Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Strana 3

Americké akcie začali týždeň zmiešane. Investori sa namiesto technológií uchyľujú k hodnotovým akciám a čakajú na správy o chystanej ďalšej vládnej podpore americkej ekonomiky.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 1,3 percenta a uzavrel na 27791,44 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,27 percenta na 3360,47 bodu, zatiaľ čo index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, odpísal 0,39 percenta na 10968,36 bodu.

Nasdaq, ktorý minulý týždeň dosahoval rekord každý deň, ťahali nadol spoločnosti Microsoft, Amazon a Facebook. Dow Jonesov index sa dotkol svojho viac ako päťmesačného maxima, keď ho podporil rast priemyselných a finančných akcií, vďaka ktorému výrazne prekonal zvyšné dva hlavné indexy.

Rokovania o ďalšej podpore ekonomiky USA sa koncom minulého týždňa skončili vo Washingtone bez úspechu. Americký minister financií Steven Mnuchin dnes v rozhovore pre CNBC povedal, že administratíva Donalda Trumpa a Kongres by mohli dosiahnuť dohodu už tento týždeň, ak budú demokrati „rozumní“.

Výrazné zisky si počas dnešného dňa pripísali akcie energetických firiem vďaka drahšej rope. Darilo sa aj výrobcovi športového oblečenia a obuvi Nike.

Podľa analytika Thomasa Hayesa zo spoločnosti Great Hill Capital budú investori svoje prostriedky teraz smerovať do cyklických akcií, ktorých výsledky hospodárenia kolíšu v závislosti od vývoja hospodárskeho cyklu ekonomiky. (reuters, čtk)

Dvadsať najväčších amerických aerolínií prepravilo v dôsledku pandémie v júni o 80 % cestujúcich menej ako vlani v rovnakom mesiaci. Odvetvie sa však zároveň už odrazilo od dna, keď cestujúcich bolo takmer dvakrát toľko ako v máji.

Úrad pre bezpečnosť dopravy uviedol, že v nedeľu 9. augusta prešlo kontrolami na amerických letiskách vyše 800-tisíc ľudí – najviac od 17. marca 2020. No aj tento počet je stále o 70 % nižší ako v predchádzajúcom roku. (reuters, tasr)

Turisti z niekoľkých európskych krajín budú môcť ísť do Grécka od 17. augusta len s negatívnym testom na koronavírus, ktorý nie je starší ako 72 hodín. Opatrenie sa dotkne cestujúcich z Česka, Švédska, Belgicka, Holandska a Španielska.

Negatívny test budú v Grécku požadovať tiež od všetkých, čo do krajiny vstúpia cez pozemné hranice, vrátane gréckych občanov.

Grécka vláda tiež obmedzí verejné akcie, napríklad koncerty, na ktorých publikum nesedí.

Vláda pristúpila k novým opatreniam po tom, čo v nedeľu v Grécku zaznamenali najvyšší denný nárast prípadov nákazy koronavírusu od začiatku pandémie – 203 novo infikovaných. (reuters, čtk)

Doležal rozdrobí veľký kontrakt na stráženie pošty, Bonul môžu nahradiť viacerí

Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto - TASR
Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto – TASR

Slovenská pošta rozdelí novú súťaž na stráženie a technické služby na tri časti. Víťazi môžu byť viacerí, súčasným dodávateľom je Bonul Miroslava Bödöra. Dve z troch súťaží sú podľa pošty tesne pred vypísaním.

Poľsko chce urýchliť výstavbu prvej jadrovej elektrárne, okrem iného preto, že potrebuje znížiť emisie oxidu uhličitého. Vláda plánuje aktualizovať stratégiu jadrovej energetiky, v súčasnosti počíta s výstavbou elektrárne do roku 2033.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny spaľovaním uhlia. Jadrovú energiu považuje za spôsob, ktorý mu má pomôcť znížiť emisie podľa požiadaviek EÚ, no už roky mešká s plánmi výstavby atómovej elektrárne.

Vláda uviedla, že základný predpoklad postaviť zdroj s kapacitou 6 až 9 gigawattov sa nemení. Aktualizované môžu byť body, ako sú načasovanie, financovanie a infraštruktúra.

