Žena a jej láskyplné a údajne zdegradované myslenie

Často sa stretávam s rôznymi, priam až pestrými názormi ľudí ohľadom chápania, porozumenia ženy a úcty voči žene. Zvyknem sa pýtať sama seba či si žena nezaslúži lepšie postavenie vo svete, lepší plat. Prečo sa v oblasti zamestnania ľudia stavajú skepticky voči vedúcemu postaveniu ženy? (Ešteže poznám firmy a organizácie, ktoré úspešne vedú ženy). Práca je jedna oblasť, v ktorej žena nie je plnohodnotne docenená. Ak je, tak si to vybuduje alebo skôr vybojuje. No nie každá žena za pokladňou v supermarkete má chuť bojovať za niečo podobné. Preto by mala byť žena cenená aspoň vo svojom domove. Mala by ju obklopovať láska, pozornosť muža, pochopenie v rôznych situáciách, ale hlavne silný pocit cennosti. A predsa to väčšine žien chýba (Česť mužským výnimkám obklopujúcich ženy skutočnou láskou a obetavosťou).

Pár dní dozadu som si prečítala poštu a objavila správy od dlhoročných známych. Pri našich konverzáciách sme stihli rozoberať aj postavenie ženy a to, ako je väčšina žien neocenená, či nedocenená. Z týchto rozhovorov poväčšine s mužským osadenstvom som zistila zaujímavé fakty. Vraj čo je to menštruovať, že sa iba sťažujeme na bolesti a pri tom kopanec do pohlavného ústrojenstva muža bolí viac. Pôrod je nič, iba my ženy robíme drámu. Naše nálady to je tiež nič, vraj máme svoje dni. Všetko analyzujeme a vyzvedáme – sme klebetné a ohovárajúce… Hm, zarazilo ma to. Preto som sa rozhodla adresovať mužom nasledujúce riadky:

Milí muži,
keď nabudúce budeme menštruovať, skúste si naštudovať o aký proces v tele ženy ide a aké to je keď Vám niečo (alebo niekto) kope medzi nohy a do oblasti slabín a krížov. Tiež si uvedomte, že aj keď to patrí k prirodzeným prejavom v živote ženy, bolesť býva u niektorých žien až neprirodzená,
keď budeme pod srdcom nosiť Vaše dieťa, skúste sa zamyslieť aké to je chodiť s kilami na brušku a pri tom stíhať Vám obskakovať zadok, lebo práve pozeráte na futbalový zápas. To isté platí pre ranné nevoľnosti a údajné obmedzovanie – ktorý muž umyl okná na celom byte, zmyl dlážku, poutieral prach a vyklepal koberce? A ešte umyl wc? A súcitil so ženou – keď nemôže mlieko, nebudem ho piť pred ňou, to isté, pivo, alko…, alebo vzdať sa úplne vychladenej dvanástky a ponúkaného poldeci (ak je niekto taký, tak ste skutočný chlap!)
keď budeme rodiť, skúste si to pozrieť alebo ak to Váš žalúdok nedovoľuje, skúste si predstaviť aké je to, keď sa Vám oddeľujú kosti jedna od druhej, snažíte sa vytlačiť menší melónik a doslova Vás ide potrhať! (bolesť pôrodu sa údajne rovná bolesti 20 zlomenín),
keď najbližšie budeme mať náladu pod psa alebo chuť počúvať Celine Dion a v zápätí Metallicu, skúste sa k nám nesprávať, ako ku psychicky chorej alebo nám ohundrávať pripravené, alebo nepripravené jedlo, či nepoupratovaný byt a pod.,
keď budeme plakať, skúste nás objať a aj keď v prevahe nemáte žiadne vhodné slová na jazyku, radšej pokračujte v tom objatí, ako by ste sa mali tváriť, že tam nie sme!
keď budeme zvedavé a chcieť mať prehľad, spomeňte si ako Vy nadávate, keď Vám niekto niečo nepovie alebo neoznámi. Lebo sa nepýtate.

Tak, drahí páni, muži, partneri, manželia, snúbenci, priatelia, bratia a ujovia. My ženy Vás ľúbime. Často pre Vás robíme nepredstaviteľné veci a Vy si ich ani nevšimnete. Veľa ráz ani nevidíte ako sa priam musíme obetovať a keď Vás prosíme o nejakú maličkosť vždy máte výhovorku. My chceme aby ste si nás cenili, mali v úcte a boli sme pre Vás rovnocennou partnerkou. Už nie sme v stredoveku ani v prvotnopospolnej spoločnosti, kedy má žena na starosti domáce práce a prípravu jedla. Dnes zarábame, pracujeme v odvetviach kde si žena pred priemyselnou revolúciou ani neškrtla. Stíhame prácu, domácnosť, deti a kopec „drobností“. Za to často nemáme ani pochvalu, nieto ešte vďaku, alebo úsmev a pohladenie. Nie sme stroje, ani objekty, sme ľudia, sme ženy. Nežiadame aby sme dostávali dennodenne kvety a drahé darčeky, stačí nám pozornosť a vďaka. Stačí nežné pohladenie unavenej žene, ktorá príde z práce, pomáha deťom s úlohami, navarí, upratuje, pri tom ešte premýšľa čo zajtra uvarí a ako drahého prekvapí. Stačí keď nás budete milovať a nebudete to dávať najavo len náklonnosťou ale aj slovom a skutkom. Stačí nám aj to, keď sa najbližšie stretnete so známymi a my nebudeme pre Vás vzduch! Pretože my ženy pre Vás mužov robíme všetko čo môžeme a dokážeme. Väčšina z nás žien najprv myslí na Vás až potom na seba.
Určite by bol tento článok inak prijatý, keby ho písal muž. Ale písala ho žena, ktorá je svojím spôsobom spokojná, ale všetko a vo všetkom chce vidieť 150% snahu. Vzťah a láska nie sú výnimkou. Chceme lásku, v ktorej sa sľúbi obetavosť, oddanosť, neha, pochopenie, súcit a to obojstranne. To je tých 150%.

P.S. Nikoho som týmto článkom nechcela vyviesť z rovnováhy, ani uraziť, ani sklamať. Je dotazom ženy, ktorá sa nevládze a nechce pozerať na životy iných žien, ktoré sú radšej ticho…