Blog
piatok

Zostať alebo odísť?

Na to aby vzťah začal prípadne pokračoval, je potrebná túžba, snaha alebo aspoň spolupráca zo strany oboch partnerov. Avšak na to aby skončil, stačí jeden z nich...

Bez ohľadu na to, či sa rozchádza dvojica, ktorá spolu chodila, alebo manželia. Rozchod prichádza spravidla v okamihu, kedy odchádza jeden z dvojice... A ten druhý je postavený pred hotovú vec. A aj keby bol ochotný o vzťah zabojovať, za čo bojovať, keď ten druhý odišiel. Rozchod – rozhodnutie ktoré je spoločné a dvaja k nemu dozreli spolu, je pomerne vzácne.

Otázku: zostať spolu, alebo sa rozísť? si v knihe kladie aj Michael Broder. A snaží sa poskytnúť pár rád a usmernení pre páry, ktorých vzťah sa ocitol na rázcestí. Tak rozísť sa, alebo pokračovať? Pozývam Vás k úlomkov z knihy Brodera na túto tému.

 

Tri problémové vzťahy

Existujú tri typy vzťahov, ktoré možno označiť za problematické. A ktoré sa výrazne podieľajú na krivke rozvodovosti.

Búrlivý vzťah je plný emócií, ale nielen v pozitívnom význame slova. Je to vzťah často plný veľkej vášne, dokonca aj romantiky a so sexuálnym nábojom, ale s malým zastúpením „pohody“. Problémy v takomto vzťahu sa málokedy riešia. Časom sa pretvárajú do podoby hnevu a smútku. Život akoby na húsenkovej dráhe. Po nejakom čase chcete, aby sa kolotoč zastavil. Aspoň na chvíľu.

Opakom búrlivého vzťahu je vlažný vzťah. Môže ísť o celkom pohodlnú cestu životom, ale bez vášne. Dvaja ľudia tu skôr pripomínajú spolubývajúcich, než milencov. Priebeh tohto spolužitia, dokonca aj prípadného rozchodu je pomerne pokojný. Hoci možno badať isté známky hnevu. V tomto prípade však ide o vzťah, ktorý už odumrel...

Tretím rizikovým vzťahom je jednostranný vzťah. Je pomerne bežné, že vzťah sa rodí jednostranným záujmom, na ktorý časom odpovie ten druhý a tak sa zrodí rozhodnutie pre spoločné áno. V tomto prípade však ide o spolužitie, kde jeden z partnerov vynakladá oveľa viac energie do udržovania, vyživovania a prežitia vzťahu, než ten druhý. Je celkom možné, že jednému z partnerov tento vzťah vyhovuje (často je to ten, ktorý sa nesnaží, len sa vezie a má servis), ale ten druhý spokojný nie je...

Pri všetkých troch vzťahoch je kľúčová otázka: je priestor, ale aj ochota na zmenu? Hovoríme o troch rôznych podobách nefunkčného vzťahu, s každým vzťahom sa spájajú konkrétne prejavy toho, čo Vám vadí. Viete to pomenovať? Ak áno, je to niečo, s čím sa dá pracovať. A čo sa dá okresať...

 

Sklamaní očakávaním

V živote, ale aj vo vzťahu často možno hovoriť o sklamaní očakávaním. Nemusí to byť skutočnosť, ktorá nás sklamala, ale očakávanie ktoré sa ukázalo, ako nereálne. Paradoxom je, že bez nereálneho očakávania, by sme mohli byť so skutočnosťou spokojný. Ak niekto ide na súťaž s tým, že musí vyhrať. Nič iné ho neuspokojí. Ak by s týmto očakávaním nešiel, tak aj tretie miesto by považoval za úspech...

Vo vzťahu je to podobné. Ovplyvňujú nás naše očakávania. Pamätám si na jednu ženu. Prišla do poradne s tým, že ju muž hnevá, že sa jej na ňom veľa vecí nepáči a chce sa s ním rozísť. Nechal som ju, nech do ďalšieho stretnutia na papier spíše všetky pozitívne vlastnosti, ktoré sa jej páčili / páčia. Po nejakom čase prišla s husto popísaním papierom a na otázku či sa s mužom rozíde povedala, že neopustí muža s toľkými dobrými vlastnosťami. Náš pohľad na partnera zohráva kľúčovú úlohu. Pred svadbou sa nám mohol páčiť jeho pokojný, ležérny a rozvážny životný štýl... po svadbe nám bude vadiť, že sa k ničomu nemá a označíme ho za lenivého. On sa pritom nezmenil. Ide o dva odlišne pohľady na jednu vlastnosť. To čo nám kedysi prišlo neodolateľné, stratilo na hodnote...

