Denník N

Zamilovanosť – keď svet žiari farbami…

Pamätáš sa, keď si sa prvý krát zamiloval? Vidím ju pred sebou. Akoby to bolo včera. Zrazu som cítil niečo, čo som necítil nikdy predtým. Doslova pohltila celé moje vedomie a túžil som ju zazrieť znova a znova. Túlal som sa v jej blízkosti, aby som ju znova zazrel, hoci len na okamih…

Bolo to už dávno, no spomienky predsa len zanechali vo mne nezmazateľnú stopu. Psychológ Carl Jung kedysi napísal, že každý z nás nosí v sebe obraz (archetyp) takejto ženy / muža. A keď s ním prídeme do kontaktu, ostaneme stáť ako obarení. To však neznamená, že sme v tejto konkrétnej osobe našli partnera svojho života. Ale je faktom, že v nás takýto obraz existuje a ovplyvňuje naše rozhodovanie.

Očarenie

Znakom zamilovania je skutočnosť – to že ťa začne priťahovať jedna osoba viac, než ostatné.

Táto sila príťažlivosti je veľmi silná a nedokážeš jej odolávať. Začneš sa správať inak, ako doteraz. Tvoj svet, tvoje zmýšľanie, správanie a cítenie sa zmení. Jung o tomto stave píše, ako o premožení. Možno tiež hovoriť o očarení (osobou) a premene, či skôr zmene (osoby).

Zamilovanosť vzniká v nás samých, jej úlohou je naplnenie našich najvnútornejších prianí, potrieb a snov a prináša tiež podnet na našu premenu. V tom druhom hľadáme niečo, po čom túžime a čo nám chýba a je podnetom na premenu, pretože sa snažíme (toho druhého) získať – byť navzájom kompatibilní.

Keď sme sa prvý krát stretli, keď súhlasila, že niečo spolu podnikneme, bol som blažený a svet naokolo, ako by prestal existovať. Čoraz viac som myslel len na ňu… a vnímal som ju ako vzácny kvet.

Počas zamilovania dochádza k procesu kryštalizácie. V stave zamilovanosti premieňame milovanú osobu a všetko čo na nej nachádzame, v niečo výnimočné a pôvabné. Dokonca aj to, čo sa nám na začiatku nepáčilo, čo mohlo byť aj varovným signálom (že to nemusí fungovať) prehliadame, dávame tomu neutrálnu hodnotu. No väčšinou to pretvárame na niečo pozitívne. Napr. to, že milovaná osoba dokáže ostatných niekam „poslať“, si vykladáme ako prejav vnútornej sily. Miesto toho, aby sme to dešifrovali ako agresiu, ktorá sa raz obráti proti nám…

Vidieť to skryté

V zamilovanosti nastáva zaujímavá situácia. Všetko spojené s milovanou osobou, získava akýsi posvätný význam. Od miesta bydliska, cez veci ktoré používa a nosí, až po miesta stretnutí a úlomky z nej, ktoré nachádzame v iných osobách (ktoré sa na ňu podobajú a pripomínajú nám ju). Zakaždým sa nám srdce rozbúcha. Jediný jej dotyk dokáže otriasť našim svetom. Doslova sme zahltení myšlienkami na ňu. Niekto by mohol tento stav prirovnať k prepracovanosti. Z pohľadu psychoanalýzy, možno dokonca hovoriť o obsesií – milovaná osoba je v každej predstave a myšlienke…

Shakespeare raz povedal, že šialenci, básnici a zamilovaní majú jednu spoločnú vlastnosť – videnia a mal pravdu J. Vidia niečo, čo je pred inými skryté. V čom je však videnie spojené so zamilovanosťou iné? Zamilovaný človek vidí do hĺbky, má možnosť odkrývať (spoznávať) to, čo bolo dovtedy nepoznané – hlbšiu pravdu o milovanej osobe. Môže to byť aj pravda, ktorá bola dovtedy nepoznaná aj samotnou osobou, do ktorej sme sa zamilovali.

Takéto videnia sú možné len vďaka tomu, že sa pohybujeme na hranici medzi skutočnosťou a fantáziou. Pretože tieto videnia sú často o možnostiach, ktoré milovaná osoba má. Často ju totiž nevidíme takú, aká je, ale aká môže a má byť. Odkrývame potenciál, ktorý v sebe má. Akoby sme nazreli do nákresu, podľa ktorej ju stvoril Boh…

Hodný lásky?

Počas zamilovania sa odohráva jeden dôležitý proces aj v nás. Vychádzame zo seba k druhej osobe. Zamilovanie prebúdza v nás túžbu po druhom človeku. Prestávame myslieť na seba. Do istej miery, je to návrat do raja – prežívame niečo z raja, alebo ako chutí nebo na zemi. Prestávame byť egoisti, učíme sa úprimnej láske, či láske bez podmienok. Láske ktorá panovala v raji a ktorú opäť naplno prežijeme v nebi. Túžime toho druhého zahrnúť všetkou svojou láskou a pozornosťou. Doslova sa v ňom rozplynúť…

Spomínaš si na ten okamih, kedy opätoval/a tvoje city? Táto skúsenosť patrí k najkrajším momentom života. To že nás niekto miluje a pre niekoho máme cenu. A to nie hocijakú, ale že sme jediný – vyvolený.

Láska mení naše sebahodnotenie. Prebúdza v nás pozitívne myslenie. Vďaka zamilovanosti vidíme v druhom to najlepšie, odhaľujeme v ňom to najkrajšie. Je poslaním lásky, odkrývať to pekné v tom druhom. Pomáhať mu premieňať sa. Odkrývať často netušené možnosti. Láska nás premieňa. Stávame sa lepšími. Láska druhej osoby, nás premieňa, s väčšou láskou pristupujeme k sebe, v zamilovanosti vychádzame zo seba (k druhej osobe) a vo všeobecnosti viac milujeme aj iných.

Niekedy sme schopní zamilovať sa, len vďaka tomu, že sa do nás zamiluje niekto iný. Možno sme už rezignovali, alebo sa sklamali v láske. Keď sa však nájde niekto, kto je nami očarený a začne nám dvoriť. Sneh sa začne roztápať a objavia sa prvé snežienky…

Počas zimy sa vetvička stromu úplne pokryje kryštálmi (ak je sneh a zima). Tento proces je pre všetkých viditeľný. Pri milovanej osobe to tak nie je. Kryštalizácie druhej osoby ostáva navonok skrytá, hoci všetci v jej blízkosti zaregistrujú, že sa niečo deje. Prejavom skrytej kryštalizácie je aj tvrdenie iných ľudí – čo na tom druhom (milovanom) vidíš?

Hľadieť srdcom

Hovorí sa, že to najdôležitejšie, je možné vidieť len srdcom. A je to tak J. Preto vnútornú krásu druhého človeka najlepšie vníma ten, kto ho miluje – pretože na neho hľadí srdcom. Je v tom kus fantázie (kým môže byť), je v tom aj kus projekcie (kým som, po čom túžim a čo mi chýba), no predovšetkým, je v tom kus srdca – kým ten druhý je a že je hodný lásky.

Keď som sa zamiloval, zmocnilo sa ma niečo silné – silná a hlboká túžba po blízkosti druhej osoby, túžba po niekom, komu by som patril a kto by patril mne. V každom zamilovaní sa prejavuje hlboká túžba po naplnení. Je to zároveň aj túžba po doplnení druhou osobou. Toto doplnenie (celistvosť) podľa Junga dosiahneme cez obrat k druhej osobe (od ja k ty).

Počas dospievania prináša zamilovanie dôležitý objav – to že existuje aj druhá osoba a iné pohlavie. Pomaly sa rodí dôvera, empatia a intímnosť. Dozrievame pre vzťah. Vychádzame zo seba a vstupujeme do života druhého človeka, aby sme cez tento proces obety (seba), učili sa nadviazať vzťah a zaň bojovať. Pre zachovanie a pretrvanie vzťahu, bude neskôr často potrebné od ja prejsť k ty a to v mene my.

Od ja k ty

Zamilovanie a konfrontácia druhou osobou, prináša obohatenie.

Vidím ju, akoby stále sedela predo mnou. Rozpráva o sebe. Má totiž pocit, že jej rozumiem. Ponáram sa do jej sveta a zabúdam na svoj. Úplne ma očarila a pohltila. Spoznávam jej pocity, myšlienky, obavy, túžby, sny a predstavy. Prežívam ich spolu s ňou. Žijem nimi. Môžem sa otvoriť a byť sám sebou. Odhaliť svoje vnútro a nebáť sa odmietnutia, či zahanbenia. Takýto proces nie je možný bez lásky. Z egoistu sa stáva altruista.

Tvoj svet sa nesie v duchu myšlienky – urobiť tomu druhému radosť. Stúpajú výdavky na darčeky, koncerty, kvety, čokoládu a iné radosti… Ale vôbec ťa nemrzia. V tejto chvíli sú materiálne statky (čo to stojí) nepodstatné. Túžiš len plniť jej túžby a želania, byť nežný, pozorný, láskavý… objímať ju celé hodiny. Ale toto nie je láska…

Robíme to preto, aby sme milovanej osobe ukázali, že sa vieme o ňu postarať, že môže a dokáže byť s nami šťastná. Robíme to tiež preto, aby sme ju nestratili a aby ostala s nami. Našťastie nejde o chladnokrvný kalkul, ale o skúsenosť – aké to, je keď obaja kladú dôraz na dobro a pocit bezpečia a ochrany toho druhého. Vo vzťahu je toto zázemie veľmi dôležité a vyžaduje obetu, ktorú si v stave zamilovanosti až tak neuvedomujeme. Tento súzvuk z obdobia zamilovanosti, môže byť už vo vzťahu spomienkou, ktorá dá silu a nádej. Keď obetovať sa, bude naozaj bolieť.

Zamilovanosť prináša veľa pekných stimulov. Jednak je to samotné obohatenie svetom toho druhého (hodnoty, štýl, záľuby, kultúra), no predovšetkým cesta k sebe (lepšie poznanie seba) a hlavne od seba (k druhému). Učiť sa obetovať a bojovať. Obetovať pre ty a bojovať za my. Vo vzťahu sa tieto schopnosti zídu.

Byť spolu

Vždy keď sa dvaja zamilujú, možno hovoriť o zázraku.

Je úplne prirodzené, že súčasťou zamilovania, je aj túžba po splynutí (v jedno). Dotyk, objatie, bozk, spojenie… v ľúbostných hrách, v extatickom zážitku naše bytie, náš život tancuje a jasá. Sexuálna túžba je dôležitá. Potrebuje však stimul, zmyselnú skúsenosť (podnet), aby sa rozvinula.

Zmyselná láska je nesená vášňou. Ale práve zmyselnosť je to, čo posúva vášnivú lásku do roviny zmyselnej žiadostivosti – túžby toho druhého sexuálne vlastniť. Táto túžba je však krátkodobá a preto prchavá. Vášeň je naproti tomu neutíchajúci hlad po tom druhom, po nehe, po prijatí osoby ako celku, duši i tela… Aby vášeň pretrvala, musí ísť vo vzťahu o niečo hlbšie, než očarenie…

Cesta k intimite

Zamilovanosť cez dôvernosť a dotyk, otvára tie najhlbšie tajomstvá – intimitu.

Zamilovanosť otvára cestu k ty. Už nie ja, ale ty a spolu my.

