Denník N

Zranil si moje city, KAN alebo o čom je Liberálna Demokracia ?(vol1.)

Poznáte ten pocit, keď ste pomaly tri roky nič nenapísali a zrazu sa to vo vás zlomí ? Ja tiež nie, ale nudil som sa a bola nedela.

Spím, no už nie dlho. Už sa zobúdzam a všetko to začína, hlasy a zvolania, spal som až do dvanástej.

Lipšic je odveci.

Slovensko neuznáva islam ako náboženstvo.

Mne je jedno ako žijú homosexuáli, pre mňa je to nesprávne.

Zranil si moje city, KAN.

Potom prichádza bolesť a nevolnosť a mne sa vracajú myšlienky z dnešného skorého rána. Nemal by som čítať news feed na Facebooku, všetko potom ráno stráca zmysel. Každý človek či liberál alebo nie, si v každé ráno odpovie na dôležitú otázku, “budem slušný alebo nie“ ? Vynadám im, lebo sú to totálni idioti alebo si radšej pustím svoju obľúbenú pesničku alebo radšej rovno celý album a vykašlem sa na to.

O čo vlastne ide ? Ide o toto. Táto vec je pre mňa smutná, ako pre človeka, (ktorý nie je jedinečný) a to z viacerých vecí, ale o tom inokedy. V  občianskej rovine problém nastáva v neustálom mýlení si pojmov s dojmami. A keď nie mýlení, tak neschopnosti pozdvihnúť  toho druhého, a ukázať väčšiu hĺbku alebo priniesť do debaty niečo konštruktívne. Ale dosť už ! prestaň fňukať a píš! (som si povedal na začiatku)

Odstavec Prvý : John Stop with this guy Mill alebo prečo iba tento tu!
Kedykoľvek si niekto akademickejší, potrebuje udrieť do liberálov, liberálnej demokracie, liberalizmu, libéralnych hodnôt, liberálnej identity alebo liberálneho mainstreemu, je tam on: John Stuart Mill. Sčasti je to kvôli tomu, že jeho dielo je dosť unikátne. Ako keď Thomas Hobbes napísal svojho Leviathana, tiež to viac rozprúdilo debatu o tom, ako by mal vyzerať štát. Mill sa narozdiel od svojho otca nezaoberal iba ekonomickými otázkami, ale rozhodol sa vysvetliť nevysvetliteľné a totiž samotnú slobodu. Avšak jeho manifest o slobode bol až druhý manifest Veľkej Francúzskej Revolúcie (prvý bol ten komunistický). Samotný autor tohto článku, možno posmešme (aspoň tak znie, keď ju označuje za “seriously flawed“), ale aj tak zámerne, si berie toto dielo do rúk ako hotový koncept čisto filozoficko-logických tvrdení a čo je horšie, na problém, ktorému čelí, sa pozerá optikou 21. storočia držiac pritom esej z 19.teho. Čo nie je pre celý článok ani príjemné, ani dostačujúce (keďže je to jediné dielo, ktoré od neho spomenie).

Väčšina kritkov liberálnosti si totižto neuvedomuje, že narozdiel od socializmu alebo fašizmu, liberálna demokracia je vo svojej podstate plastický systém (analógia s Freudom?), lebo je založený na dialógu (bolo by fér povedať, že socializmus s ľudskou tvárou vnímam ako reálny pokus o zmenenie systému, takže do istej miery je možné všetky tri systémy plasticky meniť, otázka je však ako ľahko to ide).  John Stuart Mill ako prvý načrtáva tento dialóg v rámci ateistickej spoločnosti; to ako má fungovať, to čo je vlastne jeho základ, to kvôli čomu je dôležitý. Ani náhodou nebol prvý filozof, čo otvoril túto tému a ani náhodou ju nevysvetlil dostatočne. Aj keď sa považuje za otca liberalizmu, podľa môjho názoru dnešku už zodpovedá úplne iný liberalizmus. Historicky môžme vnímať rôzne pokusy o liberálnosť rôzne, avšak väčšinou sú rozdelené buď na sociálny liberalizmus alebo ekonomický alebo politický (napríklad taký Thomas H. Green). Preto aj samotný liberalizmus počas skoro tých dvesto rokov, naberá rôzne rozmery a smery, niektoré sú nám (slovákom) bližšie, iné naberajú monštrózny charakter a nedajú sa potom tak ľahko oddeliť od marxizmu.

Inými slovami, sa mi zdá, ako keby konzervatívni autori nepoznali iné dielo, možno by nemuselo byť z 19. storočia, ktoré by bolo napísané niekým, kto rovnako dáva odpoveď na základné otázky, len ich o niečo viac rozvinie.

Odstavec Druhý: Argumenty 

No a tu prichádzame do bodu, kde sa musíme vrátiť naspäť. Prečo ? Lebo súhlasím s autorom. To, čo sa na prvý pohľad zdá, že sa deje na amerických univerzitách, vytváranie nejakých “hate-free“ zón, ide proti slobode slova a vo svojej podstate to funguje presne naopak. Ľudia, najmä učitelia, sú v tom prípade postavení do situácie, kedy sa musia báť, aby niekoho neurazili. Rozumiem a súhlasím s autorom, že pri športových alebo celkovo kompetičných udalostiach musí byť výherca a aj porazený.  Rozumiem, že  takéto “citové útočisko“ by bol často priestor a spôsob ako ujsť z argumentov, rozumiem, že sa táto vec môže stať takým spôsobom, akým budú akékoľvek menšiny terorizovať akúsi väčšinu.

No a teraz to ide. Na americkej univerzite, ak citujete Jeffersona, vás okamžite umlčia! Povedia vám, že lebo mal otrokov, tak to raní čiernych študentov a povedia vám to tí “Liberálny progresivisti“. Tak to je koniec !

