Zvláštny pocit

Konečne sa dohodli. Najvyšší čas, leto sa prehuplo do druhej polovice a ich spoločný program dostával poriadne na frak. Andrea pracovala za tri kolegyne naraz a Ivan na tom nebol oveľa lepšie, domov chodil až za tmy.

Ani si nemyslela, že rok po svadbe budú obaja tak pracovne vyťažení. Spoločná dovolenka je zatiaľ v nedohľadne, ale črtá sa aspoň víkendový relax. Andrea by už prijala aj pobyt pri mori, ale podľa všetkého si ho budú môcť dopriať až v septembri.

Do menšieho kufra pridala posledné maličkosti a zatiahla zips. Na ostatné veci im poslúži väčšia cestovná taška. Na tri dni toho aj tak nebudú potrebovať veľa. Ivan sedel v chládku na balkóne, čítal noviny a poťahoval z cigarety. Využila chvíľku, pripravila si kávu s mliekom, pred odchodom to ešte stihne a kofeínová vzpruha jej spraví dobre.

„Tak čo, ideme?“ objaví sa vo dverách Ivan. Prehltne posledný hlt kávy a objíme ho okolo pliec. „Jasné, idem sa pripraviť.“ Stratí sa v izbe, nahodí na seba pohodlné kraťasy a ľahké tričko. Ešte posledné úpravy v kúpeľni a je celkom pripravená. Manželovi to netrvalo o nič dlhšie, zamkli vchodové dvere do bytu a vyrazili za oddychom.

Cesta ubiehala slušným tempom, žiadne veľké zápchy, pohodový priebeh. Pred Viedňou síce doprava trocha zhustla, ale nič hrozné. Za mostom doprava, potom dve ulice rovno a ďalšia vľavo, po niekoľkých metroch ich víta rozľahlé parkovisko pred hotelom. Ivan povykladá batožinu, ešte formality na recepcii. Mladík za ozdobným pultom je celkom milý, nezdržuje, o chvíľku sú na izbe.

Batožina v strede izby, Andrea pri okne obdivuje výhľad. „Navrhujem, aby sme vyrazili trocha do ulíc,“ povie Ivan. Pozrie sa na veľké hodiny na stene, o chvíľu budú tri, slušný čas na vychádzku. „Súhlasím, len sa prezlečiem“ oznámi mu nadšeným hlasom. Z kufra vydoluje tenké šaty na ramienkach a už stojí vo dverách. „Si pekná, už som ti to hovoril?“ zašvitorí jej polovička. Neodpovie, len ho pobozká.

Mesto ich privítalo krásnym počasím, slnko vytrvalo svietilo a na oblohe sa preháňalo len zopár barančekov.  Túlali sa uličkami, obdivovali krásu pamiatok. Neskôr sa dostali do pekného parku, bohatá zeleň a prekrásne ruže rozličných farieb boli silným lákadlom. Okrem toho sa tu dalo krásne ukryť pred spaľujúcim slnkom. Na okraji záhrady bola maličká murovaná budova, toalety pre návštevníkov. Keď prechádzali okolo, Andrea si odbehla.

Otvorila dvere označené symbolom ženy a zostala stáť ako obarená, pred ňou sedel na nízkej stoličke počerný muž a vyberal peniaze. Obzerala sa dookola, preľaknutá otvorila peňaženku, vylovila mince a stratila sa v kabínke. Bola hotová rýchlejšie ako inokedy a rýchlo vyšla von. „Si v poriadku?“ zisťoval Ivan pri pohľade na manželku, zdala sa mu rozrušená. „Som, len mám nejaký zvláštny pocit,“ nechala sa počuť a pustila sa do rozprávania.