Zamilovanie nám nastavuje zrkadlo. Môže na jednej strane odhaliť bohatstvo, ktoré bolo doteraz skryté, no zároveň môže odhaliť aj naše temné stránky. Bude ma milovať? Som hodný lásky? Ako ma môže mať rada? Bude ma mať rada, keď sa zmením, keď zostarnem, vypadajú mi vlasy… Práve odpoveď na našu túžbu a láska druhej osoby, nám pomáhajú získať zdravé sebavedomie – sme hodní lásky, prijať seba – som taký, aký som, ale aj výzvu – kvôli tebe a nám, som ochotný na sebe pracovať (okresávať svoje hrany).

Nízke sebavedomie, môže byť prekážkou k tomu, aby vzťah prerástol od zamilovanosti k láske. Ak túžba po naplnení, ak prázdno v našej duši je príliš veľké… Kto ho dokáže naplniť? Zoči voči prázdnote môže milovaná bytosť pochopiť, že milujúca bytosť si nesie v sebe prázdno, ktoré nedokáže naplniť. Hovorí sa tomu aj zlatá klietka –ten druhý má pocit, že je zodpovedný za všetko naplnenie a šťastie toho druhého…

Zamilovanosť môže vydávať svedectvo o očakávaniach, ktoré sa ukázali ako nereálne. Veľa ľudí od lásky očakáva, že je liekom na všetko, že všetko sa vyrieši, keď do nášho života vstúpi ten druhý… Ale tak to nie je…

Projekcia

Pri zamilovanosti často dochádza k projekcií. Tento obraz (projekcia) je označovaný ako anima (žena) a animus (muž). Podľa toho, či muž projektuje obraz ženy, alebo žena obraz muža. V okamihu, kedy sa v našej blízkosti objaví niekto, kto je podobný nášmu archetypu, spustí sa projekcia. Projekcia prestane v okamihu, kedy sa objaví sklamanie a my pochopíme, že ten druhý nie je archetypom, ale reálnym človekom s chybami. Projekcia je natoľko silná, že je potrebné rovnako silné emočné sklamanie, aby sa projekcia zastavila. Zaujímavosťou je, že každým zamilovaním klesá miera projekcie a viac vnímame to čo je skutočné – reálne na človeku. Z tohto pohľadu je najväčším rizikom prvé zamilovanie, kedy je projekcia veľmi silná.

Až keď projekcia ustúpi, tak sa môže zamilovanosť premeniť v skutočnú lásku – v stretnutie dvoch bytostí, ktoré sa poznajú a rozhodli sa kráčať spolu. Keď zamilovanosť ustúpi, nastane vhodný čas na rozhodnutie: áno, alebo nie?

Mnohé vzťahy stroskotali preto, že jeden z partnerov, prípadne obaja sa nikdy neodvážili nahliadnuť za projekciu a keď pominulo očarenie, odišli skôr, než nastúpilo skutočné spoznanie toho druhého a mohli dospieť k odpovedi na otázku, či by vzťah mal zmysel. Mnohí v tomto čarovnom kruhu ostávajú, a tak chodia zo vzťahu do vzťahu, ostávajú len kým nevyprchá očarenie. Zamilovanosť však nie je trvalou súčasťou lásky, ona ju predchádza a je dôležité, aby sa tu a tam opäť vrátila…

Skutočné stretnutie

Zamilovanosť nás privádza pred druhého človeka, učí nás rozlišovať medzi projekciou a skutočnou osobou, cez vzťah nám pomáha lepšie spoznať seba. Tým však jej úloha a posolstvo nekončí. Nakoniec nás prináša pred nový horizont.

Zamilovanosť skôr či neskôr vedie k poznaniu – k skúsenosti, že ten druhý nás nedokáže úplne naplniť. To nie je znakom toho, že by sme sa k sebe nehodili. Aj pri zdravej miere (očakávania od toho druhého) a jeho schopnosti (očakávania naplniť), predsa ostávajú túžby, alebo ich časť, ktoré človek nedokáže naplniť.

