„Zázračný dážď“ – rímske dejiny písané na Slovensku

Rímska ríša viedla už šiesty rok vojnu s barbarmi zo slobodnej Germánie. Išlo hlavne o dva germánske kmene – Markomanov, ktorí boli usadení najmä na území dnešnej Českej republiky a Kvádov, ktorí žili prevažne na dnešnom juhozápadnom Slovensku. Ďalším významným kmeňom boli sarmatskí Jazygovia žijúci medzi riekami Dunaj a Tisa (Maďarsko). Antickí autori uvádzajú celkovo 26 kmeňov. Vojenský konflikt sa zvykne podľa barbarských kmeňov najčastejšie nazývať ako germánsko-sarmatské alebo markomanské vojny.

Pokým počiatočná fáza vojny mala obranný charakter a boje prebiehali na území Rímskej ríše, do ktorej vtrhli prví barbari niekedy na prelome rokov 166/167, tak od roku 172 sa konflikt presúva na územie nepriateľa.

V jednej z bitiek sa dostali rímske légie do nevýhodného bojového postavenia. Kvádi ich obkľúčili a navyše im zamedzili prístup k vode. Rimania boli ukonaní a vystavení slnku a smädu. Keď už nevládali bojovať ani ustúpiť, len ostali stáť zoradení v šíku spaľovaní horúčavou. Vtom sa zhluklo množstvo oblakov a spustil sa hustý lejak, vďaka ktorému sa Rimania zachránili.

Historik Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) o udalosti napísal:
„Keď sa dážď spustil, sprvoti všetci dvíhali tváre k nebu a zachytávali si vodu do úst. Potom jedni nastavovali štíty, iní aj prilbice, sami lačne hltali a dávali piť aj koňom. A hoci k nim pribehli barbari, neprestali piť a súčasne sa usilovali bojovať. Ba niektorí ešte aj zranení chlípali odrazu vodu i krv, čo im stekala do prilbíc. A boli by azda utrpeli strašnú pohromu, lebo nepriatelia do nich dobiedzali, zatiaľ čo oni boli väčšinou zaneprázdnení pitím, keby sa proti nepriateľom nestrhlo mocné krupobitie s množstvom bleskov. Tu bolo vidno z neba dopadať na to isté miesto vodu i oheň. Tak jedných premáčalo a pili, druhých spaľoval oheň a zomierali. A Rimanov sa oheň ani nedotkol, ba ak sa dakde k nim dostal, zaraz zhasol, kým barbarom nebol na osoh ani dážď, ale dokonca ešte väčšmi sťa olej roznecoval na nich plamene, takže dažďom premáčaní hľadali – vodu. Tu sa jedni zraňovali, aby oheň zahasili hoc aj krvou, druhí zase utekali hoc aj k Rimanom, lebo vraj len oni majú spásnu vodu.“

Táto udalosť mala nielen vojenský, ale i veľký propagandistický význam. Razili sa mince, pripomínajúce tento „zázrak“, ktorými sa informácia o ňom šírila po celej ríši. Avšak už v časoch tejto bitky sa ľudia nevedeli zhodnúť, ktorému božstvu majú byť vďační. Oficiálne verzie hovorili o Merkúrovi, Jupiterovi a egyptsko-orientálnom vládcovi ovzdušia Hermovi, ktorý vypočul prosby egyptského mága Arnufia, člena cisárskeho sprievodu. Kresťania zase pripisovali pomoc kresťanským vojakom, ktorí vzývali Kristovo meno.

Zdĺhavú vojnu, ktorú viedol cisár Marcus Aurelius (žil 26. 4. 121 – 17. 3. 180, cisár od 161) ukončil ešte v roku 180 po smrti otca jeho syn Commodus (žil 31. 8. 161 – 31. 12. 192, cisár od 177). Rimania sa stiahli z územia barbarov, ktorí museli dodržiavať podmienky mierovej zmluvy.

Netreba zabúdať, že celý čas hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrávali aj na našom území, pričom miesto „zázračného dažďa“ sa umiestňuje niekde do oblasti povodia rieky Hron.

Keď budete niekedy v Ríme, nezabudnite na našu históriu. Na námestí Piazza Colonna stojí takmer 30 m vysoký stĺp Marca Aurelia, ktorý zobrazuje výjavy z markomanských vojen. Replika tejto slávnej scény vyhotovená zo sadry a dreva sa nachádza napríklad aj v Museum of Antiquities (Saskatoon, Kanada). Niekoľko odliatkov, vrátane „zázračného dažďa“ je vystavených aj v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave.

Použitá literatúra:

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

TURČAN, Vladimír (zostavovateľ). 2014. Stĺp Marca Aurelia a stredné Podunajsko. Štúdie. Zborník Slovenského národného múzea. Archeológia Supplementum 8. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum, 2014. 184 s. ISBN 978-80-8060-335-9.

Zdroje obrázkov:

Reliéf „zázračného dažďa“, stĺp Marca Aurelia:
[online]. [cit. 21. 4. 2016]. Dostupné na internete:
http://www.tesoridiroma.net/luoghi_roma/piazza_colonna.html

Minca (sestercius) Marca Aurelia:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 1980. Rímske mince na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1980. 116 s.