Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Strana 2

Zdieľať

Republiková únia zamestnávateľov sa obáva, že parlament by mohol ustúpiť audítorom a zmeniť navrhované zvýšenie limitu pre povinný audit účtovníctva. Návrh je súčasťou balíka opatrení od ministra Sulíka, o ktorom parlament rokuje.

RÚZ argumentuje, že audity sa v súčasnosti týkajú na Slovensku oveľa širšej skupiny firiem, ako požaduje európska legislatíva. „Zvýšenie hraníc nepoteší tých, ktorí prídu o štátom garantované tržby, no pomôže tisíckam firiem ušetriť nemalé finančné prostriedky vynakladané na audit, ktorý nepožaduje majiteľ ani financujúce banky a nenahrádza ani daňovú kontrolu,“ konštatoval tajomník RÚZ Martin Hošták.

Firmy a zamestnávatelia podľa RÚZ odmietajú tvrdenia, že sa potešia niektorí podnikatelia, ktorí vykĺznu spod kontroly účtovníctva nezávislým audítorom. Mnohé firmy, ktoré po novom nebudú musieť audit podstúpiť, majú daňových poradcov či interných audítorov. Zrušenie povinnosti auditu podľa zamestnávateľov neznamená, že automaticky začnú okrádať štát.

„Ak firma vidí v audite benefit, môže si túto službu kúpiť dobrovoľne. Rovnako bude aj naďalej možné stanoviť povinnosť auditu pri čerpaní verejných zdrojov, tak ako je to v súčasnosti,“ dodal Hošták.

Aj šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík odkázal, že balíček by mali poslanci schváliť: „Veríme, že vládny balíček bude konečne prijatý a nedočkáme sa prekvapení vo forme poslaneckých zlepšovákov.“ Zmenu v auditoch podľa neho pozitívne pocítia najmä firmy, kde nie je oddelené vlastníctvo od riadenia. Eseročky či rodinné podniky podľa neho nebudú musieť vynakladať nemalé sumy na službu, ktorú nepotrebujú. (tasr, n)

Zdieľať

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský si nástupcu za štátneho tajomníka Samuela Vlčana stále hľadá. Vlčana dnes vláda formálne odvolala, skončí 15. júla. Dôvody odchodu nie sú známe, minister hovorí, že sa tak stalo po vzájomnej dohode.

Z rezortu pôdohospodárstva tak bankár Vlčan odchádza ani nie po troch mesiacoch. On sám dôvody zatiaľ pre médiá komentovať nechcel.

Minister hovoril len o vzájomnej dohode: „Pána Vlčana si vážim ako odborníka, no po obojstrannej dohode sme sa rozišli,“ uviedol aktuálne pre Denník E Mičovský.

Vlčanovho nástupcu ešte vybraného nemá a nemá ani okruh horúcejších favoritov. „Nemám ešte konkrétne mená, medzi ktorými sa rozhodujem. Mám iba predstavu, čo by nový štátny tajomník mohol priniesť do nášho rezortu. Konkrétne hľadám praktika z oblasti pôdohospodárstva, ktorý je však zdatný aj smerom k budovaniu našich pozícií v Bruseli,“ pokračoval Mičovský.

Zdieľať

Boeing začal vyplácať odškodné takmer vo všetkých sporoch súvisiacich s haváriou lietadla 737 Max v Indonézii, pri ktorej predvlani zahynulo všetkých 189 ľudí na palube. Firma v dokumente pre súd neuvádza, koľko peňazí vypláca pozostalým.

Dokument, ktorý Boeing predložil federálnemu súdu v Chicagu, uvádza, že čiastočne alebo úplne boli urovnané sťažnosti týkajúce sa 171 zo 189 zomretých.

Podľa skorších správ bolo v niektorých prípadoch okolo tragédie letu Lion Air 610 dohodnuté odškodné prevyšujúce milión dolárov.

Ako došlo k tragédii

Stroj Lion Air sa v októbri 2018 zrútil do mora neďaleko Jakarty pre problémy s palubným softvérom. Rovnakú príčinu mala o päť mesiacov neskôr havária ďalšieho lietadla 737 Max neďaleko Addis Abeby.

Nešťastia vyústili do celosvetovej odstávky modelu 737 Max, súdnych sťažností a firemnej krízy sprevádzanej vyšetrovaním zo strany amerických orgánov. Boeing vlani sľúbil, že odškodní rodiny všetkých 346 obetí oboch havárií.

Ako sú na tom lietadlá 737 Max

Po haváriách v Indonézii a Etiópii bola ich prevádzka postupne zastavená po celom svete. Boeing vlani v máji pripustil, že asi rok vedel o probléme so softvérom, no neupozornil naň aerolinky ani regulačné orgány.

Výrobca sa teraz znova snaží získať povolenie amerického federálneho úradu pre letectvo FAA na komerčnú prevádzku lietadiel 737 Max, ktoré boli kedysi najpredávanejším modelom Boeingu. Regulátor by im mohol dať zelenú ešte pred koncom roka. (reuters, čtk)

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) navrhuje na post predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ivana Martáka. Poslanec OĽaNO Peter Kremský žiadal výber zopakovať, minister to neurobil.

Marták je dlhoročný bývalý šéf stratégie a regulácie v spoločnosti Orange. Aktuálne pôsobí na telekomunikačnom úrade na nižšom poste.

Telekomunikačný úrad reguluje mobilných operátorov aj internet a jeho predsedu volí parlament na návrh vlády. Doležalov návrh kandidáta Martáka je zaradený na dnešné rokovanie vlády.

Do konkurzu na vplyvnú pozíciu sa Doležalovi prihlásili štyria záujemcovia. Šéf parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Kremský (OĽaNO) odporúčal vzhľadom na problémy, ktoré sa ukázali v procese výberu, konkurz zopakovať. Problémy sa týkali písomného testu.

Ministerstvo dopravy však v utorok potvrdilo, že nový proces výberu kandidáta organizovať neplánuje. „Upozorňujeme, že v tomto prípade nešlo o výberové konanie, ale o proces výberu kandidáta,“ odpísalo.

Zdieľať

Nolinor Aviation plánuje čoskoro spustiť prevádzku nových aerolínií OWG so základňou v Quebecu, zamerať sa chcú na lety do tropických destinácií. Nový letecký dopravca vzniká v čase veľkej krízy aeroliniek spôsobenej koronavírusom.

Štart aeroliniek oznámila firma na internetovej stránke, všíma si portál Zdopravy.cz. Nolinor uvádza, že na projekte tajne pracovali od roku 2018. Na rozdiel od ďalších investorov, ktorí odložili štart nových aerolínií, OWG chcú začať s prevádzkou čo najskôr.

Firma začiatkom roka kúpila Boeingy 737-400, čo sú staršie stroje s vyššou spotrebou energie než generácia 737NG. Lietadlá prechádzajú kompletnou výmenou interiéru, prvé je z roku 1990.

Nolinor Aviation sú kanadské charterové aerolínie, zamestnávajú 200 ľudí. Vznikli v roku 1992, kontroluje ich rodina Prud’Hommovcov.

Zdieľať

Rezort pôdohospodárstva Jána Mičovského pokračuje v dotáciách na zelenú naftu, ktoré sa rozbehli za Gabriely Matečnej. V programe je 30 miliónov eur, pomoc dostanú farmári so živočíšnou výrobou a pestovatelia ovocia či zeleniny.

Pôdohospodárska platobná agentúra rozbehla registráciu pre žiadateľov, čo ešte nie sú zaregistrovaní, potom budú môcť podať žiadosť.

Komu je podpora určená

  • Cieľom je zvýšenie potravinovej sebestačnosti, žiadateľom vracajú časť spotrebnej dane z minerálnych olejov.
  • Podporuje sa chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní, hydiny a včiel.
  • V rastlinnej výrobe pomoc získavajú vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín ako napríklad zemiaky a cukrová repa. Ďalej olejniny ako mak či ľan. Podporené budú tiež pestovanie chmeľu, viniča či liečivých rastlín.
Zdieľať

Richard Sulík v parlamente opäť obhajoval svoj balík desiatok drobných opatrení na zníženie byrokracie pre podnikateľov. „Za posledných vyše 16 rokov nedošlo k takémuto masívnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia,“ tvrdil.

Parlament rokuje o balíku v zrýchlenom režime. (tasr, n)

Zdieľať

Cestovná kancelária Solvex od pondelka už nedisponuje mimoriadnou vládnou ochranou pred konkurzmi. Získala ju len minulý týždeň, no hneď avizovala a vzápätí požiadala súdy o jej zrušenie. Ochranu potom zrušil trnavský okresný súd.

Solvex sa predvlani vyšplhal so svojimi tržbami na takmer 16 miliónov eur. Zameriava sa na letné dovolenky v Bulharsku, Čiernej Hore, ale aj v talianskej Kalábrii a na Sicílii, v Turecku, Chorvátsku či Grécku.

Pobočky má okrem Bratislavy aj v Nitre, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Prešove a v Košiciach.

