Zuckerberg by sa mal hanbiť, no tvári sa ako záchranca demokracie (MediaBrífing)

Čítanie o fake news, trolloch a zneužití sociálnych sietí na ovplyvňovanie verejnej mienky začína byť už možno únavné, ale až teraz začíname všetkým týmto veciam rozumieť. Každý týždeň prichádzajú nové a nové informácie a v MediaBrífingu im budeme venovať pozornosť. Považujeme ich totiž za veľmi dôležité – nie pre niektoré z najbližších volieb, ale pre budúce fungovanie spoločnosti ako takej.

Čo sme sa v uplynulých dňoch dozvedeli?

• Facebook poskytol americkým úradom detaily o politických reklamách, ktoré pred prezidentskými voľbami nakúpila prokremeľská firma.
• Zatiaľ to vyzerá tak, že ich nezverejní aj pre širokú verejnosť, poskytol len základné informácie: podľa odhadov reklamy videlo 10 miliónov Američanov, 44% zobrazení bolo pred voľbami. Väčšina reklám bola zameraná na témy ako LGBT, rasa, imigrácia a právo vlastniť zbrane.
• Potvrdzuje sa tak to, čo sme už tušili – väčšina problémového obsahu nebola o konkrétnom politikovi či strane, ale o rozdeľujúcich otázkach, cieľom bolo rozdúchavať vášne medzi rôznymi názorovými stranami a vyvolávať chaos.
• Reklamy boli cielené aj na Michigan a Wisconsin, dva štáty, ktoré boli kľúčové pri víťazstve Donalda Trumpa. V Michigane získal Trump len o 10 704 hlasov viac ako Hillary Clintonová, celkovo tam hlasovalo 4,8 milióna ľudí.
• Podobné to bolo na Twitteri: najviac polarizujúcich správ sa tam šírilo v nerozhodnutých štátoch, zistili výskumníci z Oxford Internet Institute.
• Washington Post upozorňuje, že problémom v USA nebola len politická reklama, ale aj príspevky, ktoré sa šírili organicky. Tie mohli zasiahnuť mnohonásobne viac ľudí ako zmienených 10 miliónov.
• 1. novembra budú Facebook a Twitter vypovedať pred Kongresom.

Americkými voľbami sa to ale neskončilo…

• Po masakre v Las Vegas trollovia nakúpili reklamu na Facebooku a Googli. Tvrdili v nej, že strelcom bol fanúšik demokratov, ktorý kritizuje Trumpa.
• BuzzFeed zozbieral ďalšie hoaxy, ktoré sa po streľbe šírili na Twitteri.
• Google, Facebook a Twitter stále sľubujú, že sa zlepšia a budú zvládať breaking news situácie. Buzzfeed sa pýta, prečo to stále nevidno. Prečo napríklad Google News stále považuje 4chan za spravodajský web?
• Aj referendum v Katalánsku sa snažila ovplyvniť ruská propaganda. The Atlantic Council’s Digital Forensic Research Lab urobil analýzu, z ktorej napríklad vyplynulo, že spravodajstvo RT bolo vyrovnanejšie ako správy zo Sputniku.
• Problémy s fake news má aj India, veľká časť z nich sa šíri cez WhatsApp. Strašia predpoveďami počasia, zvyšujú násilie medzi kastami a náboženstvami. Facebook, ktorý WhatsApp vlastní, už v indických novinách nakupoval inzerciu, v ktorej ľuďom vysvetľoval, ako si overovať informácie.
• Overovať informácie na WhatsAppe je náročnejšie, píše Poynter, pretože nemáme ani len základné informácie o tom, koľko ľudí takto šírené fake news zasiahli.

Niekoľko múdrych slov:

• Anne Applebaum a varuje: “Vyberte si. Akýkoľvek spor práve rozdeľuje Američanov, Španielov alebo Kataláncov – či Filipínčanov, alebo Brazílčanov – práve teraz niekto premýšľa o spôsobe, ako ho ešte viac zhoršiť. A niekde na internete nájde sieť, ktorá mu v tom pomôže.”
• Google a Twitter by sa mali pripojiť k Facebooku a začať zverejňovať obsah, ktorý bol u nich promovaný reklamou. Tieto firmy by mali nastaviť nové štandardy transparentnosti pre online politickú reklamu, píšu Daniel Kreiss a Shannon McGregor.
• Internetoví giganti musia prísť s reálnymi riešeniami a musia to urobiť skôr, ako ich služby zničia zvyšky toho, čo zostalo z našej demokratickej spoločnosti, píše Margaret Sullivan.

Facebook ohlásil, že bude prísnejšie kontrolovať reklamy a na túto prácu prijme ďalších 1000 ľudí. Bude tiež žiadať viac informácií od ľudí, ktorí budú chcieť nakúpiť politickú reklamu. Zatiaľ ale hovorí len o “US federal election-related ads”, či a kedy rozšíri svoje prísnejšie pravidlá na iné krajiny, firma neuviedla.