Vtedy sa otvárame pre Ty, ktoré nás presahuje a ktoré by malo rezonovať aj vo vzťahu ja a ty. Je to zvláštne, ale na začiatku zamilovanosť búrala hradby nášho ega, aby sme dokázali vyjsť k druhému človeku. A teraz, keď zamilovanosť pominula a sme konfrontovaní sami so sebou, znovu sa chveje naše ego, ale tentoraz pred tým, ktorý nás presahuje. Zamilovanosť nám tak pomáha rozlíšiť, ktoré túžby a potreby dokáže naplniť konkrétny človek, za ktoré sme zodpovední my a predovšetkým, že časť našej duše dokáže zaplniť len Boh. Dva krát prelomené Ego a tri obnovené vzťahy – k sebe, k druhému človeku a k Bohu.

Zamilovať sa stále znova a znova

Napriek peknému a trvalému vzťahu prichádzajú obdobia, kedy sa v blízkosti objaví niekto, kto viac zodpovedá obrazu archetypu, ktorý si nesieme v sebe. Prípadne niekto, kto v niečom lepšie vystihuje tento archetyp. Možno má vlastnosť, ktorá partnerovi chýba… alebo má niečo, čo partner nemá… a chceli by sme, aby mal… Zamilovanosť však nie je podnetom k zanechaniu vzťahu, ako si mnohí myslia, ale podnetom k budovaniu (súčasného) vzťahu. Mnohí ľudia odídu zo vzťahu kvôli niečomu, čo ich na inom očarí, aby nakoniec s odstupom času zistili, že z pekného vzťahu (ktorý mali), im ostala tá jedna jediná vec (ktorá ich očarila na tom novom partnerovi) a odhliadnuc od krásy tohto úlomka (ktorý ich zaujal), ten zvyšok je pekný, ale nekompatibilný…

Ak už máme trvalý vzťah tak stojíme pred výzvou, aby sme sa znovu a znovu zamilovali do svojho súčasného partnera. A to je možné len vďaka budovaniu vzťahu, kedy trávime čas s tým druhým a zakaždým v ňom objavíme niečo pekné, pred tým nepozorované, čo nás očarí a znovu rozdúcha oheň zamilovanosti…

Zamilovanosť je tajomná sila, ktorej snahou je vyzvať dvoch ľudí, aby sa spolu vybrali na cestu objavovania, ponúka im pritom víziu, akým vzácnym darom sa ten druhý môže stať a motiváciu, aby vytrvali. Keď zamilovanosť pominie, vtedy sa vynára otázka: dokážem s tým druhým kráčať celý život? Ak odpovieme áno, vtedy sa zo zamilovanosti vyberáme na cestu pravej lásky…

– th –

Wunibald Můller je nemecký teológ, psychológ a psychoterapeut. Študoval na univerzite vo Freiburgu, v Jeruzaleme a na Berkeley v Kalifornií. Počas štúdií a vo svojej výskumnej práci sa venoval témam ako: pastorácia rodín či manželská terapia. Spolu s Anselmom Grünom vedie duchovne obnovy v benediktínskom kláštore v Münsterschwarzachu. Podieľa sa pri tom na sprevádzaní ľudí, ktorí čelia duchovným, psychickým, ale aj sexuálnym problémom (zneužívanie). Napísal niekoľko kníh. U nás sú známe predovšetkým tie, ktoré napísal spolu s Anzelmom Grünom – Co je duše? a Zamlčané rany. Za zmienku tiež stoja: Sám, ale nie osamelý, Skúsenosti z večného, Dýchať Božiu prítomnosť, Vina a odpustenie, Žiť s vášňou, Von z tmy do svetla. Jeho kniha Zaľúbenosť, sa stala podkladom pre tento článok. Wunibald Můller je ženatý a spolu s manželkou majú dve deti. Spolu žijú vo Würzburgu. V roku 2013 napísal pápežovi Františkovi list, v ktorom sa prihováral za oddelenie kňazstva od celibátu – teda za dobrovoľný celibát.

Zdroj fotografie:

Valentines Day Quotes | valentinesdayquotes.org

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom