Denník N

Zakopaný frazeologický pes

Ilustračné. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napadlo mi teraz, že mi možno napokon na všetko dôležité v živote stačí slovenský jazyk a literatúra. Nad nimi sa porozčuľujem, nad nimi sa zamilujem; s nimi si poplačem aj sa pobavím. Teraz sa trebárs smejem už dve hodiny, čítam si Malý frazeologický slovník.

Slovník zostavila, aby to celé bolo ešte lepšie, pani Smiešková. LOL.

Vy možno niektoré tie frazeologizmy poznáte, alebo vás trebárs nezaujímajú, alebo vám nebudú pripadať také krásne, to je v poriadku, choďte robiť niečo iné.

Sypem jedno za druhým.

Musí byť všade, i kde tri hrachy v hrnci vrú.
Expresívne o zvedavom človeku, o takom, ktorý pri všetkom chce byť, aj pri bezvýznamnej udalosti. Je to super. Strašne super. Predstavíte si tie tri osamelé hrášky, ako poskakujú vo vriacej vode. Niekto vám nakúka ponad rameno. Čo zas máš?!

S hrachom sa nám toho spája viac. Dajme si.
Niet kde hrachu hodiť.
Znamená, že je niekde veľký stisk, veľa ľudí. Ráno som išiel do práce električkou, nebolo kde hrachu hodiť. Tak by som bol hádzal, a nebolo kam.

Mať sa ako hrach pri ceste.
Hovorovo: mať sa zle, prípadne byť terčom zabŕdania. Ráno vo firemnej kuchynke: Ako sa máš? Dobre, a ty? Ále, len tak ako hrach pri ceste.

Vyrásť z detských nohavičiek.
Hovorovo: dospieť, vyspieť.
Lebo sme už vyrástli z detských nohavičiek a teraz sa robia veľké veci. (J. Jesenský)
Chcelo by sa dodať, že mnohí z tých detských nohavičiek nikdy nevyrastú. Ale zasa by bolo krajšie povedať to takto než trebárs že ty chuj zabrzdený. Kultivovaný jazykový prejav. Aj keď možno vám skôr niekto jednu zavesí za tie nohavičky než za toho chuja. Že čo si tým myslel?!

Nevyleje za golier.
Pekné slovenské. Hovorovo o človeku, čo si rád vypije, neodmietne vypiť si (liehové nápoje). Pani Smiešková uvádza príklad z denníka Pravda: Tragédiou rodiny bolo, že ani otec, ani syn nevyliali za golier, keď len bola príležitosť.
Možno mi to preto všetko pripadá také ohromne vtipné, že si to príliš živo predstavím. Viete – že si trebárs aj chytíte prstom golier a zauvažujete, ale napokon nie, nie, nebudem sa ondieť, a kopnete to do seba.

Prevrhnúť si hrnček u niekoho.
Expresívna frazeologická jednotka. Vyjadruje, že ste si niekoho pohnevali, znepriatelili. Na jazyk sa mi tisne šťavnatejší výraz, na druhej strane, práve preto je tento taký krásny, že to hovorí tak nežne. „Ako na mňa ten šéf na porade zazeral! Asi som si uňho prevrhol hrnček.“

Prísť niekde, niekomu lyžičky čítať.
Žartovne, vo význame prísť niekam v čase, keď niekto je, prípadne sledovať niekoho pri jedení.
Na pracovnom obede:
Klient: (váhavo prezerá jedálny lístok)
Vy: „Nuž ale dajte si niečo, hádam mi tu nebudete lyžičky čítať.“
Job done.

Strúhať petržlen.
Alebo: predávať petržlen. Vyberte si. Je to hovorový výraz pre ženu či dievča, ktoré nie je na zábave pozvané do tanca. Osobne už tridsať rokov strúham petržlen. Timrava má takých hrdiniek kopu. A sama tiež iste neraz strúhala. Aj keď zase len za to, že sa nevydala, neznamená, že netancovala, pravda. Mohla pretancovať celé noci, akurát sa nechcela viazať. Vidím ju príliš moderne? Áno; je mi blízka. Teraz som si zalistovala a hneď som naďabila na jednu legendárnu tancovačku. Radosť:

Máľka prišla do prostriedku, položila bielušký prst k uzunkej brade a začala rozmýšľať, netrpezlivo trepúc nôžkou o podlahu, a vravela: „Toto je hrozné… jaj, či je to odporné so mnou! No, ktorúže začať?“

Hej, kišasonka taká trochu afektovaná. A Levický ju vykrútil, takže strúhanie sa nekonalo.

Dbá o to ako pes o piatu nohu.
To je celkom jasné. Expresívne vyjadrený absolútny nezáujem.
Kolega: „Kúpil som si nové auto.“
Vy: „Dbám o to ako pes o piatu nohu.“
Prípadne, až sa tento frazeologizmus rozšíri a bude zasa úplne bežný, môžete povedať len tak v skratke: „Vieš, ako o to dbám.“ A kolega si spočíta.

Cez sklo med lízať.
Hovorovo expresívne: mať blízko, na dosah ruky niečo žiadané, príjemné (napr. výhody alebo niekoho milého), a nemôcť to využiť. To so mnou tiež akosi osobne rezonuje. Tak, že sa nesmejem, skôr som zamyslená. Príklady pani Smieškovej sú také poslabšie; skúste si vytvoriť vlastnú vetu.

Duša doňho chodí iba spávať.
Toto je super, úplne super. Nemáme my krásny jazyk? Pani Smiešková uvádza dva významy, jednak keď je niekto slabý, chorý, zle vyzerá, jednak keď už nemá ďaleko od smrti. A uvádza dva príklady mne neznámych slovenských autorov, ale ja mám pre vás niečo krajšie – svojho milovaného Chrobáka:

Odporný to bol ináč chlap, celý vytrasený; duša doň iba spávať chodila. Ale keď spieval, všetko sa v ňom premenilo, celý naraz opeknel. Mysleli sme si: ešte šťastie, že niet medzi nami ženskej; nech ho tak nejaká počuje, sama za ním polezie. Tak vedel človeka tými pesničkami rozobrať a celého zmäkušiť.

Mňa teda zmäkušilo najviac.

Ešte nosí škrupinu na chrbte
Možno by ste si aj domysleli; expresívny výraz pre mladého, nedospelého, neskúseného človeka. Bežnejšie sa hovorí, že mu ešte tečie mlieko po brade. Ale toto je lepšie. Čo ten nový kolega? Počul som, že pripravil celkom slušnú prezentáciu na minulej porade. Pripravil, nepripravil… Vidno na ňom, že ešte nosí škrupinu na chrbte. Atď.

Žabe po oči.
Toto možno ešte máte v aktívnej slovnej zásobe, ale zaradila som to, lebo je to veľmi smiešne, alebo aspoň ja sa smejem. V inej verzii: byť žabe po brucho. Hovorový expresívny výraz, obvykle skôr o veciach, iste však môžete aj o človeku – krátky, nízkeho vzrastu. Zišli mi na um nejakí politici žabe po oči, ale do toho sa nepúšťam.

Pri niektorých tých frazeologizmoch, ktoré mi boli aj známe, by ma skôr bol býval zaujímal pôvod. Kde sa trebárs vzalo vyjsť na psí tridsiatok? Našla som. Tridsiatok bolo mýto vyberané na hraniciach bývalého Uhorska a podľa maďarských jazykovedcov sa tam ten pes dostal skrze psy, ktoré na vás pustili, ak ste sa snažili prejsť bez zaplatenia. Iná hraničná kontrola, že.

Keď sme pri psoch, aj toto je dobré: Kde je pes zakopaný? Úplne Poe. Čo ja viem? Našla som príbeh durínskeho grófa Wangenheima a jeho bystrého psíka, ale podľa všeobecného výkladu zrejme skôr pôjde o rozprávky a povesti, kde čierny pes s planúcimi očami strážil zakopaný poklad, nastražený samotným diablom.

Takto prídete o dušu.

O sto rokov neskôr o tom nikto nevie.

Keď sme pri zvieratách, som z toho jeleň. Ale to nebudem hovoriť. To je po celom internete a všetci už to poznáme.

Na záver – pomysleli by ste si, že som si posledným článkom prevrhla hrnček u Juhása, a on mi napísal. Nehystericky, s ľahkosťou, nesmierne zaujímavé veci; knižka neknižka, za toho pozéra mu zrejme dlžím ospravedlnenie. A tak debatujeme. Spomínala som mu, že som natrafila aj na jeho hudobný label. Povedal, že si teda môžem niečo pustiť pri písaní ďalšieho príspevku. Pustila som si to trikrát, a hudbe skrátka nerozumiem, ale niekto možno áno. V prípade záujmu odkaz tu.

Ísť na ucho.
Hovorovo žartovne: ísť spať, pobrať sa do postele.
Keď podišli [večer] k oblôčiku, začuli, ako sa slúžka zhovára so scholárom:
„Povedz svojej panej, aby sa netrápila. Ja počkám.“
Slúžka zatvorila oblok a išla na ucho. (B. Hečko)

Nechoďme, nechoďme ešte. – Pri Blahoslavovi sa mi, neprekvapivo, pripamätal František, aj v tom som zalistovala a všetko je to nádherné, a tak ešte táto vlčindolská láska, a po nej ticho, tichučko…

Urban sa hrúži v zemi. Siaha do jej mastných vnútorností. Takého zahlineného bráva si ho Kristína do náručia. Reťazami rúk priputnáva sa k nemu. Dýcha jeho povetrie. Nalieva sa šťavami jeho radostného života. Obaja vrastajú do vlčindolskej prsti ako viničné pníky. Urban je prútom s listami podoby sŕdc a Kristína hroznom, upnutým do úrody. Slamenými slučkami priväzuje ich robota na kolík ľúbosti.

Habdžovci sú krásni ľudia. On je rovný a tvrdý. Keď kráča, rozsýpa odhodlanie. Telo trčí mu zo šiat, rozduté kosťami a svalmi. Ale nepôsobí dojmom siláka. Má úzku, skoro ženskú hlavu s riedkymi vlasmi na temene a s poloostrým nosom na tvári. Hlava mu je vôbec zladená až do márnotratnosti: pod vysokým čelom žiaria mu veľké belasé oči a nad bradou s dievčenskou jamkou má úzke, skoro detské ústa. Ona je štíhla, ani nie oveľa menšia od neho, troška nohatá, priútla v páse a primaterská v prsiach. Tvár jej akiste maľoval slepec, len tak bez olejov a štetca: oblieval mliekom, striekal krvou a posýpal sadzou. To čo mu vyšlo z rúk, udivuje…

 

Teraz najčítanejšie

Mika Rosová

Tento blog je prevažne o literatúre, predovšetkým o slovenskej. • Nie som študovaná, som len vášnivý čitateľ a články sú určené širokej verejnosti. Podľa toho to tu vyzerá. • "Ľud mlčí, ťažko a hlineno." /F. Hečko/