Zámok Hellbrunn

Už v minulom blogu spomínaný Markus Sittikus sa rozhodol niekedy v roku 1612, že mu nestačí na hranie to čo má, ale že by sa patrilo postaviť si nejaký letohrádok, v ktorom by mohol vyvádzať rôzne pánske huncútstva. A tak vznikol pod vedením talianského staviteľa Santina Solariho v blízkosti Salzburgu skvost talianskej architektúry patriaci k najkrajším renesančným stavbám v Rakúsku – zámok Hellbrunn.

Ak sa vám zdá, že zámok nie je niečo, s čím by sa dalo hrať, ale skôr niečo, o čo sa treba starať a čo treba upratovať, tak máte pravdu. Lenže po prvé, na upratovanie mal Markus ľudí a po druhé, zámok nie je to hlavné a podstatné, čo pozdvihovalo jemne alkoholom povzbudeným pánom a paničkám náladu. To dôležité sa nachádza v rozľahlom areáli a v zámockom parku.

Všetko sa točí okolo vody
V zámockom parku sa nachádza veľké množstvo barokových fontán, ktoré sú napájané vodou tryskajúcou zvnútra hellbrunnského kopca. To stačí, aby sa návštevník cítil v tomto prostredí príjemne a upokojujúco. Môžete sa poprechádzať, môžete si tam posedieť, upokojiť sa a ovlažiť telo, dušu i myseľ. Môžete pomeditovať, popremýšľať, nabrať energiu.

Ale fontány ešte stále nie sú tým, za čím sa do Hellbrunnu chodí už štyristo rokov. Tou hlavnou atrakciou sú vodné hry. Okrem fontán a dýz viditeľných sú v celom areáli i dýzy skryté, neviditeľné, o ktorých vedia iba zasvätení. V minulosti sa nimi bavilo panstvo, dnes sa nimi bavia návštevníci. V minulosti studené vodné sprchy privádzali za teplých letných dní do vytrženia všetko to zábavy chtivé panstvo, v súčastnosti sú celí bez seba hostia a návštevníci. Hlavne vtedy, keď z umne skrytých dýz a fontániek začnú úplne nečakane a bez varovania striekať prúdy poriadne studenej horskej vody, vďaka ktorej budú mokrí od hlavy po päty a ich elektronické prístroje budú mať problém sa z toho spamätať. Aspoň v tomto mali v minulosti výhodu. Nemuseli riešiť zaliate mobily, foťáky a tablety…

Takže neriešili elektroniku, pravdepodobne neriešili nič. Jedli, pili, hodovali, bavili a smiali sa. A keď už toho mali dosť, keď už mali vypité toľko, že už im padala hlava na stôl, keď už boli od vína zmorení a od slnka upachtení a smradľaví, spustil Markus, prípadne iný šľachtic vodu, tá ich prebrala dokonale. Voda sa vyvalila zo stola, zo všetkých stoličiek, vystriekala im všetky dutiny, urobila základnú očistu a v radovánkach sa mohlo veselo pokračovať.

Aby som neklamal, nie je to zasa až taká pravda. Zo všetkých stoličiek voda nestriekala. Jedna to striekacie zariadenie, samozrejme, nemala. Bola to stolička za vrchstolom, na ktorej sedával Markus Sittikus a výborne sa bavil na ostatných zmoknutých neborákoch. Celé to zariadenie bolo konštruované tak, aby jedna osoba zostala určite suchá.

Keďže sa okolo vody točilo skutočne všetko, je jasné, že takéto srandičky nie sú len v exteriéri, ale i v interiéri. Takže keď sa niekedy dostanete do Hellbrunnu, počítajte s tým, že vodné dýzy budú na vás číhať všade. Keď ešte len pôjdete dovnútra zámočku, ale i priamo dnu.

V zámku sú však na pobavenie aj technické vychytávky. Dodnes tu funguje mechanické divadlo, ktoré má  okolo dvesto viac či menej pohyblivých figúrok, ktoré fungujú iba vďaka dômyselným rozvodom vody a vzduchu. A takisto fontánka, nad ktorou sa vďaka prúdu vody vznáša svetielkujúci kužeľ. Ako vysoko sa kužeľ vznáša, závisí od prúdu a tlaku vody, ktorý sa dá jednoducho ovládať. Presne ako všetko ostatné zariadenie, hoci už má svoje najlepšie roky za sebou.

Ako už bolo vyššie spomínané, všetko v areáli je prispôsobené na to, aby ste sa tam cítili dobre. Keď doň budete vstupovať,  usmievajte sa, budú vás fotiť, keď sa budete po ňom prechádzať, usmievajte sa tiež. Budú vás fotiť. Keď vás ostrieka voda, keď vám zatopí foťák či mobil, usmievajte sa aj vtedy, je pravdepodobné, že vás budú fotiť. Na konci prehliadky nájdete pultík učupený pod slnečníkom. A viete čo bude na stolíku? Áno, správne, vaša fotka, ktorú si môžete kúpiť ako spomienku na jedno krásne miesto a pár nezabudnuteľne strávených hodín.

Súvisiace články: Hallstatt a Salzburg