Kto to zaplatí

Finančný plán zatiaľ nebol vypracovaný. Najväčšia poľská energetická skupina, štátna PGE, na začiatku roka uviedla, že si výstavbu elektrárne nemôže dovoliť.

Varšava dúfala, že jej s financovaním jadrového zdroja pomôžu Spojené štáty a poskytnú jej pre projekt tiež technológiu. Zatiaľ však nedostala žiadny záväzný prísľub. (čtk)

Proti kríze by zabrala výstavba ciest a tratí, hovorí šéf hutníckej fabriky OFZ

Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto - Marek Jančúch
Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto – Marek Jančúch

Štát by mal v boji proti kríze naliať peniaze do ciest, železníc, nemocníc a škôl, hovorí výkonný riaditeľ hutníckej fabriky OFZ Branislav Klocok. Podľa neho sú aj reformy dôležité, ale prejavia sa o 5 až 10 rokov. „A ľudia potrebujú jesť dnes,“ vraví.

Traja americkí senátori pohrozili prístavu v Sassnitzi sankciami pre plynovod Nord Stream 2, ktorý má privádzať ruský plyn do Európy. USA sú dlhodobo proti projektu, postup senátorov kritizoval nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

Republikánski senátori pohrozili, že Washington by mohol na prevádzkovateľa a akcionárov prístavu na ostrove Rujana uvaliť sankcie týkajúce sa zákazu vstupu do krajiny a zmrazenia majetku v USA.

Maas sa na senátorov sťažoval šéfovi americkej diplomacie Mikeovi Pompeovi. Podľa DPA ich korešpondencia s prístavom vyvolala pobúrenie naprieč nemeckou politickou scénou.

Prístav v Sassnitzi hrá kľúčovú úlohu v projekte dostavby plynovodu Nord Stream 2, z ktorého zostáva dokončiť zhruba 150 kilometrov. V Sassnitzi sa skladujú a obaľujú betónom oceľové potrubia. Kotví tam i ruská loď Akademik Čerskij, ktorá sa podieľa na dostavbe plynovodu.

Pompeo už minulý mesiac varoval, že USA podnikajú kroky smerom k uvaleniu sankcií na firmy zapojené do projektov plynovodov Nord Stream 2 a Turkstream.

Prečo je to problém

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa Nord Stream 2 zvýši závislosť kontinentu od Ruska. Podľa kritikov ale USA chcú najmä získať v Európe odbytisko pre svoj skvapalnený zemný plyn. Nemecko potrebuje lacný plyn, pretože sa zbavuje uhoľných a jadrových elektrární.

Pred zvýšením závislosti Európy od Ruska po sprevádzkovaní Nord Streamu 2 varovali viaceré krajiny, napríklad Poľsko či Ukrajina i politici v Maďarsku, Taliansku alebo v Británii.

Viac o plynovode Nord Stream 2:

  • má privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora;
  • projekt vedie Gazprom, ktorý ho tiež spolovice financuje;
  • partnermi projektu sú OMV, Uniper, Wintershall, Royal Dutch Shell a Engie. (čtk)

Boris Kollár hovorí, že by chcel každoročne zvýšiť sumu na trináste dôchodky o 100 miliónov eur. Súčasná vládna koalícia plánuje okresať mimoriadne penzie oproti tomu, čo presadili tesne pred voľbami Smer, SNS, Sme rodina a ĽSNS.

Predstavitelia vládnych strán vrátane šéfa Sme rodina Borisa Kollára argumentujú, že aj nová výška dôchodku bude vyššia než minuloročné vianočné príspevky. Kollár dodal, že penzisti navyše dostanú aj ďalšie sociálne benefity, napríklad lieky zadarmo. Nevylúčil, že pokiaľ to ekonomická situácia dovolí, otvorí tému zvyšovania 13. dôchodkov ešte v tomto roku.

  • Trináste dôchodky schválené pred voľbami Smerom-SD, SNS, Sme rodina a ĽSNS mali stáť tento rok 590 miliónov eur, pričom mali nahradiť vianočné príspevky za zhruba 150 miliónov eur. Bežní starobní dôchodcovia mali dostať paušálne zhruba 460 eur.
  • Súčasná koalícia plánuje zákon zmeniť tak, aby boli trináste dôchodky odstupňované – starobný dôchodca dostane podľa výšky penzie od 50 do 300 eur. Spolu by to malo stáť 307,5 milióna eur. (n, tasr)

Vymeniť auto za autobus? Po novej rýchlostnej ceste začne jazdiť expresná linka Dunajská Streda – Bratislava

Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.
Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.

