Ženy nie sú lenivé rodiť, už si to, prosím, zapamätajte

Titulok článku znie: Známy pôrodník Cupaník: Piaty cisarák nie je žiadna radosť, ale ženám sa nechce tlačiť. V rozhovore však Vladimír Cupaník vôbec nepovedal, že by sa ženam nechcelo tlačiť.

Zavolala som redaktorke Drahoslave Výžinkárovej, ktorá rozhovor urobila, a opýtala som sa, prečo je v titulku niečo, čo v rozhovore vôbec nie je. Jej odpoveď bola, že taký titulok dal web editor. Rozhovor v tlačenej verzii taký titulok nemal.

Emailom som sa opýtala aj doktora Cupaníka, či také niečo v rozhovore povedal a priamo do textu sa to už nedostalo, alebo či ide o chybu média. Odpovedal, že „Problém „nechcenia“ tlačiť nebol vôbec témou rozhovoru.“

Nebudem sa podrobne zaoberať tým, že ani redaktorka ani lekár nerozlišujú medzi základnými pojmami prirodzený a vaginálny pôrod. A nebudem ani rozoberať to, že štýl, akým redaktorka kladie otázky, je odsudzujúci až posmešný smerom k ženám: „Neodmietajú niektoré ženy vaginálny pôrod aj preto, aby sa im „neroztiahla“ vagína a nezhoršil sexuálny život?“

Najväčší problém je práve v tom, že titulok online článku vložil do úst pôrodníka výrok, ktorý nepovedal a ktorý je hlavne nepravdivý.

Na Slovensku sa miera cisárskych rezov pohybuje okolo 30 %. Z nich až 60 % je akútnych. Teda počas pôrodu, ktorý začne spontánne alebo je vyvolávaný, nastanú komplikácie. Pritom práve vyvolávanie pôrodu, zásahy doň (púšťanie plodovej vody, aplikovanie syntetického oxytocínu) a ďalšie vedecky nepodložené a vyvrátené praktiky (zamedzovanie pohybu, nemožnosť zvolenia si pôrodnej polohy, zákaz prijímania jedla a tekutín a pod.) spôsobujú komplikácie a následne akútne cisárske rezy.

40 % cisárskych rezov je plánovaných. Z nich časť je z dôvodu, že „ortopéd, internista či chirurg povie, že žena má určité chronické ochorenie a mala by preto rodiť cisárskym rezom. Vo svete na takéto indikácie existujú dáta a v skutočnosti je tých indikácií extrémne málo.“ To povedal Peter Kaščák, primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne. Takže, ak žene napríklad jej dlhoročný očný lekár povie, že by mala rodiť cisárskym, lebo má vyššie dioptrie, ťažko ju potom lekársky personál nemocnice, v ktorej sa rozhodne rodiť, presvedčí o tom, že vysoké dioptrie naozaj nie sú dôvodom pre cisársky.

Druhým dôvodom plánovaných cisarákov sú indikácie súvisiace priamo s plodom. Príliš veľký plod (a/alebo príliš úzka panva rodiacej ženy) či poloha plodu koncom panvovým. Ani tieto indikácie by nemali automaticky znamenať cisársky rez. Napriek tomu je realita slovenských pôrodníc taká, že práve deti neotočené hlavou dolu idú automaticky na cisársky rez.

A napokon je to pravidlo „raz cisárák, navždy cisarák“. Žena, ktorá porodila prvé dieťa sekciou je tak, bohužiaľ, v mnohých slovenských pôrodniciach automaticky poslaná pri ďalšom tehotenstve opäť na sekciu a to aj napriek tomu, že riziká druhej sekcie sú väčšie než vaginálny pôrod po sekcii, nehovoriac o dlhodobých rizikách pre dieťa narodené sekciou a možné budúce zdravotné problémy ženy, ktorá absolvuje dve (a niekedy aj viac) sekcií.

Problematika cisárskych rezov je veľmi zložitá, podrobnejšie sme ju s kolegyňami rozobrali v článku pre .týždeň Keď je pôrod operáciou, takže kto má záujem, nech si prečíta. Podstatné je, že problém nárastu cisárskych rezov na Slovensku (aj v iných krajinách) treba hľadať niekde inde než u „rozmaznaných žien“.

Mýtus o tom, že ženy si pýtajú cisaráky, nepotvrdili žiadne štúdie. Dokonca prednosta pôrodnice v Petržalke v rozhovore pre Denník N povedal, že ročne sa v tejto pôrodnici vyskytne len jedna alebo dve ženy, ktoré si vyslovene želajú cisársky rez. Pritom je to najväčšia pôrodnica na Slovensku, kde ročne porodí viac ako 3000 žien.

Pokiaľ si niektoré ženy vyslovene žiadajú cisárske rezy, mnohokrát je to zo závažných dôvodov, o ktorých sa im často ťažko hovorí (sexuálne zneužívanie, predchádzajúca negatívna až traumatická skúsenosť s vaginálnym pôrodom). A ani jej obava z budúceho zhoršeného sexuálneho života nie je rozmaznanosť, ale strach, ktorý s ňou nik nerieši. Žiadna žena si nezaslúži byť dehonestovaná za to, akým spôsobom porodila svoje dieťa, pretože nikto iný nie je v jej koži a netuší, čo všetko samotnému pôrodu predchádzalo alebo čo sa počas neho udialo.

Pluska nie je jediné médium, ktoré je schopné obviňovať ženy. V apríli 2015 mala reportáž v televíznych novinách Markízy názov Epidémia cisárskeho rezu. Ženy sú pohodlné a kašlú na tieto riziká. Ide o typické obviňovanie obete, v tomto prípade žien, ktoré sa stanú obeťami pôrodníckeho systému na Slovensku.

Naozaj médiám odporúčam, aby sa trochu zamysleli nad tým, ako dehonestujúco ponižujú desaťtisíce žien svojimi titulkami, článkami a reportážami. Pretože ak si myslia, že takýmto spôsobom robia spoločnosti službu, veľmi sa mýlia. Nerobia nič iné, len pomáhajú systému, v ktorom je žena vnímaná len ako telo, aby ich naďalej nerešpektoval a ubližoval im.

Zdroj ilustračného obrázka: Helen Carmina Photography.