Získa #Hrnčiar Oscara?
Sú politici, ktorých osobný prínos pre stranu je väčší, ako pôžitky z tohto postavenia vyplývajúce. Sú politici, ktorých výtlak je nepriamo úmerný ich dôležitosti v povolebnom období. Tí ostatní tvoria poväčšinu volebného cyklu netitulkový obsah dennej tlače a spravodajstva. Osobitnú skupinu tvoria tí, ktorí sa v súlade so svojím svedomím rozhodnú využiť mandát na ciele oveľa menej vznešené, ako sľubovali v kampani voličom. Aj o tom je príbeh “procházky“ strany #Sieť vrcholovou politikou.
Strana #Sieť získala celkovo 5,61% hlasov. V 34 okresoch by sa nedostala do parlamentu a iba v okrese Námestovo dosiahla dvojciferný výsledok (14,89%). Jej predseda Procházka získal 67 493 preferenčných hlasov (91,02% oproti straníckemu maximu). 6 658 hlasov (s dosahom na poradie) získal niekto iný. 1 869 z nich získala Katarína Macháčková v okrese Prievidza a 1 665 Igor Janckulík v okrese Námestovo. Zostávajúcich 3 124 hlasov zostalo rozptýlených medzi jednotlivé mestá a rôznych kandidátov. Napr. v Martine získal Andrej Hrnčiar 957 prednostných hlasov. O 206 viac ako predseda. (Pre porovnanie Fico 4 894, Sulík 2 435, Matovič 2 208, Kollár 1 808, Danko 1 636, Kotleba 1 550.)
Pre úplnosť ešte uvádzam podiel prednostných hlasov vybraných kandidátov: Beblavý 36 444 (49,15%), Hrnčiar 20 480 (27,62%), Macháčková 19 573 (26,40%), Bašistová 8 580 (11,57%), Cséfalvayová 6 639 (8,95%), Adamčík 6 446 (8,69%), Janckulík 6 144 (8,29%), Fedor 5 915 (7,98%). Ako doplnkových obsahov volebných lístkov s gazdom na prvom mieste. Podaktorí si očividne myslia niečo iné. (Na funkciu ministra stačilo Romanovi Brecelymu 713 prednostných hlasov – 0,96%.)
Azda jediný?, kto pochopil zložitosť situácie do ktorej sa vmanévroval, bol samotný a osamotený Procházka. Pretože Hrnčiar je kompatibilný jedine sám so sebou. A uvažuje ako slovenský Indiana Jones. Na to si vsadila aj Ficova družina, keď sa rozhodla testovať pevnosť topografie #Siete sériou záťažových testov. A nalákala Hrnčiara (obrazne) na Oscara. Veď ktorý herec by po ňom netúžil …
V ďalších dieloch stemperuje Dankovu SNS tým, že sa ako márnotratný syn vrátil do otvoreného náručia predsedu Mostu – Híd. Tým, že predseda prikývol na pochystanú pascičku, ktorú nemôže nevnímať, aktualizoval názov strany na jeho slovenskú verziu Teraz – Híd. Teraz lebo nikdy. A charakter nechajme bokom. Ten už nejakú dobu predsa nerozhoduje.
Prvý materiál, ktorý si pripravil Rado Procházka do prezidentskej kampane bolo leporelo, kde titulná strana zobrazovala mužného mladého prezidenta v košeli, bez okuliarov, s trojdňovým strniskom zahľadeného do budúcnosti. Rubová (opačná) strana zobrazovala “zošnurovaného“ Rada s okuliarmi, v obleku s kravatou. Namietol som vtedy, že leporelo zobrazuje dvoch rôznych ľudí a spýtal sa ho, ktorý z nich je ten pravý. Mohol by som ironizovať, že to zostalo tak pol na pol. Odpoveď zatiaľ počká … a už vôbec si nemyslím, že by to musel byť Radov koniec v politike. Najmä s tým, čo dnes o nej vie.
Pán Hrnčiar zatiaľ uteká ozlomkrky smerom k Zlatej maline. S vidinou Oscara za hlavnú úlohu a filmové efekty. V réžii Roberta de Fico.
