3 zásadné dôvody prečo voliť

Nižšie uvádzam vybrané dôvody zoradené podľa dôležitosti. Na záver článku navrhnem riešenie, ktoré dokáže zvrátiť nepriaznivé trendy súvisiace s voľbami na Slovensku.

Dôvod č. 1 – Legitimita štátnej moci

Moc nie je daná človeku, aby utláčal slabého, lež aby ho podporoval a pomáhal mu. (John Ruskin)

Najdôležitejší z dôvodov prečo voliť je legitimita, teda oprávnenosť vlády rozhodovať o spravovaní krajiny. Súčasná vládna väčšina bola zvolená približne štvrtinou oprávnených voličov. Legitimita má priamy súvis s účasťou vo voľbách. Terajšie pravidlá vyhovujú veľkým etablovaným stranám.

Výsledky volieb sú právoplatné a nespochybniteľné, ale vyvstáva otázka, či 26% hlasov je dostatočne silný mandát, ktorý oprávňuje rozhodovať o spravovaní krajiny (výsledok strany Smer-SD vo voľbách 2012 v prepočte na oprávnených voličov). Zvýšenie volebnej účasti a zamedzenie prepadnutých hlasov má priamy vplyv na legitimitu následnej vlády SR. Čím vyššia oprávnenosť štátnej moci, tým viac vláda reprezentuje vôľu a názor občanov – voličov. Aká je hranica pre legitimitu nechávam na Vašom posúdení.

Upozorňujem čitateľa, že oprávnenosť vládnuť má klesajúci trend.

Dôvod č. 2 – Sila hlasu jednotlivca

Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal. (Winston Churchill)

Tak ako sme všetci jedineční svojou existenciou, máme aj odlišné videnie sveta. Občania vo voľbách tvoria budúcnosť. Ak sa voľby nezúčastnia, dávajú oprávnenie ostatným voličom rozhodnúť vo svojom mene, zverujú teda rozhodnutie o svojej budúcnosti do rúk iným. Toto rozhodnutie ostatných voličov môže byť v totálnom rozpore s ich vlastnými názormi a môže skončiť úplne naopak akoby sa sám volič voľby zúčastnil.

Čím väčšia volebná neúčasť, tým silnejší je každý hlas jednotlivca. Vo voľbách v roku 2012 rozhodlo napríklad každých 100 ľudí okrem seba aj za 72 ďalších, čo je sila 1,72 hlasu na voliča. Vo voľbách s historicky najnižšou účasťou vôbec (do EÚ parlamentu 2014) disponoval volič hlasom so silou až 7,87 hlasu. Teda volič jednotlivec rozhodoval nielen za seba, ale aj za ďalších takmer 7 voličov!

Upriamujem pozornosť aj na množstvo prepadnutých hlasov pre strany, ktoré sa nedostanú do NRSR a tieto prepadnuté hlasy sa následne pomerne prenesú tým stranám, ktoré boli do parlamentu zvolené.

Dôvod č. 3 – Vysvedčenie politikom

Politici majú sklon myslieť na budúce voľby a nie na budúce pokolenie. (Ronald Reagan)

Ľudia strácajú motiváciu voliť, sú skeptickí, v horšom prípade apatickí a nedôverujú politickým stranám. Najčastejší argument je, že všetci kradnú rovnako. Dôležitá je pritom citlivosť, tolerancia voliča na kauzy politikov. Psychológiou a reklamou dokážu tieto negatívne javy eliminovať, prípadne obrátiť vo svoj prospech, keďže obyčajný volič nemá možnosti okamžite posúdiť dôveryhodnosť výrokov politika.

Voľby sa opakujú spravidla vo viacročnom intervale. Pri množstve káuz, neochote politikov prijať zodpovednosť, nečinnosti trestných orgánov a nemožnosti ľuďmi odvolať politika z funkcie by práve táto situácia mala byť lákadlom, prečo sa volieb zúčastniť a vystaviť politikom vysvedčenie, voliť iného, čestného.

Riešenie – Druhé kolo voľby

Ako teda zvýšiť legitimitu štátnej moci? Ako zabezpečiť, aby neprepadávali hlasy a ľudia boli motivovaný voliť? Odpoveď sa nám ponúka v prípade uskutočnených prezidentských volieb a teda existencie druhého kola voľby, súbežne s možnosťou online hlasovania.

Je nutné si uvedomiť, že v prvom kole voľby si určitá časť voličov vybrala kandidátov nepostupujúcich do druhého kola. Avšak účasť v druhom kole voľby obsiahla počet prepadnutých hlasov a dokonca dokázala motivovať k ešte vyššej volebnej účasti. Okrem prípadu voľby z roku 2004, kde proti sebe v druhom kole stáli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Obaja kandidáti reprezentovali tú istú časť politického spektra.

Ako z grafu vyplýva, druhé kolo priamo zvyšuje účasť a zamedzuje prepadnutiu hlasov. Ľudia sú priamo motivovaný a vedia komu konkrétnemu ich hlas pripadne, zvyšuje sa účasť a teda aj legitimita štátnej moci. Zároveň ľudia hlasujú v prvom kole voľby slobodnejšie. Prieskumy verejnej mienky menej ovplyvňujú nerozhodnutých voličov, ako v prípade jednokolových volieb. Volič sa nebojí prepadnutia svojho hlasu.

V prípade druhého kola voľby do NRSR je predpoklad vyššej účasti z dôvodu väčšieho výberu voľby strán postupujúcich do NRSR oproti voľbe prezidenta (dvaja finálny kandidáti). Vyššie som spomínal dôležitosť prepadnutých hlasov. Ich množstvo ilustruje fakt, že ak by všetky prepadnuté hlasy boli odovzdané v druhom kole jednej politickej strane, tak tento subjekt by bol zvolený do NRSR vo všetkých uplynulých voľbách po roku 1994. Vo viacerých volebných obdobiach by táto strana zásadne ovplyvnila zloženie vládnej koalície.

Vyššie uvedený graf hovorí o závažnosti počtu prepadnutých hlasov. Uvažujme, že by všetci, ktorým prepadol hlas vo voľbách v roku 2012, volili jednu stranu s názvom Prepadnuté hlasy. Táto strana by bola so ziskom 19,36% druhá najsilnejšia parlamentná strana. Teda napr. vo volebnom období 2012 – 2016 by vládu nemohla tvoriť iba jedna strana. Takisto vo volebnom období 2010 – 2012 by nestačili mandáty vtedajších koaličných strán na zostavenie väčšinovej vlády, atď.

Či stojí druhé kolo volieb za vynaložené peniaze? Odpoveďou je vyššia legitimita štátnej moci, väčšia angažovanosť občanov vo verejnom živote, čo má za následok zvýšenú kontrolu politikov zo strany ich voličov, väčšiu transparentnosť a časom aj menej korupcie.

Právo voliť je výsadou slobody a práve preto nemôže ostať nevyužité!