Život podľa Václava Havla
Pár dní som strávila tým, že som sa vypytovala kamarátov – teda generácie vyrastajúcej po 1989, čo pre nich osobne znamená Havel. Zomrel po tom, čo sa mnohí z nás vôbec začali zaujímať o politiku. Ostal tak pre veľa mladých ľudí iba často skloňovaným menom, spájajúcim sa s disidentstvom, pádom komunizmu, rozpadom Československa.
Je akousi latkou, podobnou Masarykovi, ktorou sa merajú všetci nadchádzajúci prezidenti v Česku a na Slovensku. Z Havlovho výroku „Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí,“ ostali nazývaní „Pravdoláskarmi“ všetci idealisti, ktorým sa tak často v internetových diskusiách nadáva.
Čo je však jeho odkaz pre mladých dneška?
Kto bol Havel?
Havlovej rodine boli znárodnené majetky (okrem iného Barrandov a Lucerna), a mladému Havlovi bolo zakázané študovať. Napriek tomu sa stal svetovo známym dramatikom a v šesťdesiatych rokoch sa jeho hry hrali po celom svete. Po okupácii v 1968 Havel píše Dubčekovi, aby sa nevzdával, a aby odsúdil okupáciu. Počas normalizácie píše Husákovi o strachu, ktorý je zasiaty v spoločnosti. Spoluzakladá Chartu 77, volajúcu po dodržiavaní ľudských práv v Československu, ku ktorým sa krajina zaviazala v Helsinkách v 1975. Havel je niekoľkokrát väznený, upadá do depresií, dostáva na výber emigráciu do Spojených Štátov alebo kriminál, nakoniec sa príbeh končí, ako vo filme Život podľa Václava Havla hovorí režisérka Andrea Sedláčková, ako „fraška s dobrým koncom“. Komunisti volia Havla, disidenta, za prezidenta.
O Charte 77
„Po tom, ako sa podarilo zhromaždiť ľudí, disidentov, ktorí doposiaľ žili vo vlastných vnútorných exiloch a ulitách, [sa mi zdalo], že je ich potrebné fixovať, vytvoriť niečo s trvalejšou platnosťou a váhou,“ spomína Havel v Sedláčkovej filme.
Deväťdesiate roky sa zdajú byť pre Havla ešte ťažším náporom. Napriek medzinárodnému uznaniu a návštevách svetových lídrov, nie je všeobecne prijatý a s nastupujúcim nacionalizmom naňho ako predstaviteľa čechoslovakizmu v Bratislave nahádzali vajíčka. Na Slovensku ho za prezidenta nevolia, po rozpade federácie sa stáva prvým demokraticky zvoleným prezidentom Českej republiky. Opäť sa však vracia k boju slovom a kritizuje Klausovu tvrdú pravicovú politiku.
O nadobudnutej slobode
„Ľudia boli zvyknutí na paternalistický štát, ktorý ich štval, na ktorý nadávali, ale ktorý sa o nich od narodenia do smrti staral. Teraz sa musia od rána do večera o niečom rozhodovať, je to dosť veľký šok a nápor na dušu,“ hovorí Havel vo filme Andrey Sedláčkovej.
Film Život podľa Václava Havla nám prináša pohľad na život posledného prezidenta Československej republiky ako na človeka. Mapuje ho od detstva až po pohreb, jeho výhry aj omyly, úspechy aj pády tak, že si každý môže spraviť obraz o Havlovi sám pre seba. Je to film pre ľudí, čo si chcú pripomenúť, akým bol človekom, akým bol prezidentom, aj pre tých, čo chcú porozmýšlať, čo znamenal a aké hodnoty zasadil do politiky a identity našich krajín.
Havlov blízky priateľ a bývalý kandidát na prezidenta Karel Schwarzenberg povedal, že nikdy nebolo generácie, ktorá by za svoju slobodu nemusela bojovať. Havlov odkaz tej dnešnej generácií spočíva práve v tomto neustálom boji za slobodu a nutnosti aktívne sa občiansky angažovať, aby si ju spoločnosť udržala. Vo filme Život podľa Václava Havla to dokonca definuje ako životnú nutnosť: „Človek musí vždy a znovu artikulovať akési ideály, artikulovať akési hodnoty, presadzovať ich, bojovať za ne … musí sa ako Don Quichot pokúšať o čosi. Najhoršie je, keď povie, „aj tak nič nezmením, tak prečo by som sa staral“.
Film Život podľa Václava Havla si môžete pozrieť na festivale Jeden Svet v Bratislave od 26. 11. – 1. 12. 2015.
Daniela Kellerová