YouTube zmenil algoritmus vyhľadávania. Vo výsledkoch uprednostňuje videá zo serióznych zdrojov. Reagoval tak na konšpirácie, ktoré vo výsledkoch vyskakovali po udalostiach v Las Vegas.

Facebook bude používateľom ponúkať viac informácií o weboch, na ktoré odkazy smerujú. Ľudia, ktorí sa zamýšľajú nad tým, na aký web sa práve dostali, budú mať po ruke základné info z Wikipédie. Viac na videu:

Zhrnutie: Takmer rok od amerických volieb začíname dostávať informácie o tom, čo sa tam stalo. Na plné pochopenie všetkých súvislostí a dôsledkov je však stále priskoro, zatiaľ môžeme byť radi, že sa podobný scenár nepodarilo zopakovať pred voľbami vo Francúzsku a Nemecku. Komunikačne situáciu zatiaľ najlepšie zvláda Facebook. Ten napriek prúserom, ktoré urobil a ktoré stále kopí, nesedí na lavičke hanby. Nepôsobí ako ponížený podozrivý, ktorému idú po krku úrady z USA, Británie, Nemecka či Bruselu, ale ako veľkorysý účastník vyšetrovania, ako veľká samoregulujúca nadnárodná sila, ktorá dlhodobo – a teraz ešte viac – bojuje za dobro a demokraciu. Internet už prestáva byť miestom, do ktorého nesmú politici pchať nos. Už sa hovorí otvorene o regulácii. Otázkou zostáva, či Facebook nie je príliš veľký na to, aby sme ho mohli regulovať.

V médiách je málo žien

V posledných týždňoch sa opäť výraznejšie diskutovalo o slabom zastúpení žien v médiách. Len 25 percent článkov na titulných stranách britských denníkov napísali v júni a júli ženy. Tie boli podpísané najmä pod článkami o zdraví, kráľovskej rodine a televízii, kým muži dominovali v textoch o voľbách, teroristických útokoch a požiari v budove Grenfell Tower. Vyplynulo to zo štúdie Women in Journalism. Oproti roku 2012 sa počet žien na titulkách novín zvýšil len o 3 percentá.

Štúdia tiež zistila, že len 34 percent vyšších pozícií v novinách obsadili ženy.

Britský Ofcom kritizoval vysielateľov, keď zistil, že len 39 percent žien je na seniorských pozíciách. V populácii ich je pritom 51 percent. Kritiku schytala najmä verejnoprávna BBC, ktorá nie je lídrom v žiadnej “diversity” štatistike.

Ženy tvoria v BBC majoritu len v menej platených pozíciách. Navyše, muži sú tam platení o 9,3 percenta lepšie. Priemerný rozdiel medzi platmi mužov a žien v Británii je 18,1 percenta, aj preto budú musieť všetky firmy s viac ako 250 zamestnancami zverejňovať od apríla 2018 svoje dáta.

Podobná debata prebieha aj v USA. Poynter upozorňuje, že dve tretiny absolventov žurnalistiky a masovokomunikačných odborov tvoria ženy, v odvetví ale tvoria len tretinu zamestnancov – pri farebný ženách sú čísla ešte horšie.

Facebookové pokusy na Slovákoch

Ešte na chvíľu k Facebooku: tento týždeň sme písali o tom, že Facebook robí experiment na užívateľoch zo šiestich krajín, medzi nimi aj na Slovákoch. Príspevky stránok boli testovanej vzorke presunuté do samostatného feedu a ľudia tak v newsfeede vidia už len to, čo zdieľajú ich priatelia. Plus, samozrejme, reklamu.

Čo to znamená? Pre ľudí, ktorí sú v testovacej vzorke, to znamená, že v pôvodnom newsfeede nevidia príspevky stránok, ktoré majú lajknuté. Musia si po ne chodiť do nového Explore Feedu, kde však funguje úplne iný algoritmus radenia príspevkov. Príspevky sú tak v nezvyklom poradí, sú tam vo veľkom zastúpené zdroje, ktoré človek dlhšie nesledoval, a tak mu ich Facebook donedávna ani zbytočne nezobrazoval. Navyše chýba možnosť zoradiť si príspevky od najnovšieho, takže možnosť dostať sa k aktuálnym postom.

Facebook tvrdí, že ide o krátky test, ktorým len chce zistiť, ako budú ľudia reagovať a ako sa im dva newsfeedy budú páčiť. Zároveň vidno, že sa Facebook snaží ukazovať ľuďom viac obsahu od ich priateľov a tlačí nás do toho, aby sme viac vecí zdieľali. Posledné týždne túto snahu vidno napríklad na nových notifikáciách, ktoré ľuďom pripomínajú, že už dlhšie nič nezdieľali, alebo ak niečo zdieľali, že sa to ľuďom páčilo. V mobilných aplikáciách pribudli infantilné vizualizácie trýskajúcich lajkov a srdiečok, ktoré majú zvýrazniť pozitívnu emóciu toho, že nám niekto niečo lajkuje.

Ako to môže dopadnúť? O prebiehajúcom teste dvoch newsfeedov vieme veľmi málo. Navyše ide o lokálny test, na prestížnych západných techweboch by ste o ňom márne hľadali informácie. Nevieme, čo presne Faceboom zisťuje a aké vážne sú vo firme úvahy s dvoma newsfeedmi. Isté len je, že keby test dopadol dobre a Facebook by sa túto zmenu rozhodol nasadiť plošne pre všetkých, výrazne by tým poškodil všetky facebookové stránky. Inak povedané, pokazil by dosah stránok všetkých médií, úradov, celebrít, politikov atď. Tí všetci by sa do newsfeedu s priateľmi dostali len za peniaze. Nečudo, že tento test vyvoláva v niektorých kruhoch paniku.

V skratke

Print
Český web Forum 24 bude mať aj tlačenú verziu. Časopis sa má volať Revue Forum, periodicita zatiaľ nie je známa a redakcia naň už zbiera peniaze cez crowdfunding – cieľová suma je 720-tisíc korún. (mediaguru)

Konšpirácie
Slovenské Parlamentné listy vypadli zo zoznamu dezinformačných webov na konšpirátori.sk. Komisia web opätovne posúdila a jeho výsledné skóre bolo tesne pod 4 body, web bol preto zo zoznamu vyradený. (medialne)

Predaj
Mafra je novým prevádzkovateľom cp.sk. Web s cestovnými poriadkami sa tak presúva z domény atlas.sk na hnonline.sk. News and Media Holding tvrdí, že za predajom webu boli ekonomické dôvody: “Nevidíme dôvod podporovať projekty, ktoré síce prinášajú návštevnosť, no ich monetizácia je nedostatočná a predstavujú pre NMH finančnú záťaž.” (medialne)

Twitter
Trump na Twitteri zablokoval novinára, ktorý dlhodobo monitoruje jeho klamstvá. Americký prezident ich stihol od svojej inaugurácie povedať vyše 650, teda 2,6 nepravdy denne. (politico)

Hurikán
Anglicky písané médiá venovali 5x väčšiu pozornosť hurikánu Harvey ako prírodným nešťastiam v troch ázijských krajinách. Harvey zabil 70 ľudí a svoje domovy muselo opustiť 30-tisíc ľudí, kým záplavy v Indii, Bangladéši a Nepále zabili 1200 a z domovov vyhnali 41 miliónov ľudí. Dokonca aj anglicky písané indické médiá venovali hurikánu v USA väčší priestor ako tragédiám doma. (wire)

Dôvera v médiá
Trumpove útoky na médiá nefungujú, počet Američanov, ktorí dôverujú médiám, stúpol v septembri na 48 z 39 percent v novembri 2016. Počet ľudí, ktorí nedôverujú médiám v tom istom čase klesol z 51 na 45 percent. Vyplýva to z prieskumu Reuters/Ipsos na vzorke 14 300 ľudí. (reuters)

Foto
Fotobanka Getty Images mení pravidlá pre fotografov a grafikov: žiadne umelé zoštíhľovanie, zväčšovanie očí či nafukovanie svalov. Zakázané je teda meniť tvar tela, drobné úpravy ako odstraňovanie akné, bielenie zubov či zmena farby vlasov ostávajú povolené. (digital trends)

Trump
Americké médiá sú kritickejšie na Trumpa, ako boli na jeho predchodcov. Sústredia sa “more on personality than policy”. Vyplýva to z analýzy Pew Research Center. (niemanlab)

Kurz
Coursera ponúka bezplatný online kurz Fake News, Facts, and Alternative Facts. Kurz vytvorili odborníci z University of Michigan. (coursera)

AI
Šéf umelej inteligencie v Googli sa nebojí robotov-zabijakov, skutočnou hrozbou je “bias” zakódovaný do AI. “Ak dáme systémom dáta s predsudkami, budú mať predsudky,” povedal John Giannandrea. Systémy s biasom už pritom môžu byť všade okolo nás. Reč nemusí byť len o algoritmoch, ktorými určuje Facebook, čo by sa nám asi tak mohlo páčiť. Americký systém Compas sa napríklad snaží odhadnúť, kedy u obžalovaného hrozí recidíva. Systém používajú niektorí sudcovia pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, ProPublica však zistila, že môže mať bias voči menšinám. (technology review)

Pekný ťah

MediaBrífing je týždenný prehľad toho najzaujímavejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike. Prihláste sa do newslettra a dostávajte ho každý piatok e-mailom: