Denník N

Životabudič

Nemala pocit, že potrebuje ešte spať…

Dnes sa nevie na nič koncentrovať, včera sa nevedela dočkať víkendu, v hlave samé nápady, chcela robiť to i ono a to nehovorí o povinnostiach, tých má za plné vrece. Prišla sobota a všetko je inak, treba upratovať, nechce sa jej, nevie sa prinútiť. Vie, že by mala, víkend netrvá večne, o chvíľu je tu začiatok pracovného týždňa.

Ráno sa jej celkom dobre vstávalo, nemala pocit, že potrebuje ešte spať. Možno počasie, slnko sa neukázalo už niekoľko týždňov, jeden pochmúrny deň strieda druhý, len samý dážď a snehové prehánky. Keby aspoň poriadne nasnežilo, bolo by krásne bielo, hneď by mala lepšiu náladu. Ale kdeže, včera bola od skorého rána poriadna metelica, stúpajúca teplota cez deň všetko zmenila, zostali len špinavé zvyšky označkované psími výkalmi. Keď sa nimi brodila, v duchu hromžila na nezodpovedných majiteľov psov.

Lenivým krokom sa premiestni do kúpeľne, na podlahe sa formuje poriadna kôpka špinavej bielizne, veď neprala len niekoľko dní. Aspoň práčka je zapnutá, Ankine pochmúrne myšlienky preruší veselá melódia mobilného telefónu. Rýchlo vezme okuliare, bez nich by toho veľa nevidela a pozerá na obrazovku. Peťo, pred očami sa jej mihla jeho tvár, ohlási sa veselým hlasom. Synáčik šteboce, ústa sa mu tak skoro nezatvoria, chýbal jej, už ho nepočula niekoľko dní. Dohodli sa, len čo položí aparát na svoje miesto, dá sa do toho, zvŕta sa pri kuchynskej linke a umýva mäso. Pripraví mu obľúbenú špecialitu a zavŕši to pudingovým dezertom, už ho vidí, ako mu svietia oči. Sú to presne tie šibalské ohníky, ktoré mu zostali od útleho veku, podľa nej nikdy nezhasli.

Popri práci si do maličkej šálky so zlatistým okrajom naleje horúcu vodu, voňavá kávička jej spraví dobre. Organizuje si veci, aby všetko stihla, Peťo príde asi o hodinku, ani nepostrehla ako sa zmenila, stačilo, aby sa ozval.

Teraz najčítanejšie