Denník N

Zopár hodín v utečenckom tábore. A Orbána už nepokladám za politika, ale za bezcitného odľuda! Ale nielen jeho!

Nedeľa, 6. seprtember 2015. Je 9 hodín ráno a spolu s Borisom a mojou sestrou nakladáme do auta sladkosti, džúsy, cestou ešte u Maťa ovocie a smerujeme do Nickelsdorfu v Rakúsku. Utečené centrum pre nešťastníkov zo Sýrie, sa teraz nachádza práve tam. Potom, ako sa títo na  protest proti neľudskému zachádzaniu zo strany maďaraskej vlády, rozhodli pešo prejsť z Budapešti do Rakúska, rakúske úrady zareagovali s neuveriteĺno rýchlosťou a im vlastnou precíznosťou.

Čas potrebný na vybudovanie azylového centra sa rátal len na hodiny. Bol to  možno práve čas, v ktorom kvarteto premiérov z Poľska, Čiech, Maďarska a Slovenska vo štvrtok oznamovalo svetu, že žiadne kvóty, žiadni utečenci! Inak povedané, kvarteto bezcitných, voľby za rohom cítiacich empatických lúzerov dalo najavo svetu, myslím tej jeho civilizovanejšej časti, že “ ich “ krajiny rozhodne nemá medzi seba rátať.

Ale omyl! Medzitým už viac ako 10 000 Slovákov podpísalo Výzvu za ľudskosť, maďarskí dobrovoľníci nosili na Keleti jedlo, vodu, hygienické potreby a ex premiér Gyurcsányi u seba vítal na obed a večeru vždy inú skupinu utečencov. Kým český exprezident Klaus formuloval vety svojej, politickou a možno aj stareckou demenciou poznačenej výzvy proti chudákom, fínsky premiér ponúkol svoj vlastný dom ako ubytovňu pre nich a v Čechách sa už začali organizovať dobrovoľníci pripravení pomáhať!

Slovenský premiér Fico ako doškrabaná platňa opakuje vyhlásenia o ochrane záujmov Slovenska a Slovákov pred utečencami. Predkladá to ako jeho takmer osobnú pomoc občanom.

Pán premiér, je nás obrovské množstvo takých, ktorí o takúto vašu starostlivoť nemajú ani najmenší záujem, je nás obrovské množstvo takých, ktorí odmietajú takúto vašu „obetu“! Pomôžte tým, ktorí to potrebujú! Pomôžte ženám možno v deviatom mesiaci tehotenstva z tábora v Nickelsdorfe! Pomôžte 4 mesačnému chlapčekovi, ktorého v tom istom tábore striedavo pestovali na rukách otec s mamou. Pomôžte nájsť rodinu utečencovi zo Sýrie, ktorí ju stratil niekde v Budapešti. Pomáhajte tým, ktorí to potrebujú! Nepomáhajte sebe a svojim volebným preferenciám!

Už cestou do tábora sme rozdali skupinke Sýrčanov, v ktorej bolo asi 6 detí, prvé sladkosti a džúsy. Detské „thank you“ mi znelo v ušiach krajšie, ako môj najobľúbenejší song od Elvisa P. A keď prekvapený, možno 3 ročný chlapček to „thank“ zabudol povedať, jeho asi o 2 roky staršia sestra ho drgla do boku a pripomenula mu to…

Keď sme sa vracali domov, všímali sme si dedinku Nickelsdorf. Čistá, pokojná, bez akýchkoľvek náznakov pritutečeneckej paranoje. Na benzínke miestni chlapi v kaviarni mastili karty a rozprávali sa o tom, že história sa opakuje. V roku 1956 sa cez ich dedinu valili na západ státisíce Maďarov, v snahe zachrániť si holý život pred besniacou ruskou „spriatelenou“ armádou.

Kým si títo chlapi, z ktorých  niektorí si osobne pamätali tú tragickú dobu, spomínali na zúbožených, život si zachraňujúcich Maďarov, dnešný premiér ich krajiny možno v Budapešti podpisoval vládne nariadenie o výstavbe ďalších 10 múrov okolo Maďarska.

Som doma a rozmýšľam, ako ďalej pomáhať tým nešťastníkom, nielen z Nickelsdorfu.

Slovenský politik to má jednoduchšie. On už dávno vie, ako sa nedá…

 

Teraz najčítanejšie