Novú autostrádu R7 začne využívať expresná linka z Dunajskej Stredy do Bratislavy, ktorá obíde obce s chronickými dopravnými zápchami. Trnavský župan Viskupič verí, že zláka aj časť ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

Minister hospodárstva Sulík nepotvrdil, či v druhom balíčku opatrení, ktorý chystá, bude aj zvýšenie počtu hodín pre brigádnikov, prenosná ŠPZ a všeobecná živnosť. „Ktoré konkrétne body tam budú, neviem oficiálne ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ak o tom píšu iné médiá, môžu to mať len z neoficiálnych zdrojov a nemusí to tak byť.“

Informáciu o opatreniach priniesli Hospodárske noviny.

Sulík povedal, že opatrenia ešte len dávajú na jednu kopu a táto fáza sa bude končiť koncom augusta. Dovtedy chce spraviť ešte minimálne jednu výzvu aj pre odbornú verejnosť, aby prišla s nejakými návrhmi opatrení.

V prvej polovici septembra začne jeho tím rokovať o opatreniach s ministerstvami, následne sa začne tvoriť ich legislatívna podoba, návrh tentoraz pôjde aj do medzirezortného pripomienkového konania.

Sulík chce, aby ešte na jeseň išiel druhý podnikateľský balíček do parlamentu. Jeho cieľom je, aby opatrení bolo aspoň dvesto.

Na boj proti pandémii koronavírusu je potrebných oveľa viac peňazí, než prisľúbili jednotlivé štáty. „Sme asi na desiatich percentách,“ povedal šéf WHO Tedros Ghebreyesus. Len samotná vakcína si podľa neho žiada vyše sto miliárd dolárov.

Ghebreyesus vníma najbližšie tri mesiace ako kľúčové pre boj s pandémiou. Aby svet dokázal tento čas efektívne využiť, treba podľa neho zlepšiť financovanie o desiatky miliárd dolárov. Existuje totiž „obrovská svetová priepasť“ medzi potrebnými a prisľúbenými peniazmi.

Krízový expert WHO Mike Ryan hovorí, že šírenie koronavírusu zatiaľ nevykazuje znaky sezónnosti ako napríklad chrípka. Ak ho úrady cez leto prestanú potláčať, budú opäť pribúdať prípady nákazy, čo sa už deje v mnohých európskych krajinách.

Na celom svete sa koronavírusom dosiaľ nakazilo zhruba 20 miliónov ľudí, vyše 730-tisíc zomrelo. (čtk, reuters)

Minister obrany Naď sa na základni v Prešove stretol s manažérmi amerického výrobcu vrtuľníkov Bell, ktorý by chcel dodať svoje stroje slovenskej armáde.

Slovensko by na nákup mohlo využiť 50 miliónov eur z amerického vládneho fondu. Podľa Naďa však rozhodujúce bude, aké potreby si nadefinujú vojaci.

Foto - MO
Foto – MO

Dočasná ochrana pred konkurzmi (bankrotmi) by od budúceho roka mohla pokračovať v upravenej podobe. Počíta s ňou návrh, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania. Okrem toho navrhuje nízkonákladový konkurz pre malé firmy.

Dočasná ochrana v súčasnosti umožňuje podnikom v koronakríze vyhnúť sa prípadným špekulatívnym návrhom na konkurz, ktoré by sa mohli skončiť predajom ich majetku. Zatiaľ funguje do októbra, vláda ju môže predĺžiť do konca roka.

Ministerstvo teraz predstavilo opatrenia, ktoré majú na dočasnú ochranu nadviazať.