Cestovku na Slovensku rozbehla a aj dodnes ovláda bulharská rodina Yalamovovcov, ktorá žije od 90. rokov na Slovensku.

Zdieľať

Levi Strauss v dôsledku prepadu tržieb pre koronakrízu zruší 700 pracovných miest v kanceláriách, čo je 15 % celkovej pracovnej sily. Ročne tak chce ušetriť 100 mil. dolárov. Prepúšťanie sa nedotkne zamestnancov v obchodoch a továrňach.

Podobne ako ďalšie odevné firmy aj Levi Strauss pre koronavírus dočasne zavrel predajne. Zatvorené zostali aj mnohé obchodné domy, ktoré predávajú jeho džínsové oblečenie. V súčasnosti je podľa firmy otvorená už väčšina obchodov a tržby sú na úrovni 80 % vlaňajška.

Výsledky Levi Strauss (2. štvrťrok 2020):

  • podnik hospodáril so stratou 363,5 milióna dolárov, pred rokom bol v zisku 28,2 milióna dolárov;
  • výnosy klesli medziročne o 62 % na 497,5 milióna dolárov;
  • predaj cez internet stúpol o štvrtinu a v samotnom máji medzimesačne o 80 %, pretože zákazníci sa po uzatvorení kamenných predajní zamerali na internetové nákupy.

Levi Strauss vlastní značky Levi’s, Dockers a Denizen. Korene firmy siahajú do roku 1853, keď bavorský imigrant Levi Strauss v čase zlatej horúčky otvoril v Kalifornii veľkoobchod s textilom.

Neskôr sa spojil s jedným zo svojich stálych zákazníkov a dali si patentovať vynález – pracovné nohavice, ktorých vrecká spevnili kovovými nitmi. Tento deň je považovaný za deň zrodenia džínsov. (reuters, čtk)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Matovičovci zabojovali o novú investíciu Volkswagenu a troška to prikorenili +

  • Ekonómom nedá absencia dlhovej brzdy spávať. Skúšajú upraviť zákon
  • Sulík ide stavať čerpacie stanice pre vodíkové autá
Zdieľať

Koalícia by mala na budúci týždeň predstaviť súbor sociálnych opatrení za stovky miliónov eur, povedal premiér Igor Matovič. Dodal, že na konci leta chce mať vláda hotový zásadný reformný balík na cielené využitie 8 miliárd eur z eurofondov. (tv joj)

Zdieľať

Najprv zverejnili správu a video, ako Matovič s Volkswagenom doťahujú polmiliardovú investíciu. Potom ju chceli vymazať

Premiér Igor Matovič a člen predstavenstva Volkswagenu zodpovedný za výrobu Andreas Tostmann. Foto - TO Úradu vlády SR
Premiér Igor Matovič a člen predstavenstva Volkswagenu zodpovedný za výrobu Andreas Tostmann. Foto – TO Úradu vlády SR

Vláda sľubuje bratislavskému Volkswagenu za možnú polmiliardovú investíciu nové vzdelávacie centrum, dvetisíc nájomných bytov a viac spojov verejnej dopravy. Napriek podpisu memoranda medzi vládou a koncernom však rozhodnutie o nových modeloch pre Bratislavu ešte nepadlo.

Zdieľať

Premiér Matovič chce za peniaze od EÚ postaviť tri nové nemocnice – na západnom, strednom a východnom Slovensku. Predpokladá, že ich v tomto volebnom období aj začnú stavať. (tv joj)

Zdieľať

Zlato je najdrahšie od roku 2011, cena je tesne pod 1800 dolármi za troyskú uncu. Za zdražovaním stoja podľa analytikov stúpajúce počty nových prípadov nákazy koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Vlakom až k Mostu Apollo? Železnice chcú zistiť, či by sa v prístave dala postaviť stanica

Jedna z koľají dnes vedie až k promenáde pri centre Eurovea, využíva sa však len pre nákladnú dopravu. Foto N - Vladimír Šimíček
Jedna z koľají dnes vedie až k promenáde pri centre Eurovea, využíva sa však len pre nákladnú dopravu. Foto N – Vladimír Šimíček

Železnice chcú preskúmať, či by sa v bratislavskom Zimnom prístave nedala postaviť nová stanica. Koľajnice totiž vedú až do oblasti, kde rastie nová mrakodrapová štvrť.

Zdieľať

V opatreniach pre podnikateľov sa podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) nenachádza zrušenie povinných gastrolístkov, lebo to „zavetoval“. Chcel nechať priestor na diskusiu s odborármi a so zamestnávateľmi, povedal v parlamente.

Zdieľať

Opoziční poslanci kritizujú návrh na skrátené konanie o vládnych podnikateľských opatreniach. „Považujeme to za veľmi nečestnú fintu,“ tvrdil bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (ex-Smer).

Boris Susko zo Smeru hovoril, že materiál nebol zverejnený počas rokovania na stránke vlády 24. júna ani o pol jedenástej, hoci v ten deň začala vláda zasadať o 10.00.

Argumentovali aj tým, že vláda pôvodne chcela, aby opatrenia platili už od 1. júla, no nepodarilo sa im zvolať mimoriadnu schôdzu, a aj tak sa „nič nestalo“.  Viacerí ministrovi Richardovi Sulíkovi vyčítali, že niesol stovku opatrení na poslednú chvíľu na vládu „pod pazuchou“.

Ku kritike sa pridal aj Štefan Kuffa z klubu kotlebovcov. Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdil, že najväčší problém v návrhoch má so zrušením bankového odvodu.

Poslanci OĽaNO sa Sulíka zastávali, hovorili, že pre podnikateľov je už teraz neskoro.

Skrátené konania využívala aj bývalá vládna koalícia, tesne pred voľbami tak schválili 13. dôchodky.

Zdieľať

Parlament začal rokovať o skrátenom konaní pre desiatky podnikateľských návrhov Richarda Sulíka. Minister hospodárstva argumentuje, že ak by o „kilečku“ rokovali štandardne, bolo by schválené až v septembri.

„Ťažko sa tu podniká, ťažko,“ povedal Sulík, podľa ktorého bolo Slovensko kedysi ekonomickým tigrom, dnes je však „mrcinou“ a do toho prišla koronakríza.

Sulík reagoval na kritiku exministra Ladislava Kamenického (Smer-SD), podľa ktorého opatrenia nie sú prevratné. „Je to iba kvapka na horúci kameň,“ pripustil, dodal však, že ich treba schváliť.

Zdieľať

Úrad vlády stornoval správu o podpísaní spoločného vyhlásenia s Volkswagenom. V zrušenej správe písal, že automobilka bude do roku 2025 investovať na Slovensku pol miliardy eur.

Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdí, že balík opatrení pre podnikateľov od Richarda Sulíka je len slabou náplasťou na hospodárske problémy Slovenska. Kritizoval tiež schvaľovanie v skrátenom režime.

„Tento zákon neprešiel žiadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a skrátené legislatívne konanie sa robí vtedy, keď sú ohrozené životy, zdravie ľudí alebo hrozia hospodárske škody,“ povedal na tlačovej konferencii.

Vláda počas koronakrízy viackrát presadila návrhy v parlamente v skrátenom režime, robil to však aj Smer-SD, napríklad pri schvaľovaní 13. dôchodku krátko pred voľbami. O Sulíkovom balíku bude parlament rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

„Zákon nerieši základné veci, čo sa týka znovunaštartovania hospodárstva. Sú tam veci typu, či sa bude burčiak predávať pred 15. augustom alebo nie. Rieši reklamačné poriadky, prevádzkové poriadky, ale aj to, že cestovné kancelárie nemusia odovzdať poistné zmluvy Slovenskej obchodnej inšpekcii,“ povedal bývalý minister.

Kamenickému sa nepáči, že súčasťou kilečka je aj zrušenie bankového odvodu, čo bankám tento rok uvoľní 150 miliónov eur. Zopakoval, že vláda mala vyrokovať zníženie poplatkov pre občanov. (tasr, n)

Zdieľať

Novavax získa od americkej vlády 1,6 miliardy dolárov na vývoj vakcíny proti koronavírusu. Peniaze použije okrem iného na testovanie a výrobu očkovacej látky s cieľom dodať 100 miliónov dávok do januára 2021.

Ide o doposiaľ najvyššiu sumu, ktorú vláda USA poskytla súkromnej firme z programu na financovanie vývoja vakcíny proti COVID-19 s názvom Operation Warp Speed.

Financie majú pokryť náklady na rozsiahlu tretiu fázu klinických skúšok, s ktorou by mal Novavax začať v októbri. Podľa Financial Times firma zatiaľ nemá schválenú žiadnu vakcínu.

Doposiaľ najvyššiu podporu 1,2 miliardy dolárov získala od USA na vývoj vakcíny proti COVID-19 AstraZeneca. Vláda podporila tiež ďalšie farmaceutické firmy, napríklad Johnson & Johnson, Pfizer, Merck či Moderna. (reuters, ft)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať