Denník N

Zlyhanie postmodernej časti sveta

Osobná reflexia na politickú situáciu Slovenska po teroristických útokoch v Bruseli. Ako vie silu a solidaritu na jednej strane Európy vystriedať nenávisť a obviňovanie na strane druhej.

Zdroj: The Telegraph

Európska únia je častokrát označovaná za unikát hlavne kvôli jej úspechu, nielen z ekonomického, ale aj hodnotového hľadiska. Práve základné princípy ako mier, solidarita, demokracia, sloboda a zvrchovanosť práva predstavujú spolu s multikulturalizmom jej základ postmodernizmu. Motto „United in diversity“ reprezentuje identitu Európskej únie, ktorá práve túto diverzitu členských štátov stavia do pozície základného piliera, na ktorom je jednota vytváraná. Priestor, ktorý je dominantne opisovaný voľným pohybom osôb, slobodou, toleranciou a mierom, je považovaný za silný, avšak nie v tradičnom ponímaní. Nie je to sila, ktorá sa prezentuje vo forme armád a zbraní. Je to sila v hodnotovom pokroku, vplyve a civilizovanosti EÚ.

Nakoľko momentálne žijem v Bruseli, aj mňa sa dotkli udalosti, ktoré sa odohrali 22. marca. Aj ja som cítil nepokoj a strach, keď som poriadne nevedel, čo sa deje a kde sa práve nachádza moja priateľka, ktorej som sa nevedel dovolať. Teroristické útoky za pomoci výbušnín plných klincov nám priniesli odkaz z premodernej časti sveta, ktorý si v skutku tragicky vypýtal životy 31 ľudí a mnohých pravdepodobne poznačil na zvyšok života. Pocit strachu, beznádeje a hnevu, ktorý bol v ten deň prítomný v obývačke tohto bytu, tak pravdepodobne dominoval v celej EÚ.

Dôkazom, že solidarita, empatia, jednota a túžba po mieri sú reálne, a že práve tieto princípy postmodernizmu nie sú len niekde napísané na papieri, boli samotní ľudia, ktorí pomáhali, či už tým, že ponúkli ochranu vo forme otvorených dverí, odvozu z miest kde sa útoky konali, zriadením bezplatných WiFi sietí, alebo finálne aj zhromaždeniami, ktoré prebiehajú na Place de la Bourse, kde si ľudia prichádzajú uctiť obete a vyjadriť odpor voči tomu, čo sa v osudný deň stalo. Celkovým výsledkom je teda civilizovaný odkaz obyvateľov Bruselu vo forme solidarity a jednoty ľudí proti nenávisti, bez akéhokoľvek prejavu násilia, alebo obviňovania moslimskej menšiny, ktorá je v tomto meste značne zastúpená.

Na Slovensku po útokoch empatiu vystriedali nenávistné komentáre, dominujúce reakciami obviňujúcimi politikov za ich rozhodnutia a postoje, týkajúce sa témy utečencov, ale aj „klasické“ odkazy plné nenávisti namierené proti islamu. Článkom o zlyhaní postmodernizmu by som teda chcel vyjadriť svoje znepokojenie nad tým, čo sa deje momentálne doma, na Slovensku. Po voľbách sa vyfiltroval obraz o ľuďoch a ich názoroch, ktorý celkom nezodpovedá hodnotám, ku ktorým sa hlásime našou prítomnosťou v postmodernom priestore Európskej únie. V parlamente sa xenofóbni sympatizanti bývalého satelitu Tretej ríše zdravia „na stráž“ a ďalej šíria svoju ideológiu a zvrátené hodnoty na budúce generácie. Dehonestácia ľudí na základe ich farby, pleti alebo viery, ktorú vyznávajú, sa stali kľúčovou kontroverznou témou dominujúcou na Slovensku. A ako čerešnička na torte, do výboru pre ľudské práva zasadne človek, ktorý otvorene šíri nenávisť a strach voči mnohým v núdzi.

Je toto obraz postmoderného sveta, kde ľudia žijú v mieri, slobode a prosperite bez ohľadu na rasu a náboženstvo? Bohužiaľ nie. Práve voľby ovplyvnené dopadmi z teroristických útokov spolu s migračnou krízou ukázali skutočnú povahu značnej časti slovenského obyvateľstva, v ktorej správna kombinácia incentív spolu s tradične konzervatívnou povahou spoločnosti, ktorá prichádza do minimálneho kontaktu s inými kultúrami, vyústilo do toho, čomu dnes čelíme. Voľby bohužiaľ poukázali aj na zlyhanie systému, ktorý nedokáže mladých ľudí priviesť k uvedomeniu, že extrémna pravica nie je riešenie. Indivíduá, ktoré používajú vymyslený, avšak hegemonizovaný koncept „národu“, ktorý patrí do moderného sveta, kde slúžil ako istá kategorizácia ľudí a možný prvok mobilizácie, veľmi efektívne vracajú Slovensko späť k nenávisti a násiliu.

Práve preto je nutné neustále pripomínať, že systém má ľudí, hlavne mladých ľudí, viesť ku kritickému mysleniu, schopnému dospieť k uváženému rozhodnutiu, ktoré je motivované hodnotami postmodernizmu. Nesmieme zabúdať, aká dôležitá je jeho úloha a aká očividná je potreba reformovať jeho rigidnú povahu a pravidlá, ktoré sú akýmsi pozostatkom a symbolickým dedičstvom. Práve vzdelávanie a školstvo je prioritné pre ukazovanie lepšej cesty, aby sme boli schopní civilizovane odpovedať na hrozby a konania, ktoré sú spájané s premodernou časťou nášho sveta. Potrebujeme systém, kde by sa efektívnejšie učilo a pripomínalo, že šírenie nenávisti a násilia dnes nie je riešením, ako nám to história efektívne dokazuje.

Slovenské vzdelávanie potrebuje zmenu. Práve táto zmena môže prispieť k tomu, aby terajší ale aj budúci občania Slovenskej republiky dokázali prekonať vštepované konzervatívne a jednostranné názory a vyhnúť sa tak prchkým reakciám, a aby dnešná spoločnosť prekonala toto zlyhanie postmodernizmu, ktoré predstavujú posledné voľby do NRSR a úspech stelesnenia dekadentnej spomienky, pre ktorú sa rozhodlo 8,04% voličov.

Teraz najčítanejšie