Že by taký jedinečný účinok malo v sobotu popoludní jedno čapované?

Na Záhorí, v šenku na Smolinskom koncom mája odpozorované …

Sobota, slnečné popoludnie … Nazdar Jožka! … Ahoj Jane!

Tak co si dáš? Hmm … nejsem tu sám … enem pivo … /-:

Pozerajúc na fľaše s „ohnivou vodou“ veľmi smutne, clivo.

A kým práve čapované pivo po čerstvom narazení poriadne pení,

napadne Janka tvorivá myšlienka, akých v tom bistre málo vôbec není.

Čuješ, Jožka … a dzíva sa fčil (teraz)?!

Počkaj, idem kuknút … né, na terasy číta právje Nový čas.

Tak ešče i jednu púlku, ale friško! … Čeho? … Predsa rumu!

Má ten Janek ale zaveľa prešibaného, filištínskeho umu …

Vypije tú púlku na ex, pivo stále pení, tak opytuje sa zas …

A Jožka po prieskume to isté odpovie znova … nuž, nech to vezme ďas!

Náš Janek ešte jednu púlku rumu si objednáva a takisto na ex vypíja,

pokým ten polliter krásne oroseného do smotanovej peny sa vypína.

A na svoju polovičku pri jedinom pivečku potom Janek na terase sa usmieva,

cítiac sa pri osihotenom točenom skvele, lebo ten rum parádne ho zohrieva.

V ten istý večer spolu so šenkárom Jožkom nad tou príhodou sa bavíme.

Obaja parádne sa usmievame, no ukáže sa, že rôznymi pohľadmi to vidíme …

Ááale prosím Ťa, hovorí Jožka, tá Janekova partnerka to šecko velice dobre ví,

to enem aby mjeu Janek radosc, enem z teho jediného dúvodu robí sa, že nevidzí.

30.05.2015/28.02.2016

Obrázok: vlastný