Denník N

Zrušenie Mečiarových amnestií je potvrdenie najhorších obáv o povahu nášho štátu

Mýlia sa tí, ktorí tvrdia, že zrušenie Mečiarových amnestií je len dobrá správa pre Slovensko.
Veď tí, ktorí doteraz úporne bojovali proti zrušeniu Mečiarových amnestií, akosi odrazu prišli s tým, že ich zrušiť treba. Prečo?

Iste, mafiánom vo vláde sa hodí každá téma, ktorá prekryje aspoň na krátky čas nové a nové pochybnosti o tom, či  Slovensko je právny štát. Či nie sme štát, kde o všetkom rozhoduje mafiánsky gang, ktorý má svoje chápadlá v každom orgáne štátu, vrátane (a hlavne) na polícii a prokuratúre.

No ale aj tak sa niekto môže spýtať: Nie je zrušenie amnestií pre mafiánsku chobotnicu reálne nebezpečné?

Túto otázku možno objasní porovnanie s inou zrušovacou iniciatívou v našom parlamente: Zrušenie trestnej imunity poslancov Národnej rady (v roku 2012) a zrušením trestnej imunity sudcov (v roku 2014).

Než si povieme, v čom takú paralelu vidím, je vhodné uviesť, že z pohľadu dnešného pozorovateľa sa môže javiť ako veľmi zvláštny dôvod, pre ktorý Vladimír Mečiar teraz zrušované amnestie vôbec vydal. Logicky je totiž možné urobiť len ten záver, že tým dôvodom musela byť  obava, že trestné činy tých, ktorých amnestia mala chrániť, budú naozaj stíhané. Dnes sa človek totiž musí pýtať:

Načo by Mečiar potreboval na dosiahnutie svojho zámeru robiť taký nepraktický ťah, akým je amnestia?

Nemohol jednoducho zariadiť, aby zločiny, ktorých stíhaniu sa amnestiou malo predísť, sa „stíhali“ tak ako dnes?

Nemohol všetky právomoci nad trestným stíhaním takýchto osôb sústrediť do rúk len niekoľkých starostlivo vybraných spolupáchateľov, nad ktorými by mal tým či oným spôsobom kontrolu, a tak dosiahol, oveľa elegantnejšie, ten istý výsledok aký mala za cieľ jeho amnestia?

A odpoveď je, z dnešného pohľadu prekvapivo, táto: No, asi nemohol. Alebo aspoň nie s mierou istoty, ktorú majú držitelia moci dnes. Teda tak, že napriek tomu, že žiaden primerane rozhľadený človek nepochybuje o tom, že trestná činnosť verejných činiteľov je u nás všadeprítomná, počet odsúdených v tejto kategórii sa rovná plus/mínus nule.

Nezabúdajme, že Mečiarova doba bola pred ovládnutím vedenia súdnictva kamarilou nevhodných a nehodných, s výsledkom, aký tu máme dnes.  A že to bolo aj predtým, ako sa do dnešných dôsledkov v orgánoch činných v trestnom konaní prejavili zákonné úpravy, ktorými sa odobrali akékoľvek reálne kontrolné funkcie zo strany ľudom volených orgánov.

Z uvedeného sa dá urobiť záver, že Slovensko bolo v čase prijatia Mečiarových amnestii právnym štátom. Teda minimálne ním bolo viac ako je tomu dnes.

Preto, podobne, ako keď reálni držitelia moci svojho čase ovládnutím polície, prokuratúry a súdov získali svojho času dostatočnú dôveru v to, že nepotrebujú trestnú imunitu poslancov a sudcov na zabezpečenie beztrestnosti pri páchaní trestnej činnosti, a teda že môžu svoju právnu trestnú imunitu zrušiť, tak ani zo zrušenia Mečiarových amnestií žiadne trestné stíhanie pre nikoho relevantného nehrozí.

Je dobré si teda uvedomovať, že ak ovládatelia nášho štátu, ktorí napriek tomu, že by sa mali čoho báť, dnes hovoria, že súhlasia so zrušením Mečiarových amnestií, robia tak len preto, že sú si vedomí, že miera odluky práva formálneho a práva materiálneho je tak extrémna, že napriek všetkým zákonom, ústave a medzinárodným záväzkom Slovenska, sa môžu dostatočne spoľahnúť na to, že zrušenie Mečiarových amnestií nebude mať pre nich žiadne negatívne dôsledky.

Samozrejme, spolu s každým, koho poznám, som za zrušenie Mečiarových amnestií a súhlasím s tými, ktorí hovoria, že ľud, zastúpený ústavodarcom ako suverén, môže zrušiť akýkoľvek právny akt, najmä ak sa jedná o akt, ktorého účelom je právna ochrana osôb páchajúcich trestnú činnosť v rámci orgánov štátu a pre mocenské ciele, a teda o materiálnej právnej povahe takého aktu sa dá vážne pochybovať.

Prihováram sa ale za to, aby sme mali realistické očakávania. Ako keď po zrušení trestnej imunity politikov a sudcov žiaden z nich nikdy nebol reálne odsúdený. Tak to bude aj s praktickým výsledkom zrušenia Mečiarových amnestií.

Teraz najčítanejšie