Denník N

Základy zavádzania o EÚ alebo prečo je dôvera v Úniu tak nízka

Kde sa pletú biče na neposlušných? Predsa v Európskom parlamente.
Kde sa pletú biče na neposlušných? Predsa v Európskom parlamente.

Nemám ilúzie o tom, že Sulíkove video o monitorovacom mechanizme základných princípov v EÚ nie je štandardom jeho politickej komunikácie, ale aj tak sa občas oplatí pozrieť na tieto výtvory bližšie.

Včera sa Richard Sulík na svojom veľkoryso sledovanom facebooku vyjadril, že Európsky parlament (EP) prijal „BIČ NA NEPOSLUŠNÉ KRAJINY“. Znie to bombasticky, tak sa na to v krátkosti pozrime. Možno sa nám popri tom odhalí niečo o nízkej dôvere občanov členských štátov v EÚ.

Čo hovorí Sulík #1: Európsky parlament hlasoval o mechanizme na dohlaď nad princípmi demokracie, právneho štátu a základných práv.

  • Factcheck #1: Jediná 100% pravdivá veta v celom videu.

Čo hovorí Sulík #2: To znie veľmi pekne, ale v skutočnosti ide o ovládnutie členských krajín; prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami.

  • Factcheck #2: 100% demagógia. Návrh EP chce iba konsolidovať existujúce mechanizmy do jedného predvídateľného procesu, keďže v súčasnosti chýbajú jednoznačné pravidlá a meranie, za akých podmienok sa má začať dialóg medzi Európskou komisiou a krajinou porušujúcou niektorý z princípov (momentálne prípad Poľska). Na čom by sa nič nezmenilo je to, že ultimatívnou sankciou môže byť stále len článok 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), podľa ktorého môžu byť členskému štátu v obzvlášť závažných prípadoch pozastavené hlasovacie práva, na čo však treba súhlas všetkých ostatných (27) krajín. Tak aké ovládnutie a kým? Novinkou návrhu EP by bol najmä expertný panel, ktorý by systematicky a pravidelne analyzoval vývoj v predmetných oblastiach. Ich zistenia by boli následne predmetom medzi-parlamentnej politickej diskusie, kde by sa národné parlamenty členských štátov museli vyjadriť k nálezom a pochybeniam. Zistenia tohto panelu by tiež tvorili základ pre začatie dialógu medzi Komisiou a členským štátom, ktorý by zásadne porušoval niektorý z princípov. Takýto proces sa už odohráva dnes v prípade Poľska, akurát bez systematicky zbieraných dát nezávislým panelom. Niekde by sa takýto návrh nazval evidence-based policy making, Richard Sulík dá ale radšej na štýl Michaela Gova slovo „expert“ do úvodzoviek. Pretože post-truth politics môžu byť in aj na Slovensku.

Čo hovorí Sulík #3: Tam kde by mali títo 38 experti pocit, že sa porušujú princípy demokracie, právneho štátu alebo základných práv, členské štáty by boli pokutované.

  • Factcheck #3: Čiastočne pravdivé vyjadrenie, pretože cieľom rezolúcie EP je aj to, aby navrhovaný mechanizmus mohol sankcionovať krajiny, ktoré porušujú základné princípy, tak ako sa to momentálne nedeje v prípade Poľska a Maďarska. Čo však Sulík nehovorí je to, že návrh EP sa z veľkej väčšiny týka vzniku pravidelnej (každoročnej) spravy o stave základných princípov v členských štátoch, ďalej o tom, aby táto správa vznikla na základe expertných a nezávislých zistení, a aby sa následne o tejto správe verejne diskutovalo. O sankciách sa v konkrétnom časti rezolúcie hovorí minimálne a aj tak veľmi vágne, pretože EP (konkrétne predkladateľka Sophie in ‚t Veld) si je dobre vedomé, že sankcie v takýchto prípadoch sú momentálne nielen politicky nerealizovateľné, ale ani na ne zakladajúce zmluvy neposkytujú efektívny rámec. Viď opäť Poľsko a Maďarsko, kde sa Viktor Orbán jednoznačne vyjadril, že uplatnenie čl. 7 ZEÚ proti Poľsku nikdy nepodpori, čo znamená, že táto jediná sankcia so skutočným dopadom na práva členského štátu nebude môcť byť v praxi aktivovaná. V tomto kroku sa však Únia  nenachádza ešte ani proti Poľsku. Okrem toho, pokutovanie Komisiou by bolo značne kontroverzné a z právneho hľadiska je možnosť pokutovania v prípadoch porušovania princípov EÚ viac než diskutabilná. Summa summarum, Sulik reční s istotou o pokutách, ktoré sa dosial nikdy neuskutočnili, a pre ktoré predmetná rezolúcia EP nemá realisticky ambíciu vytvoriť právny rámec. Áno, rezolúcia okrem iného spomína, že by bolo fajn revidovať čl. 7 ZEÚ, aby sa mohli uplatňovať finančné sankcie proti členským štátom, ale aká je pravdepodobnosť, že sa toto v najbližších 20 rokoch stane? Minimálna. Aká je šanca, že sa to stane do konca Sulíkovho europoslaneckého mandátu? Nulová. Začal sa legislatívny proces pre zmenu zakladajúcich zmlúv? Ani náhodou.

Čo hovorí Sulík #4: Jedná sa o mimoriadne silný zásah do suverenity členských krajín.

  • Factcheck #4: Nie, nejedná sa o mimoriadne silný zásah do suverenity. Vzhľadom na to, že tam, kde sa rezolúcia EP konkrétne vyjadruje o vzniku nových prostriedkov na monitorovanie (zriadenie expertného panelu, vytvorenie každoročnej monitorujúcej spravy, diskusia, atď.) sa jedná predovšetkým o zber dát nezávislým panelom a následné politické prerokovanie zistení, je scestné hovoriť o „mimoriadne silnom zásahu do suverenity“. Toto sú monitorovacie nástroje, ktoré už má k dispozícii v rôznych (a podobných návrhu EP) formách OSN (napr. Universal Periodic Review) alebo Rada Európy (napr. názory tzv. Benátskej komisie). Je takmer groteskné, že v tak integrovanej organizácii ako je EÚ, kde sú právne systémy členských štátov vzájomne prepojené, a vývoj v jednej krajine môže mať vplyv na celok, monitoring základných princípov politickej organizácie je slabý a fragmentovaný. Návrh EP, a čo z neho môže realisticky vzísť, je stále veľmi limitovaný a mieri viac na úroveň diskusie o porušeniach ako na úroveň sankcií, a v každom prípade by nemohol presahovať v prípade realizácie už tak veľmi obmedzené možnosti zakladajúcich zmlúv (čo rezolúcia EP samozrejme spomína, no Sulík nie).

Čo hovorí Sulík #5: Návrh bude skôr či neskôr zapracovaný do samotnej Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ).

  • Factcheck #5: Bezdôvodné tvrdenie, ktoré je navyše v súčasnosti nerealistické. EP navrhuje opatrenia na úrovni medzi inštitucionálnej dohody, čo je v podstate legislatívny akt záväzný pre inštitúcie EÚ. Vyžaduje si však súhlas Rady (tz. členských štátov). O zapracovaní do ZFEÚ sa v ňom nič nehovorí. Proces zmeny zmlúv je komplikovaný a zdĺhavý, záleží úplne na rozhodnutiach všetkých členských štátov a potrebuje súhlas národných parlamentov, prípadne môže byť súhlas s novou zmluvou predmetom referenda (ako sa mnohokrát stalo v histórii EÚ). Šanca, že by sa tento proces v dohľadnej dobe čo i len spustil, bez ohľadu na mechanizmus navrhovaný EP, je minimálna. Celková pravdepodobnosť Sulíkovho tvrdenia je tak nízka, že je iba fér hovoriť o zavádzaní. Sulík zneužíva povrchnú znalosť EÚ väčšiny voličov na vyjadrenia, ktoré majú len veľmi slabú oporu v realite. Overall truth level: fearmongering.

Kontext, ktorý vo videu očividne absentuje:

  • Poľsko a Maďarsko dokazujú, že dodržiavanie princípov demokracie, právneho štátu a základných práv nie je samozrejmosťou. Vzhľadom na pokročilú integráciu EÚ sa však jedná nie len o interné problémy členských krajín, ale v stávke je aj vierohodnosť EÚ ako zahranično-politického hráča a vnútorná kohézia Únie.
  • Ako ďaleko ma rezolúcia EP od toho, aby sa stala právne záväznou skutočnosťou. Samotná rezolúcia EP je právne nezáväzná a v podstate iba žiada Komisiu, aby predložila návrh na monitorovanie základných princípov Únie. K tomu EP načrtla, niekde viac konkrétne, niekde menej, ako by taký legislatívny návrh mohol vyzerať. O čom sa tu teda bavíme je vlastne len návrh návrhu. Ten skutočný legislatívny návrh by mal prísť do septembra 2017, ale Komisia by mohla tento dátum (ako aj návrh) teoreticky odignorovať. Ak tak neurobí, začne sa komplexný legislatívny proces, v ktorom sa bude konkrétne rokovať v EP ako aj v Rade Ministrov. Konečné znenie legislatívy by tak trvalo roky (aj bez toho, aby bola súčasťou zmlúv), a bude si vyžadovať súhlas členských štátov. Konečná podoba legislatívy – ak sa vôbec nejaká niekedy schváli – môže byť na míle vzdialená tomu, z čoho Sulík dnes veselo vykopáva politicky kapitál na úkor dôvery v EÚ.

Sulíkove slová teda nie sú len z veľkej časti nesprávne a zveličené, oni sú aj totálne predčasné a špekulatívne.

Euroskepsa môže byť legitímnym politickým názorom, ale na takejto úrovni populizmu a zahmlievania je to voda na mlyn bujnejúcim extrémistickým živlom. Sulík je veľmi dobrým príkladom politika/demokrata, ktorého popísal Andrej Kiska vo svojom prejave na Fóre 2000. Rétorika bičovania a ovládnutia členských štátov je presne tým zahrávaním sa s ohňom „štandardných politikov“ spomenutom v Kiskovom prejave. A to bohužiaľ Sulík nie je ani zďaleka najhorším politikom v tomto smere na Slovensku; jeho komunikačný štýl v súvislosti s EÚ si však zaslúži mnoho kritiky.

Systémovým problémom EÚ je, že ľudia ako Sulík sú jedným z hlavných zdrojov informácii o dianí v EÚ v jednotlivých členských štátoch. Absencia pozitívneho alebo objektívneho pokrytia EÚ vyúsťuje do evidentnej krízy dôvery v EÚ a v jej inštitúcie. Politici z členských štátov tvoria kľúčový komunikačný filter medzi EÚ a jej občanmi, keďže neexistujú dostatočne vplyvné paneurópske média ani politici. Keďže zvolenie politikov závisí na hlasoch domácich voličov, politici nemajú motiváciu tlmočiť úspechy EÚ domácemu publiku. Naopak, ich motiváciou je hodiť nepopulárne opatrenia na mýtický Brusel a všetky pozitívne dopady európskej integrácie prezentovať ako výsledok ich osobnej bravúry. Riešenie nie je na dohľad.

Teraz najčítanejšie

Michal Ovádek

Niečo navyše k medzinárodnej politike a súvisiacim témam.