Denník N

Žalujem… voličov

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Chodiť po špičkách okolo ľudí, ktorí volia extrémizmus, je zbabelé.

Začal sa hľadať vinník toho, že dnes máme v parlamente Kotlebu a spol. Chodíme okolo toho, ako okolo horúcej kaše. Údajne za to môžu médiá alebo politické strany. Vraj nedokázali ponúknuť adekvátny program. Čo je to za nezmysel? Kto chcel, mohol si vybrať.

Za to, že budeme mať v parlamente extrémistov, nemôže nikto iní ako voliči. Kombinácia neinformovaných ľudí, ktorých vychováva bulvár a nezamestnanosť, ovládajú najnižšie pudy a prečo to nepovedať otvorene – obyčajná ľudská hlúposť.

Chodiť po špičkách okolo ľudí, ktorí volia extrémizmus, je zbabelé.

Spoločnosť sa nám nebezpečne drobí. Prispel k tomu internet a sociálne siete. Naša myseľ je plná chýb a omylov – nevyhľadávame in-formácie, ale kon-firmácie a okolo nich budujeme hermeticky uzavreté skupiny vlastných prívržencov. Ľudia šíria jeden hoax za druhým. Že ide o nezmysel, im v skupine ich kamarátov nepovie nikto.

Strach a hnev

Migračná kríza vyvoláva pocit ohrozenia. Strach a hnev sú najsilnejšie negatívne emócie, aké máme. Vyžaduje veľké úsilie týmto „horúcim“ pocitom vzdorovať, lenže veľa ľudí im iba vyhovie. Žneme plody nášho školského systému. Ak neučíme ľudí kriticky myslieť a pracovať so zdrojmi, potom sú výsledkom sobotné voľby.

Naša myseľ delí ľudí na „my“ a „oni“. Tisícky rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách. Starali sa o seba a svojich blízkych, cudzí kmeň bol často iba konkurentom, s ktorým súperili o obmedzené zdroje – potravu, prístrešie a iné.

Takúto myseľ sme do veľkej miery zdedili. Vyžaduje to určitú myšlienkovú nadprácu podať cudziemu človeku pomocnú ruku, ale oveľa pohodlnejšie a jednoduchšie je pociťovať iba ohrozenie a strach. A postaviť v mysli a na hraniciach ploty.

Náš vodca

Ak by volili iba stredoškoláci, uspel by Kotleba ešte viac. Dnes vieme, že prefrontálna kôra, tá časť mozgu, ktorá potláča naše impulzy a je zodpovedná za plánovanie, sa plne vyvinie až okolo dvadsiateho piateho roku.

Do tej doby majú nad našou mysľou väčší vplyv impulzy a pudy, ktorým mládež – evidentne – dokáže vzdorovať oveľa ťažšie. To by vysvetľovalo nadšenie tínedžerov pre „vodcov“, ktorí nás „ochránia“, „nájdu nepriateľa“ a „potrestajú ho“.

Je to asi päť rokov, čo som svojim študentom premietal film Náš vodca. Je o jednoduchom experimente na škole. Učiteľ si položil otázku, či by dokázal vo svojej triede zaviesť nacistickú diktatúru. Začne to pomaly – rovnošaty (v jednote je sila), hľadanie spoločného nepriateľa (frustrácia vypláva na povrch)… a skončí to tragédiou.

Východná Európa začína pripomínať zvláštny skleník, na ktorý musia na západ od nás hľadieť s nebývalými starosťami. V každej krajine V4 je to ako z blata do kaluže. Prebúdza sa to najhoršie v nás.

Teraz najčítanejšie

Otakar Horák

  • Vyštudoval filozofiu na Univerzite Palackého v Olomouci.
  • V Denníku N pôsobí od februára 2015, píše najmä o vede.
  • V roku 2022 získal Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy.