Denník N

O zrade posledný krát alebo etika zodpovednosti v detailoch

Na Slovensku prebehli voľby, a zdá sa, že nová vládna koalícia je tiež ukovaná. Zrada, ktorá sa pravdepodobne nestala ešte stále vyvoláva silné emócie.

Prečo to urobili? Žiadne vysvetlenie neuspokojuje. Ani naše, ani ich. Ani tie konšpiračné, ani tie, ktoré zmieňujú etiku zodpovednoti. Tiež nie tie psychologizujúce alebo tie, ktoré v rozhodnutí Mostu a Siete hľadajú politickú logiku.

Mojou prvoradou motiváciou je uzavrieť túto tému pre seba samého. Ak to pomože aj niekomu inému, o to lepšie.

Takže, na začiatok treba povedať, že to nebolo vopred dohodnuté, celkom iste nie v zmysle, že by sa na tom konšpirovalo celé mesiace pred voľbami. Dá sa celkom pochopiť, že niektorí z bývalej opozície to videli ako rozumnejšiu alternatívu, s ktorou by sa mohli stotožniť, ak by im priaznivejšie volebné výsledky – napríklad KDH dnu a jeden z dua Sulík – Matovič von – umožnili s kľudným svedomím povedať, že ináč sa nedalo. Nie ako teraz.

Na druhej strane netreba pochybovať o tom, že by s radosťou išli do stredo-pravej vlády, ale len do takej, kde by udávali tón oni, a kde by Matovič so Sulíkom – s výhodou len jeden z nich – len dodávali mandáty. A kde by nebol Kollár.

Keď tvrdia, že to urobili preto, aby zabránili rastu extrémizmu, tak to je výhovorka.. Možná dynamika podpory ĽSNS je nepredvídateľná a nijako nemôžeme vedieť, ktorý typ akcie v slovenskej politike by mohol mať vplyv na posilenenie, a ktorý na oslabenie podpory pre Kotlebu. Naopak, dali by sa nájsť presvedčivé argumenty, že presne ten postup, ktorý Most – Híd a Sieť zvolili môže ĽSNS nahnať nových voličov. Nikto však nevie naisto.

Keď tvrdia, že to urobili preto, aby sa vyhli úradníckej vláde, tak hovoria len čiastočnú pravdu, lebo mnohí z nich aspoň v úvodnom šoku s úradníckou vládou koketovali ako so spôsobom korekcie nesprávneho rozhodnutia voličov. Ale nakoniec je to dobrý dôvod a treba s ním súhlasiť.

Keď tvrdia, že to urobili preto, aby se mali proeurópsku vládu a uchránili tak ťažko skúšanú Európsku Úniu pred dalšou ranou, môžeme a nemusíme im veriť, lebo do ich hláv nevidíme. Dôvod je to dozaista ušľachtilý, a aj tak má znieť, akurát že mnohí môžu pokladať tento postoj za trochu hysterický. A môže im chýbať presvedčivý argument, že „tá druhá“ vláda by bola nejakým výrazným spôsobom protieurópska.

Keď tvrdia, že to urobili tak rýchlo, lebo aj tak by to dopadlo tak isto, hovoria veľmi zle, ale o tom sa už napísalo dosť. Otvárajú tým dvere dokorán všetkým možným konšpiračným teóriám, ktoré by síce prišli tak či tak, ale snáď by sa nešírili tak intenzívne medzi ľuďmi, ktorý im zvyčajne nepodliehajú.

A nakoniec, ak tvrdia, že to urobili kvôli stabilite, môžeme im veriť. Len treba pojem stability zasadiť do kontextu.

Bélovi Bugárovi jeho politický inštinkt správne navráva, ža na túto tému treba teraz mlčať. Avšak iní predstaviteli jeho strany si pokladali za povinnosť svoje konanie verejne vysvetliť. Z rozhovorov s Luciou Žitňanskou a Františkom Šebejom uverejnených v tlači celkom jasne vyplýva, že po šokujúcom výsledku volieb išli do koaličného biznisu s emocionálnym bremenom. Medzi iným aj so silným pohoršením z faktu, že SaS a OĽaNO dostali tak veľa hlasov. Obaja politici explicitne potvrdili, že predstava koaličného vyjednávania a možnej niekoľkoročnej spolupráce so Sulíkom, Matovičom a prípadne Kollárom sa im otvorene bridila. Pokiaľ by prví dvaja boli šéfovia. Odtiaľ plynú stažnosti na Matovičovu a Kolárovu povolebnú agresivitu a Sulíkovu nedostatočne štandardnú komunikáciu.

Politici Mostu sa jednoducho rozhodli ísť do spolku s tými, s ktorými si lepšie rozumejú. S tými, s ktorými zdieľajú spoločné poňatie toho, o čo v politike ide a ako sa politka robí (a nerobí). Hovorí sa tomu tiež zdieľaná politická kultúra. Cítia sa s nimi komfortnejšie a predpokladajú, že sa s nimi budú schopní zhodnúť do takej miery, že spoločné vládnutie bude fungovať dlhodobo. V záujme ľudí tejto krajiny. A aj v záujme ich samých.

Takže naozaj ide stabilitu a to v dvoch zmysloch. Keď politici Mostu a Siete naznačujú, že „tá druhá“ vláda by bola strašne krehká a pravdepodobne by sa rýchlo rozpadla, ich argument nemožno ignorovať. Avšak veľké množstvo ich voličov chcelo, aby to aspoň skúsili. Aj trvácnosť tejto vlády je úplne v ich rukách, teda by aspoň za normálnych okolností mala byť.

A tu sa to komplikuje. Bývalí opzičníci nepoužili svoj vydieračský potenciál vo vyjednávaniach zo Smerom aj preto, že museli brať ohľad aj na stabilitu ich vlastných politických projektov. Čím dlhšie nová vláda vydrží, tým sú vyššie šance, že prežijú. A čím viac udalostí – s výhodou dramatických – sa na slovenskej politickej scéne odohrá pred tým, ako táto vláda, skončí, tým vačšia šanca je, že voliči na „zradu“ z jari 2016 zabudnú. Takže, ak na nich Fico niečo mal, bola to hrozba predčasných volieb. A pravdepodobne ju ani nemusel použiť.

Argumenty Mostu a Siete ohľadne ich rozhodnutia by mohli by byť akceptovateľné aj pre tých, ktorí s ich rozhodnutím nesúhlasia. Najmä ak by boli prezentované z menej defétistických pozícií, a ak by sa so Smerom pobili v dlhom a ťažkom koaličnom vyjednávaní, z ktorého by si Fico vyšiel zjazvený. Most a Sieť sa napriek tomu za svoje rozhodnutie hanbia. Keď teda tvrdia, že nakoniec je to celé Súlíkova chyba, lebo ako zodpovedný politik mal koalíciu so Smerom iniciovať on a vziať ich so sebou, je čas prepnúť na iný kanál alebo siahnuť po inom druhu literatúry.

Teraz najčítanejšie