Denník N

Zdravotníctvo bez vízie

Minister pracuje tvrdo, aby zaplátal diery v systéme, z ktorého unikajú peniaze, kvalita a ľudia. Do konca svojho funkčného obdobia sa určite napracuje ešte viac. Otázne však ostáva, či sa po tom, ako to tu pracne pozaliepa a pozametá, len neukáže, že celá loď je vlastne stará a ľahšie sa kazí, než opravuje. V takom prípade by bolo asi lacnejšie ju už teraz vymeniť.

Už je to vyše roka, čo sa kresla ministra zdravotníctva ujal šikovný manažér, Tomáš Drucker a toto výročie úplne prirodzene priťahuje hodnotenie jeho opatrení a projektov. Prebiehajúca diskusia ho, žiaľ, dostáva do defenzívy, v ktorej sa musí brániť kritike o nedostatku vízie, či plátaní dier. Minister má pravdu v tom, že robí a nerobí málo. Lacnejšie CTčká, postupné odstrihávanie zdravotníckej chobotnice, opätovné rozbehnutie karavány prirodzenej regenerácie systému – DRG, eHealth, urgenty a pohotovosti, hádam aj optimalizácia siete nemocníc, či výstavba univerzitnej nemocnice.

To že robí veľa, však nie je odpoveďou na vyššie uvedenú kritiku. Akokoľvek nevďačne to môže znieť, projekty ministerstva sú stále len plátaním dier a dobiehaním starých dlhov – robí sa len to, čo už všetci dávno vieme, že malo byť hotové. Toto úzke videnie predáva s ospravedlnením, že keď sa uprace nahromadený neporiadok, tak potom, snáď, bude mať čistú a rovnú plochu, na ktorej by staval niečo nové, kvalitnejšie.

Na obranu ministra však treba povedať, že takýto prístup je pre krízového manažéra legitímny. A v tom spočíva kritika, ktorú mnohí nevedia pomenovať – tešili sme sa, že máme krízového manažéra na krízu v zdravotníctve, teraz si však uvedomujeme, že by sa možno hodil skôr vizionár.

Každé odvetvie sa totiž vyvíja, v dôsledku výskumu sa menia trendy liečby, rozvoj technológii nám zas dáva nové nástroje, alebo ich robí širšie dostupnými. Vo svete sú krajiny, ktoré testujú nové prístupy a vieme predpokladať, ktorým smerom sa zdravotníctvo bude uberať. Bolo by tak rozumnejšie naskočiť na vlnu trendu, než dobiehať vlak, ktorý nám uteká. V časoch telemedicíny sa však u nás stále rozprávame o nedostatku lekárov a zvažujeme, že im fixne stanovíme minimálny pracovný čas. Keď sa v Škandinávii snažia eHealth služby presunúť do pozície jedného veľkého zdravotníckeho hub-u, my ťažko rodíme software, do ktorého budú lekári jedného dňa zapisovať základné zdravotné údaje o osobe. DRG zavádzame tak dlho, že inde takmer vyšlo z módy. O optimalizácii siete poskytovateľov – či nemocníc alebo pohotovostí sa bojíme hovoriť, aj napriek tomu, že trendom je tlačiť pacienta z nemocnice von do domácej starostlivosti a využívať ju len pre akútne stavy a na nevyhnutný čas. Pritom takmer vôbec nebeží debata o tom najdôležitejšom z hľadiska súčasných civilizačných potrieb – o prevencii, o primárnej starostlivosti a jej prepojení so sociálnou starostlivosťou, teda o tom, ako donútiť ľudí zdravo žiť a ako potenciálne hrozby – fyzické aj psychické, zachytiť včas a včas poskytnúť zdravotnú aj sociálnu podporu.

Keď sa tak pozrieme na slovenské zdravotníctvo, chaos a množstvo dlhé roky neriešených problémov, pripomínajú skôr zaburinenú lúku. Možno až zelenú lúku. A tie sú výborné na to, že nezväzujú existujúcimi riešeniami, ale dávajú priestor na kreativitu, inovácie a víziu. A v tom práve spočíva ten problém s plátaním dier.

Na Slovensku máme neduh pozerať sa na susedov a naše dlhy v porovnaní s nimi vždy len dorovnávať. Ideme roky budovať železnice na rýchlosť 160 km/hod, v čase keď máme technológie na 200 km/hod. Pritom krajina našich rozmerov a ekonomickej aktivity dáva priestor testovať nové, moderné riešenia. Robí to u nás napríklad bankový priemysel – u nás sa testujú moderné technológie a produkty pred tým, než ich zavedú na väčšie trhy. Lastovičkou by mohol byť podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ktorý by chcel na Slovensku vybudovať dátovú diaľnicu na testovanie autonómnych vozidiel. Možností je však ďaleko viac a je veľkou škodou, že v čase, keď je ministrom človek, ktorý to s rezortom zdravotníctva myslí vážne takéto uvažovanie chýba. To je ten nedostatok vízie, o ktorom je reč.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Vargová

Zameriavam sa na zdravotníctvo a súvisiace témy sociálnej starostlivosti. Na Slovensko som sa vrátila z presvedčenia, že krajina je obrazom ľudí, ktorí v nej žijú a toho, akú ju chcú mať. Ja by som chcela krajinu, ktorá je spravodlivá, tolerantná, moderná a ľudia si v nej pomáhajú. Vždy keď mám pocit, že to môže pomôcť, napíšem sem o tom, ako to dosiahnuť.