Ak máte prehnané očakávania, tak dokážu pochovať  / zničiť prakticky každý vzťah. Preto dôležitejšie než očakávania sú skutočné reálne potreby. Čo od vzťahu a partnera potrebujeme a môžeme očakávať...

 

Zostať, alebo odísť?

Je možné vzťah zachrániť? To je otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. Z „vonka" určite nie. Počas rokov mi prešlo rukami veľa párov. Mnohé z tých, ktoré mali predpoklady uspieť na spoločnej ceste životom, stroskotali a pre zmenu pretrvali také, ktoré nemali veľkú nádej... Ako kľúčovým sa ukazuje odhodlanie na vzťahu pracovať a nájsť spôsob, ako problémy prekonať...

Je ľahšie odísť, alebo ostať? Ľahšie je vždy odísť. Ale tak tá otázka nemôže stáť. Pretože ak hľadáte pohodlnú cestu životom, potom sa pri každom probléme vytratíte. Dôležitejšia je preto iná otázka - či má zmysel ostať. A ten čo si ju kladie, či má k tomu silu... Prípadne ak ten druhý odišiel, tak či má silu na neho počkať... Opäť je to otázka, ktorá sa nedá posúdiť „zvonka".

Nerozhodnosť patrí k faktorom, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú náš život. Aj keby sme prežili naozaj bohatý život, avšak stále by sme sa trápili otázkou, čo by bolo keby... Keby sme sa stále trápili pochybnosťami a báli sa urobiť rozhodnutie... výrazne by tým utrpela kvalita nášho života. Presnejšie jeho prežívanie.

Porovnávanie nás dokáže ochudobniť, keď viac túžime po tom inom, než po tom čo máme, a tak si to nedokážeme užiť a vychutnať. Aj pochybovanie je negatívnym prejavom, ktorý nám bráni vychutnávať prítomnosť a niekam smerovať. Človek ktorý bude len pochybovať, sa nikam nepohne. Ostane stáť na mieste. Neurobí rozhodnutie...

 

Načerpať silu

Bez ohľadu na to akou krízou vzťah prechádza, ak sú obaja partneri ochotní na vzťahu pracovať, nádej stále žije. A vzťah možno uzdraviť a zlepšiť.

Vzťahu môže prospieť, ak sa dvaja ľudia na chvíľu vzdialia, aby získali odstup a videli veci jasnejšie. Na chvíľu sa vzdialiť pomáha načerpať silu a znovu sa pustiť do práce na vzťahu. Je to ako návrat do práce z dovolenky. Vďaka dovolenke ste si oddýchli a dokážete lepšie zápasiť s tým, čo práca prináša.

Čo urobiť, aké to bude keď... Môžete si spísať všetky za a proti. To je také racionálne :). Môžete sa na tie princípy pozrieť cez priority (hodnoty). Problémom však je, že jedna negatívna skúsenosť / vlastnosť môže ochromiť našu schopnosť posúdiť skutočnosť. To že ten druhý sklamal, môže v tej chvíli – keď je to čerstvé, byť oveľa silnejšie než všetky ostatné dôvody... aj preto sa hovorí, že netreba robiť rozhodnutia horúcou hlavou...

Cenným nástrojom však môže byť aj predstavivosť – imaginácia. Aké pocity sa vynoria, ak si predstavíme, že by sme ostali? Aké predstavy sa dostavia, ak by sme ostali a niečo by sa zmenilo? Chceme vôbec ešte ostať? A aké pocity by sa dostavili, ak by sme odišli? Práca s emóciami je rovnako dôležitá...

 

Zabojovať

Ako na vzťahu pracovať? Všimnite si, že dosahovanie cieľov je vždy spojené s nejakým časom. Ten čas sa môže zmeniť, môže sa prispôsobiť, brať ohľad na okolnosti. Ale vždy je stanovené, kedy má byť plán dokončený. Čas v tomto prípade kladie dôraz na to, aby sa problém riešil. A stanovenie problému je zas dôležité – je to priorita, niečo čo je naozaj dôležité. Stanovte si takúto prioritu, niečo čo je dôležité a posunie vzťah dopredu. Ak sa neviete dohodnúť na jednej, stanovte dve (každý jednu). Stanovte si priority, tak aby obaja mali pocit, že práca na vzťahu je dôležitá (pre toho druhého) a pracujte na nich spolu. Buďte si pri tom oporou. Podporujte sa, pomáhajte si. Ste v tom spolu. Ako tím. Zlepšiť vzťah a prekonať problém vyžaduje tímovú prácu.

 

Čo bude potom?

Mnohí ľudia sa boja urobiť rozhodnutie ohľadom vzťahu, pretože nepoznajú odpoveď na otázku, čo bude potom... už si na život vo vzťahu zvykli a vzťah hoci nefunkčný, je pre nich lepší, než žiadny... Mnohí si zvykli na podmienky a prostredie, prípadne životný štýl v ktorom sa vzťah odohráva... A to im bráni urobiť rozhodnutie. Mnohí myslia na deti a pretrvávajú vo vzťahu...

Pri väčšine rozhodnutí sme ovplyvnení rôznymi dôvodmi a prakticky vždy sa nájdu dôvody za, aj proti. Nie je to vyšetrenie, kde ak dosiahnete určitú hladinu a diagnóza je na svete :). Istotu ohľadom rozhodnutia budete mať málokedy. Presnejšie, istotu možno aj áno, ale nikdy nebudú všetky dôvody za... Ak budete čakať na takúto istotu, možno sa nerozhodnete nikdy... Rozhodnutie býva otázkou priorít.

 

Prechod

Mnohým párom pri prechode náročným obdobím pomôže terapia. Rozhovor s terapeutom ktorý vytvorí prostredie, ktoré bude konštruktívne pre riešenie a bezpečné pre zdieľanie. Terapeut môže napomôcť tomu, aby dvaja našli k sebe cestu, pretože často vidí veci, ktoré tí dvaja nevidia. Človek ktorý je zranený, prípadne prežíva bolesť, sa stiahne do seba a tým je znížená jeho schopnosť urobiť komplexné - to najlepšie rozhodnutie. Čaro terapie je v tom, že terapeut prichádza ako ten, kto vidí východisko a predovšetkým, ako nezúčastnená osoba pomáha dvom ľuďom, aby prekonali more výčitiek a zranení, ktoré ich rozdeľuje. Samozrejme, ani terapia nemusí stačiť. Pre záchranu vzťahu treba dvoch a okrem toho, veľa závisí od toho, akou hlbokou krízou vzťah prechádza a koľko to už trvá...

 

Odísť

Ak už sa rozhodnete, buďte pripravený na to, že sa objavia pochybnosti. Vždy sa objavia. A výraznejšie sú vtedy, ak rozhodnutie je spojené s obdobím prechodu, ktoré je náročné. Ak sa rozhodnete odísť, popremýšľajte nad jednotlivými krokmi, ako to celé uskutočniť. Otázka bývania, cestovania, finančných prostriedkov, právna pomoc a ochrana. Tým zmiernite šok, ktorý zmeny prinášajú...

Niekedy sú veci jasné prakticky všetkým naokolo, len nám nie. Z nejakého dôvodu sa držíme niečoho, čo nefunguje. Možno potrebujeme čas, aby sme dozreli pre také rozhodnutie a možno sa bojíme ho urobiť. Veľa závisí od toho, ako sa dokážeme prispôsobiť zmenám.

 

Kniha Michaela Brodera prináša veľa podnetov na zamyslenie skôr, než bude neskoro :). Upozorňuje na všetky možné okolnosti, na ktoré nemyslíme, keď sa rozhodujeme. Často vnímame rozhodnutie ako niečo rýchle a jednoduché. A bezbolestné. Michael Broder svojimi podnetmi pomáha urobiť v týchto veciach poriadok. Ako správny terapeut, vyhýba sa odpovedi áno, alebo nie. To rozhodnutie: zostať, alebo odísť, musí urobiť každý sám. Bez pochýb ho pri spracovaní témy inšpirovala aj skutočnosť, že sám rozvodom prešiel. Rozchod tak vníma praktickejšie. Na druhú stranu, je tým v ňom výrazne oslabená túžba zostať a za vzťah bojovať.

V boji platí, že úspech a vytrvalosť sú dané motiváciou a odhodlaním. V spoločnosti kde je človek odkázaní sám na seba a kde myslí na seba, je toto odhodlanie slabšie. Vytráca sa schopnosť čerpať silu z prameňa, z toho, ktorý nás presahuje. Stávame sa tak osamelým bojovníkom, ktorý je ľahšou korisťou. A nič to nemení na tom, že odísť je niekedy lepšie, ako zostať... Len my občas zbytočne strácame odvahu bojovať.

-th-

Michael Broder, pracuje ako psychológ a terapeut. Vo svojej práci kladie dôraz na prácu s pármi. Pri sprevádzaní používa metódu krátkodobej, na riešenie zameranej psychoterapie (SFBT). V niečom SFBT pripomína krízovú terapiu (odstránenie tej najväčšej bolesti). Ale bez hlbšieho ukotvenia (ako by sme liečili chorobu a neriešili jej príčinu).

 

Zdroj fotografie:

http://leloveimage.blogspot.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom

Blogy

|

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom