Denník N

Závislosť na nakupovaní

Keď som vkladala nový predmet do nákupného košíka, rozbúchalo sa mi srdce a cítila som nával adrenalínu. To je ono! To je ten kus, ktorý mi chýbal! Konečne bude všetko tak, ako má byť a ja budem spokojná…

Po zaplatení tovaru a pri vychádzaní z predajne nadšenie nahradilo zdesenie a žiaľ. Ten pocit naplnenia dlho nevydržal. Opäť som totiž kúpila niečo, čo vlastne nepotrebujem. Keď som zbadala manželov výraz v tvári, pochopila som, že som to opäť prehnala. Vo svojom vnútri som cítila, že mám problém…

Od nakupovania k dlhom

Pred časom sa mi dostala do rúk kniha Ruth Soukupovej Lepšie žiť, menej míňať. Kniha prináša veľa podnetov, ako prežiť spokojnejší život. Mňa však očaril príbeh samotnej Ruth, ktorý sa odohrával medzi jednotlivými kapitolami. Príbeh o jej závislosti na nakupovaní. Tento príbeh som sa rozhodol prerozprávať a dovolil som si ponechať pri rozprávaní prvú osobu – vytvoriť tak dojem, akoby ho rozprávala ona sama…

Pochádzam z bohatej rodiny, kde peniaze nikdy nechýbali. Hovoriť o peniazoch bolo tabu, ale vedeli sme, že rodičia ich majú dosť. Aj preto míňať peniaze, mi nikdy nerobilo problémy. Dokonca aj keď som brigádovala, pomerne rýchlo som peniaze minula. Minula som ich skôr, než by som si premyslela, čo s nimi. A premýšľať som nad nimi nemusela, lebo vždy ich bolo dosť.

Keď som sa dostala na univerzitu, otec mi dal kreditnú kartu, aby som mala na míňanie. A hoci som popri štúdiu pracovala, dokázala som minúť nielen to, čo som zarobila, ale pomerne rýchlo som prečerpala aj limit na kreditnej karte otca. Môj otec túto situáciu nevyužil na životnú lekciu, ale všetko za mňa zaplatil. A tak som míňala znova.

Vďaka karte ktorú som od neho mala, mi banky poskytli ďalšie karty, ktoré už síce neboli kryté jeho menom, ale poskytovali ľahko dostupné peniaze a to bolo pre mňa dôležité. A tak som míňala ďalej, až som sa dostala do stavu, kedy mi žiadna banka nechcela požičať a musela som vyhlásiť bankrot.

Niekoľko rokov som splácala dlhy a naučila som sa žiť bez účtu v banke. Dôvod bol jednoduchý, žiadna banka so mnou nechcela nič mať. Nezarábala som veľa, dlhy som splácala a nevyrábala nové. Ešte som nedokázala sporiť, ale prestala som žiť nad pomery…

Všetko sa zmenilo príchodom muža do môjho života. Bol mojím opakom. Bol šetrný, peniaze dokázal ušetriť a investovať. Keď sme začali spolu žiť, dostala som sa vďaka nemu k finančným prostriedkom a začala som… opäť míňať viac, ako by bolo zdravé. Začala som rodinu ťahať do dlhov a dom som zapratala vecami, ktoré sme nepotrebovali…

Zmena myslenia

Až raz po nákupe mi manžel povedal, že takto to už ďalej nejde. Už dlhšie sme sa pre peniaze hádali. Naše manželstvo sa ocitlo na pokraji krachu a tak som bola ochotná pripustiť, že je potrebná zmena.

Založili sme si dva bankové účty – dostala som svoj vlastný a naň mi manžel každý mesiac presunul finančné prostriedky, ktoré boli určené na potraviny, oblečenie a domáce potreby. Bola to suma s ktorou som mala hospodáriť a s ktorou som sa mala naučiť hospodáriť.

Bola to zmena, ale ešte nie úplná. Hľadala som spôsoby ako ušetriť na strave, snažila som sa čo najviac používať zľavové kupóny, aby mi popri zabezpečení domácnosti ostalo čo najviac finančných prostriedkov na nákupy. Mala som k dispozícií menej peňazí, ale nákupov som nebola ochotná sa vzdať. Aspoň som rodinu prestala ťahať na finančné dno…

Skutočná zmena tak prišla až v okamihu, kedy som ja sama kapitulovala. Mala som dom zaprataný vecami a predsa som nebola šťastná. Uvedomila som si, že túžim po veciach hoci ich nepotrebujem a táto túžba ma ničí. Zatúžila som po slobode, chcela som žiť inak…

Bol to okamih zlomu. Tak ako pri každej závislosti. Uvedomiť si, že mám problém a že ho nedokážem sama zvládnuť… Tam kde bežne nastupuje terapia, mne pomohla modlitba… Cítila som, že sa musí zmeniť moje vnútro a myslenie. Tá zmena bola reálna, ale postupná.