Čo predstavilo ministerstvo spravodlivosti

  • dočasnú ochranu v novej podobe (takzvanú neformálnu reštrukturalizáciu), ktorá by umožnila pokračovať podnikateľovi alebo firme v podnikaní, sa budú môcť uchádzať záujemcovia spĺňajúci podmienky na dočasnú ochranu pred veriteľmi.
  • Ako podmienku ministerstvo navrhuje súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov (podľa veľkosti pohľadávok) alebo rokovanie s veriteľmi s tretinou pohľadávok o úvere. (Z oboch možností by sa podľa materiálu pri schvaľovaní zákona mala vybrať len jedna).
  • Následne bude musieť reštrukturalizačný poradca do dvoch mesiacov vypracovať nezávislú analýzu udržateľnosti prevádzky podniku a do ďalších štyroch mesiacov budú dohodnuté pravidlá refinancovania takéhoto podniku a splátkový kalendár.
  • Takzvaný malý konkurz je určený pre malé firmy, ktoré by mohli prejsť zjednodušeným procesom. Súd by mal vyhlásiť konkurz do 15 dní od doručenia návrhu.
  • Účinnosť novely ministerstvo navrhlo od januára 2021.

Dodáva, že o návrhu diskutovalo so Slovenskou bankovou asociáciou, Národnou bankou Slovenska, niektorými advokátmi alebo správcami.

Koronakríza sa zatiaľ neprejavila na bankrotoch nemeckých firiem. Súdy hlásili v máji 1 504 insolvencií, o 10 % menej než pred rokom. Očakávanú vlnu krachov zdržiava pozastavenie povinnosti podávať návrh na konkurz do konca septembra.

Štatistiku firemných bankrotov za máj zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Najviac insolvencií pripadlo na obchod a stavebníctvo.

Firmy, ktoré sa v piatom mesiaci dostali do insolvencie, boli v priemere väčšie ako pred rokom. Pohľadávky veriteľov dosiahli celkovo 3,1 miliardy eur po 2,5 miliardy eur vlani. (tasr)

VW hromadné testovanie iba zvažoval, elektrárne ho majú len v plánoch. Štát na testovanie firiem nemá názor 

Foto - Slovnaft
Foto – Slovnaft

Volkswagen v Bratislave hromadné testovanie pracovníkov na koronavírus zvažoval, no napokon k nemu nepristúpil, keďže má 12-tisíc vlastných zamestnancov a ďalšie tisíce u subdodávateľov, ktorí chodia do areálu fabriky. Slovenské elektrárne majú testovanie v pandemických plánoch, aktivovali by ho pri skutočnom ohrození pracovníkov.

Slovenská pošta chystá súťaž na strážnu a technickú službu. Minister dopravy Doležal pripomenul, že bývalý riaditeľ pošty Peter Helexa musel z postu odísť, lebo nepripravil súťaž na stráženie budov pošty a prevoz peňazí. Pošta má zmluvu s Bödörovým Bonulom.

„Naším cieľom bolo otvoriť podmienky súťaže tak, aby sa súťaže mohli zúčastniť viaceré subjekty,“ povedal Andrej Doležal (Sme rodina).

Služby boli pred štyrmi rokmi obstarané v jednej súťaži spolu so spracovaním a prepravou hotovosti s hodnotou zákazky 22,4 milióna eur bez DPH.

Nový nákup sa má uskutočniť ako séria tendrov a sčasti má byť geograficky rozdelený.

Dopravný podnik Bratislava (DPB) teraz nemá zdroje na plánovaný nákup nových autobusov. Mestský dopravca počas pandémie odložil plánovaný nákup 70 kĺbových vozidiel, v súťaži pôvodne uspel turecký Otokar. 

  • Počas pandémie čelil DPB výpadku tržieb (uvádza výpadok 50 % v marci, v apríli o 91 % a v máji o 55 % medziročne). Podniku pomáhalo aj mesto.
  • Tender na 70 autobusov sa však natiahol aj pre kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie, upozornil portál imhd.sk.

Čo hovorí DPB

  • „V blízkej dobe očakávame dodanie 11 nových kĺbových autobusov Solaris New Urbino 18 so špeciálnou ‚letiskovou‘ úpravou, ktoré boli vysúťažené a aj uhradené ešte pred prepuknutím pandémie,“ povedal vedúci odboru marketingu a komunikácie DPB Matej Michlík.
  • Opatreniami hlavného mesta i mestského zastupiteľstva, najmä dofinancovaním mzdového zvýšenia u robotníckych profesií a vodičov z minulého roka, sa podľa jeho slov podarilo vyhnúť kritickému finančnému stavu DPB.
  • „Napriek tomu však pretrváva nepriaznivý stav, keď chýbajú financie na rozvoj, investície a výraznejšie skvalitňovanie služieb. Prevádzku mestskej hromadnej dopravy (MHD) sa každopádne podarilo stabilizovať a denná výprava vozidiel tak nie je v tejto chvíli ohrozená,“ podotkol Michlík.

DPB vyhlásil v auguste 2019 dve verejné obstarávania, a to na nákup 81 kĺbových autobusov a na nákup štyroch minibusov (s dĺžkou maximálne osem metrov). Išlo o jeden z najväčších a najvýznamnejších tendrov v histórii bratislavskej MHD.

Z vlaňajšieho verejného obstarávania sa objednalo 11 autobusov dĺžky 18 metrov značky Solaris so špeciálnou úpravou na prevoz objemnejšej batožiny, ktoré budú nasadzované na linky MHD smerujúce na letisko. Táto transakcia sa uskutočnila ešte pred nastolením mimoriadneho stavu v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. (tasr, n)

Nový šéf Škody Auto Thomas Schäfer chce venovať osobitnú pozornosť elektrifikácii a digitalizácii. Svoju predstavu automobilka ukáže v septembri na uvedení modelu Enyaq iV, prvom SUV s čisto elektrickým pohonom.

„V blízkej budúcnosti bude automobil elektrický a plne prepojený so svojím okolím. Preto plánujem venovať zvláštnu pozornosť ďalšej elektrifikácii a digitalizácii našich produktov,“ píše Schäfer v liste zamestnancom.

Od začiatku roka 2019 do konca roku 2022 má byť predstavených 30 nových modelov, modernizácií alebo variantov modelov značky Škoda.

Schäfer pred príchodom do Škody pôsobil ako generálny riaditeľ juhoafrického zastúpenia materského VW. Na poste predsedu predstavenstva českej automobilky nahradil Bernharda Maiera, ktorý odišiel z funkcie po necelých piatich rokoch. (čtk)

Tretina britských firiem plánuje v 3. štvrťroku znižovať počty pracovníkov, vyplýva z prieskumu CIPD a Adecco Group. Výsledky podčiarkujú nebezpečenstvo krízy na britskom trhu práce, ktorá by mohla narušiť oživovanie ekonomiky.

Trh práce v Británii počas koronakrízy podporil program pre zachovanie pracovných miest, v rámci neho vláda prispieva na platy zamestnancov. Kabinet ho už začal obmedzovať, i keď mnohé podniky majú stále problémy.

Bank of England minulý týždeň varovala, že nezamestnanosť do konca roka stúpne na 7,5 %, čo by bol takmer dvojnásobok najnovšie zverejneného údaja.

„Doteraz bolo prepúšťanie zamestnancov na nízkej úrovni, nepochybne vďaka programu pre zachovanie pracovných miest. Očakávame, že na jeseň príde väčšie prepúšťanie, najmä v súkromnom sektore, keď sa tento program skončí,“ povedal Gerwyn Davies z CIPD. (čtk, bloomberg)

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v auguste stúpla štvrtý mesiac za sebou. Nízka hodnota ukazovateľa naznačuje, že hospodárstvo poznačené koronakrízou v 3. štvrťroku zotrvá v recesii.

Ukazovateľ dôvery zostavovaný firmou Sentix sa zlepšil na mínus 13,4 bodu z júlových mínus 18,2 bodu. Ide o najvyššiu hodnotu od februára, čo bol posledný mesiac pred zavedením koronavírusových reštrikcií a lepší výsledok, než očakávali analytici.

„Proces zotavovania ekonomiky sa ukazuje byť zdĺhavý,“ povedal šéf Sentixu Patrick Hussy. Index očakávaní sa v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom takmer nezmenil.

Podľa Hussyho je v tomto kontexte pozoruhodné, že nástup druhej vlny koronavírusu sa neprenáša do nárastu obáv, ktoré by sa odrážali vo vývoji ekonomických ukazovateľov. (reuters)

V druhom balíčku opatrení pre podnikateľov, ktorý chystá minister Sulík, má byť aj zvýšenie počtu hodín, ktoré môže brigádnik odpracovať za týždeň, z 20 na 40 hodín, zavedenie všeobecnej voľnej živnosti či prenosnej značky, ak si niekto kúpi nové auto. Informujú o tom Hospodárske noviny.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať