Železná studienka ako dopravná alternatíva
Otázka dopravy v mestách je jednou z kľúčových tém budúcnosti. Dá sa povedať, že sa na nej láme kvalita života v meste. V Bratislave sa však veľmi málo hovorí o alternatívnej doprave mimo zabehaných koľají. Jednou z veľkých možností je aj zabudnutá železničná zastavka v Karlovej Vsi – Železná studienka.
Železničná zastavka Železná studienka vznikla v roku 1904 a po období rozkvetu zažila rýchly strmý pád. Je to však škoda, pretože má obrovský potenciál pri preprave a rozvoji verejnej dopravy.
Súčasným základným problémom tejto zastavky je nielen absencia čakárne na jednej strane (smer do centra) ale tiež nevhodné spoje, ktoré na tejto stanici zastavujú. Problémom je aj 15 minútové čakanie na Hlavnej stanici, čo čas výrazne predlžuje. Napriek tomu podľa mojej osobnej skúsenosti v ranných spojoch sem cestuje niekoľko desiatok ľudí, ktorí pracujú v okolí zastavky v administratívnych budovách.
Upravenie časov vlakov, skrátenie čakanie na Hlavnej stanici a tiež umožnenie státia väčšieho počtu súprav (napr. vlaky smerujúce do Viedne na stanici nestoja) by priniesli zvýšenie záujmu o túto prepravu. Ako bonus je tu možnosť prepravy bicyklov, ktorá umožňuje následný presun na väčšie vzdialenosti od stanice.
Pre pešiu dostupnosť je bezproblémový rádius pre všetky nové kancelárske objekty v lokalite (niektoré sú ešte vo výstavbe, hovorí sa napr. aj o odkúpení bývalej Vojenskej nemocnice ESETom – tento areál je hneď vedľa stanice)
Po predĺžení trakčného vedenia trolejbusov je veľmi dobrá dostupnosť vlakovej zastávky aj pre MHD, zapojenie IDS BSK by malo byť teda bezproblémové (na stanici sú automaty na lístky IDS BSK).
V súčasnosti sa z tejto lokality stáva jedno z veľkých administratívnych centier Bratislavy a je predpoklad ďalšieho rozrastania smerom na Polianky resp. Tesco Lamač. Pri úpravách harmonogramu vlakov a vytvorení lokálnej nízkopodlažnej linky IDS BSK napr.: Pezinok-Devínska Nová Ves resp. Senec-Zohor by sa táto stanica v budúcnosti mohla stať jednou z piatich najvýznamnejších v Bratislave. Na Patrónke sa uvažuje s ďalšou zastávkou pre budúcnosť. Ako bonus by tu bol prístup pre návštevníkov lesoparku.
Veľmi sa hovorí o podpore koľajovej dopravy – často sa kreslia vzdušné zámky. Na začiatok by bolo dobré využiť to, čo už vybudované je. Len sa na to treba pozrieť inými očami. Toky dochádzky do práce už dávno nie sú iba smer z mestských častí do centra a späť. Treba tieto presuny začať viac analyzovať a verejnú dopravu nastavovať podľa nich. Stačí si porovnať Patrónku pred desiatimi rokmi (tranzitný bod) a teraz (tranzitný bod aj koncový bod). Potenciál zapojenie vlakovej dopravy je veľký.