 

Avšak moment!!! Nevyhlasujme ešte vojnu politickej korektnosti ani liberálnej demokracii ani týmto “liberálnym progresivistom“. ZASTAVTE!!! 

Nádych a Výdych.

Ako prvý krok, čo spravíme, je že nájdeme a zistíme, čo sa vlastne stalo. V tejto správe sa o tom dočítame všetko. Zistíme, že nikto sa na nijaké ranené city nehral, nikto nezneužil zranené city, aby ušiel z argumentačnej línie, ani aby niekoho vyhodil z miesta a ani aby niekoho umlčal. Jediné, čo sa stalo je, že v Amerike majú diskusiu o tom či by mali nosiť školy mená svojich zakladateľov, v prípade, ak vlastnili stovky otrokov (George Washington, Thomas Jefferson). Iné školy už boli kvôli tomuto premenované. Táto debata, ktorá sa začala tým, že riaditeľka citovala v liste, ktorý odoslala po víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách Jeffersona (zakladateľa univerzity), proti tomu sa ohradili niektorí študenti a profesori na danej univerzite. V tejto debate išlo o to, aby nebol Jefferson používaný ako morálny vzor, z dôvodu vlastnenia otrokov, hoci si uvedomoval, že “all men are created equal”. Hlavná postava tohto “Ranenia citov“ je profesorka Lawrie Balfour, ktorá na to, že by mala byť “Liberálnym progresivistom“ strávila podľa mňa až príliš veľa času štúdiom Juhoafrických politických systémov. V celej debate avšak nikto nepovedal, že “lebo mi je to nepríjemne“, “lebo ma to ranilo“. Je to normálna diskusia o tom či by mal byť citovaný a dávaný za morálny vzor človek, ktorý vlastnil otrokov. Riaditeľka citovala Jeffersona aj na iných miestach, v iných listoch a aj potom ako bola táto sťažnosť podaná, nejde teda o nejakú vzburu alebo totalitu, ale o vyjadrenie nesúhlasu spôsobom, na to určeným.

Teraz je nám jasné, že sa v danej správe, podaná Davidom Clarkom jedná o dezinformáciu alebo isté beletrizovanie. Samozrejme, že tá správa vyzerá ináč v skrátenej forme ako vo forme, kde je prizvaných viacero strán. Dokonca v samotnom liste, ktorý podpísalo asi tak 500 Liberálnych progresivistov sa píše “We would like for our administration to understand that although some members of this community may have come to this university because of Thomas Jefferson’s legacy, others of us came here in spite of it,” the letter states. “For many of us, the inclusion of Jefferson quotations in these e-mails undermines the message of unity, equality and civility that you are attempting to convey.” 

Mal som pripravený odstavec o tom, čo som si myslel, že je skutočný problém, o týchto “zónach“ ktoré sa nejakým spôsobom zvrhli v terror konajúce skupinky, ktoré ničia argumenty len preto že sú nepríjemne, ale dnes nezájdem až tak hlboko!

Myslel som, že tu budem obhajovať liberálne zmýšľajúcich ľudí, no to neviem spraviť, nie oproti článku, ktorý šíri nezmysly. Viem avšak obhájiť normálne zmýšľajúcich ľudí a keď nimi budeme, potom bude mať zmysel hádať sa o tom kto je a kto nie je liberál. (si hovorím na konci)

Odsek 3: Pomoc !

Samozrejme zvyšok listu by sa dal rozoberať a rozoberať, ale mne stačilo! Stačilo mi na celý jeden deň od kedy som si to prečítal do kedy som toto tu dopísal! Stačilo mi na celý život tohto! Uvedomujete si ako nás tento človek dostal? Koľko veľa nám cez tento článok vlial a čo z toho bolo pravdivé? A prečo? Ako by si predstavoval pán David Clarke správny postup, ak sa vám nepáči, že tu niekto cituje človeka, čo vlastnil otrokov? A tu je možno ten rozdiel. Ten rozdiel je, že zatiaľčo v inom systéme by išiel do basy alebo čelil iným problémom za takýto článok, hoc by aj bol pravdivý (článok beriem ako kritiku režimu, ktorého je súčasťou), v liberálnej demokracii sa môže zobudiť vo svojej izbe vo svojej škole na Rhode Island a pokračovať svoj život beztresne, hoc mi zobral celý deň. V liberálnej demokracii, kde majú všetci slobodu slova, je aj hrozne veľa hlúpostí, ale sto krát radšej nevládať než nemôcť povedať pravdu.

P.S Táto časť je pre absolventov Kolégia, poprípade človeka, ktorý ten článok zavesil na Postoj.sk. Viem, že je tam dole napísané že “Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.“, ale to naozaj nie je v poriadku, šíriť články typu “ubližujú nám oni, zlí liberáli“. Je mi veľmi ľúto, ak máte núdzu o články alebo ste si možno mysleli, že je to oukej. Ale nie je. Je mi nepríjemne byť súčasťou niečoho, čo šíri dezinformáciu, nepravdu a nulovú akademickú hodnotu. Ak platí, že každá spoločnosť si vytvára svoj vlastný konzum, tak som zhnusený týmto našim “konzumom“.

P.P.S Ospravedlňte moju gramatiku, niektorý z nás niesu nadaný na formu, tak dúfam, že aspoň ten obsah je v pohode.

Teraz najčítanejšie

Milan Valastek

Autor má zriedkavé nadanie na Politické Teórie, rád rozmýšľa v rámci konceptov Politickej Filozofie a jeho názory tiež niesu úplne normálne.