Zápas s recidívou

Hoci som túžila po zmene, dokázala som opäť spadnúť. Keď som prvý krát nedokázala udržať kreditnú kartu na uzde a podľahla som tomu, čo sa označuje ako recidíva (návrat k závislosti), môj manžel opäť posunul pravidlá ďalej. Odteraz som mala k dispozícií peniaze len na konkrétne položky. Nesmela som minúť ani cent na nič, čo nebolo na zozname.

Ako to dopadlo? Misia bola úspešná. Prvý krát po dlhom čase sa nám podarilo ušetriť a skončiť mesiac v +. Predtým som šetrila, aby som mohla míňať. Teraz som pri nakupovaní začala premýšľať nad tým, čo reálne potrebujeme. Vďaka tomu sme minuli veľa zásob (potravín). Začali sme efektívnejšie nakupovať a kupovať to, čo naozaj nemáme a potrebujeme. Finančné prostriedky ktoré sme zbytočne nevyhodili oknom, sa začali hromadiť a mohli sme ich použiť na niečo zmysluplnejšie.

Začali sme viac premýšľať nad tým, čo naozaj potrebujeme pre život. A začali sme spolu ako rodina tráviť viac času. Ale veľkou zmenou bolo aj pochopenie dvoch vecí – naučili sme sa rozlišovať medzi tým čo chceme a naozaj potrebujeme. Nestačí vyhýbať sa tomu, čo nepotrebujeme. Pretože často za potrebné označujeme to, čo vlastne nepotrebujeme, ale chceme a tak to označíme za potrebné. Rozlíšiť medzi tým čo naozaj potrebujeme a len chceme, prinieslo ďalší posun vpred.

Hranice

Ale ani to nebolo naposledy, čo som podľahla pokušeniu. Tak ako mnohí iní ktorí zápasia so závislosťou, aj ja som opäť podľahla a v jednom zo svojich obchodov som minula peniaze na niečo, čo sme nepotrebovali.

Podľahla som, pretože na tovare bolo – 80 % (cena 20 dolárov). Verila som tomu, že som vďaka nákupu ušetrila. Avšak, spätne som zistila, že som neušetrila, ale minula. Kúpila som niečo, čo som nepotrebovala, takže som neušetrila 80 %, ale minula peniaze (20 dolárov), ktoré mohli poslúžiť na niečo užitočné. Ak kúpite niečo, čo nepotrebujete, aj keď je to zo zľavou. Peniaze neušetríte, ale miniete.

Aká bola reakcia môjho manžela? Čo sa dalo sme vrátili a ostatné veci som si ponechala, ale do toho obchodu som viac vstúpiť nemohla…

Dnes viem, že celý život budem zápasiť s pokušením, ale dnes som silnejšia a žijem oveľa lepší život, než predtým. Kedysi som si mohla dovoliť kúpiť prakticky všetko a nebola som šťastná. Dnes narábam s oveľa menším rozpočtom, ale nič mi nechýba a som spokojná.

Ako z toho von

Teraz, keď som rozpovedala svoj príbeh. Ponúkam Vám niekoľko postrehov…

Keď som nakupovala, hľadala som niečo, čo by ma naplnilo. Až neskôr som pochopila, že naplnenie nie je spojené s tým, čo vlastním. Konzumný svet nám tvrdí, že stačí vlastniť a budeme šťastní. Ale tak to nie je.

Pochopila som tiež, že majetok môže slúžiť na dobré veci a byť doslova požehnaním. Ale problémom je naše srdce a túžby v ňom. Túžba po majetku ničí náš život a bráni nám vychutnať si to, čo máme.

Kupovať to, čo je potrebné, je nevyhnutné. Kupovať to, čo nie je potrebné, je márnivosť. A kupovať toho veľa, kupovať pre dobrý pocit, prípadne míňať veľa peňazí na zbytočnosti, to už je závislosť.

Prehnané nakupovanie a túžba vlastniť viac a viac, sú závislosťou, ako každá iná. Zmena je možná, ale nie je bezbolestná. Niekomu pomôže terapia. Mne pomohla modlitba a samozrejme opora v manželovi. Je jedno, ktorú z týchto možností použijete, ale pripusťte, že máte problém, že ste na dne a potrebujete pomoc… A rozhodnite sa pre zmenu.

Moja cesta zo závislosti nakoniec trvala niekoľko rokov. Niekoľko krát som aj padla. Ale dnes už žijem iný život a iné hodnoty.

Tak ako pri iných závislostiach, aj tu sa treba vyhýbať pokušeniu. V mojom prípade to znamenalo vyhýbať sa reklamám, reklamným novinám, prestať čítať niektoré časopisy, sledovať niektoré relácie a vyhýbať sa aj niektorým obchodom… musela som sa vyhýbať všetkému čo mi tvrdilo, že mi niečo chýba a že môj problém vyrieši nakupovanie… Ak prestanete chcieť viac, ak prestanete súťažiť s inými ľuďmi a túžiť po tom, čo majú oni… tak sa vyhnete pokušeniu viac nakupovať…

Zaujímavosťou je, že časom sa túžba nakupovať menej, preniesla aj do nášho domu a to nezvyčajným spôsobom. Začali sme z domu vyhadzovať všetky tie haraburdy, čo sa mi podarilo za celé tie roky nahromadiť. Ponechali sme si naozaj len to, čo potrebujeme. Aj samotné prostredie okolo nás po nejakom čase odzrkadľovalo našu túžbu po jednoduchom živote.

Existuje viacero dôvodov, prečo som míňala, hoci som na to nemala. Ale tým hlavným bola túžba zaplniť prázdno v mojom vnútri a získať pocit že mám hodnotu. Trvalo mi dlho kým som pochopila, že spoznanie toho, kým som a kým sa môžem a mám stať… a tiež rozvíjanie mojich darov a schopností… je cestou ako byť šťastná. Žiť svoj život bola cesta, ako zaplniť prázdnotu a mať dobrý pocit zo seba. A zároveň dobrou prevenciu pred nakupovaním vecí, ktoré nepotrebujem a odvíjania svojej hodnoty od ich vlastnenia…

Závislosť na nakupovaní

Závislosť na nakupovaní ešte nie je oficiálne zaradená do medzinárodnej klasifikácie chorôb a tak zatiaľ spadá pod iné návykové a impulzívne poruchy. Odborníci diskutujú o tom, či možno hovoriť o nutkavom utrácaní (compulsive overspending), nutkavom nakupovaní (compulsive shopping), alebo závislosti od nakupovania (shopping addiction). Pre samotnú závislosť sa zaužíval pojem oniománia a zatiaľ patrí medzi nelátkové závislosti.

Prieskumy uskutočnené v USA, Kanade, Nemecku a vo Veľkej Británií vydávajú svedectvo o tom, že 2 – 12 % populácie má sklony k závislosti na nakupovaní. Z tejto skupiny 80 – 90 % tvoria ženy.

Samotná závislosť na nakupovaní vykazuje niekoľko znakov. Pred nákupom sa objavuje nutkanie (ísť nakupovať), to sa objavuje aj pri nákupe – neodísť z obchodu bez nákupu. Pri nákupe a pri vrchole – platení sa objavuje eufória, uvoľnenie a nadšenie. Po nákupe prichádza sklamanie a výčitky.

Nakupovanie je závislosť, ktorá je už z podstaty spojená s peniazmi. Bez peňazí nie je možné nakupovať a keďže závislosť sa postupne zväčšuje, pacient potrebuje čoraz viac peňazí. Začne sa zadlžovať, požičiava si po rodine, ak treba, začne klamať, môže začať kradnúť… niektorí museli vyhlásiť bankrot, alebo žijú v strachu pred exekútorom…

Nakupovanie je často liekom na samotu, opustenosť, nepríjemný pocit, smútok ale aj hnev. A vo všetkom tom rezonuje nedostatok vlastnej hodnoty a nízke sebavedomie.

V závislosti na nakupovaní môže rezonovať aj problém identifikovania sa s vlastným pohlavím. Muž ktorý o sebe pochybuje, môže podľahnúť nakupovaniu mužského oblečenia, kozmetiky, náradia, ale aj auta či technických hračiek. U žien zas pochybnosť o kráse môže viesť k prehnanému utrácaniu za kozmetiku, drogériu, oblečenie či šperky.

-th-

Ruth Soukupová pochádza z USA. Svoju skúsenosť s nakupovaním (svoju závislosť od nakupovania) premenila na pozitívnu skúsenosť a začala o tom písať blogy, ktoré začali ľuďom pomáhať oslobodiť sa od konzumu a urobiť si poriadok vo svojom živote. Je príkladom toho, že niekto môže byť úspešný a pritom môže byť manželstvo a rodina pre neho prioritou.

Zdroj fotografie:

www.vidaativa.pt

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom