Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Strana 3

Zdieľať

Ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ nezverejnilo informácie k označovaniu krajiny pôvodu mäsa, ktoré bude od 14. decembra povinné pre gastronomické zariadenia. Upozornila na to Asociácia hotelov a reštaurácií a vyzvala ministerstvo, aby tak rýchlo urobilo.

Nová povinnosť sa bude podľa asociácie týkať viac ako 10 000 zariadení spoločného stravovania na Slovensku.

„Informáciu o krajine pôvodu mäsa si musia zariadenia spoločného stravovania zabezpečiť od dodávateľa, ktorým je často obchodník, nie potravinársky podnik či spracovateľ. Reštaurácie a ďalšie podniky spoločného stravovania musia zároveň túto informáciu zapracovať do jedálnych lístkov alebo iným spôsobom informovať spotrebiteľa.

„Absencia informácií zo strany ministerstva o spôsobe zverejnenia tohto opatrenia stavia prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania do polohy nedobrovoľných porušovateľov zákona,“ tvrdí asociácia.

Generálny manažér asociácie Marek Harbuľák pripomenul, že povinnosť uvádzať krajinu pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania sa pritom neuplatňuje v žiadnej z krajín EÚ. V prípade Slovenska je to znovu nad rámec bežnej praxe v európskych krajinách.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Dražby neplatičov voľnejšie nebudú, SNS si návrh rozmyslela

Podmienky, za ktorých môžu správcovia bytov dražiť byt neplatičovi, sa meniť nebudú. Poslanec SNS Peter Pamula stiahol návrh, ktorý mal dovoliť, aby bytoví správcovia dražili aj pri dlhu nižšom ako dvetisíc eur.

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko návrh zaradil do programu schôdze napriek tomu, že v pripomienkovaní ho sfúkli odborníci z trhu, ministerstvá aj NBS.

Pamula v rozprave aj potom tvrdil, že jeho návrh bol dobrý a len chcel vyjsť v ústrety tým ľuďom, ktorí platia poctivo. „Nebolo to z mojej strany nejakým iným spôsobom motivované,“ hovoril v pléne s tým, že nechcel nikomu nič nahrávať. No tlak na neho bol podľa jeho slov taký, že radšej návrh stiahol.

Čo chcel poslanec Pamula: 

  • Ak v súčasnosti neplatí človek riadne do fondov v bytovke a jeho dlh prekročí sumu dvetisíc eur, ostatní vlastníci či bytový správca mu môžu predať byt v dražbe. Chráni to ostatných nájomníkov, ktorí platia do spoločného fondu načas.
  • Poslanec SNS Pamula chcel, aby mohol ísť byt do dražby, keď jeho majiteľ mešká s 15-mesačnými preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv domu.
  • Nemuselo ísť o za sebou idúce splátky a nebol by potrebný ani dvojtisícový limit dlhu.

Čo bol problém návrhu:

  • Ministerstvá financií a spravodlivosti, NBS aj banky upozorňovali napríklad na to, že byt by sa dostal na dražbu už len za nezaplatené preddavky.
  • Reálna pohľadávka vznikne až ročným vyúčtovaním, ktoré vlastníkovi vykoná správca alebo spoločenstvo.
  • Ľudia bežne nie sú spokojní s vyúčtovaním ani s nastavením mesačných preddavkov, využívajú reklamácie.
  • Byt by sa dostal na dražbu často aj pre menšie sumy, ako je dvetisíc eur.

Čo je v pozadí: Zásadným problémom Pamulových iniciatív je aj to, že správcovia bytov sú vďaka nim silnejší aj ako banky, ktoré majú založené byty kúpené na hypotéku. A ľudia, rovnako ako veritelia, by mohli prísť o byt aj pri dlhoch, ktoré sú sporné alebo rovno vymyslené.

Novela by mohla prispieť k ešte menšej transparentnosti pri dražbách a ďalej zdokonaliť „biznis prostredie“ pre skupinu, v ktorej je správca budov aj dražobná spoločnosť zameraná na správcov bytových domov a na vymáhanie ich pohľadávok.

Na túto skupinu upozorňovali právnici už vlani v medzirezortnom pripomienkovaní, keď sa Pamulovi podarilo pretlačiť tiež veľmi spornú novelu bytového zákona.

Širší kontext: Odvtedy majú veritelia s niektorými správcami bytov pri dražbách problémy. Stúpa počet prípadov, keď si vlastníci bytov a nebytových priestorov či správcovia uplatňujú nejaké pohľadávky voči dlžníkovi. Zhoršila sa transparentnosť vyčísľovania a preukazovania pohľadávok.

Správcovia odmietajú preukázať vznik a výšku pohľadávky a z akého dôvodu vznikla a dlžník nevie, za čo vlastne toľko dlhuje. Uplatňujú si vyššie pohľadávky ako pred novelou, a to aj také, ktoré nie sú zabezpečené záložným právom – napríklad zmluvné pokuty.

Nie je ojedinelé, že dlžoba do fondu opráv je dvetisíc eur, no ďalších 20-tisíc sú zmluvné pokuty, právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo či rôzne nešpecifikované poplatky a náklady.

Zdieľať

V Bratislave budú od budúceho roku vyššie dane z nehnuteľností, oznámil primátor Matúš Vallo spolu so starostami mestských častí. „Inej cesty jednoducho dnes nemáme,“ povedal.

Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľností predloží na posledné tohtoročné zasadnutie mestského zastupiteľstva.

Dôvodom sú náklady, ktoré Bratislave narástli za posledné mesiace napríklad pre chodníkovú novelu či zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.

„Bratislavu netvorí len mesto, ale aj mestské časti. 50 percent výnosu z dane z nehnuteľností dostávajú mestské časti,“ uviedol primátor.

Zvýšenie daní bude znamenať 12 miliónov pre mesto a ďalších 12 miliónov pre mestské časti.

Peniaze z daní chce Vallo použiť na opravu chodníkov a ciest, ďalších 18 miliónov eur chce v nasledujúcich troch rokoch použiť na zlepšenie verejných priestorov.

Podľa Valla bude na webe mesta možné prepočítať si, akú daň za nehnuteľnosť Bratislavčania zaplatia. Najvyššia sadzba za meter štvorcový má byť 1,15 eura, nárast daní má byť priemerne o 45-50 percent.

Zdieľať

Napriek tomu, že 2. pilier v slovenských podmienkach zlyhal, stojí za to skúsiť ho opraviť minimalizovaním možnosti politických zásahov, hovorí v paneli expertov o budúcnosti povinného súkromného dôchodkového poistenia Martin Haluš.

Slovenským ekonómom v paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť či zmeniť? Ak zmeniť, tak ako?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Môj profesor ekonómie sa nás na jednej uvoľnenejšej prednáške v prvom ročníku snažil presvedčiť, že novozavedený druhý pilier bude v dlhodobom horizonte menej výkonný ako prvý. „Nie je možné, akcie za posledných 100 rokov majú priemerný výnos 10 %,“ argumentovali moji spolužiaci, mnohí čerstvo naverbovaní do radov finančných poradcov.

Ukazuje sa však, že celkovo druhý pilier za 15 rokov fungovania vygeneroval výnos akurát tak na úrovni inflácie. Nie preto, že by trhy a dlhopisy vo svete tak málo zarábali. Výnosy našich DSS boli nižšie nie o jednotky, ale o desiatky percent. Systém v slovenských podmienkach zlyhal.

Napriek tomu stojí za to skúsiť ho opraviť minimalizovaním možnosti politických zásahov a využitím predvolených volieb (default options). Vstup do druhého piliera by mal byť pre nováčikov na trhu práce povinný s predvolenou možnosťou indexového fondu.

Ak by aktívne nepožiadali o ponechanie, existujúcich dlhopisových sporiteľov by sme mali podľa veku automaticky presúvať do rizikovejšieho portfólia. Podiel akcií by sa mal s vekom automaticky znižovať. Všetky tieto zmeny treba zabetónovať ústavnou väčšinou.

Náročnejšia úloha bude vzkriesiť konkurenciu medzi DSS, ktorá by tlačila na ich výkon a nižšie poplatky. Pomôcť by mohlo pravidelné porovnávanie výnosov a cien medzi DSS a zahraničným benchmarkom.

Významnejšiu úlohu by tiež mohla zohrať NBS pri šírení osvety a finančnej gramotnosti. Ak sa napriek tomu nepohneme, poplatky treba stlačiť zákonne, najmä pri pasívne riadených portfóliách.

„Zabudni na dôchodok od štátu. Žiadny nebude!“ robia si zo mňa srandu tí istí spolužiaci dodnes. Ja stále verím, že bude, ale asi nižší alebo mi ho zaplatia moje deti na vyšších odvodoch. Druhý pilier to mohol do veľkej miery kompenzovať. Bez zmien sa však toho väčšina sporiteľov nedočká.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Tempo rastu ekonomiky eurozóny v 3. štvrťroku stagnovalo tak, ako to naznačili predbežné údaje. Ukázali to spresnené výsledky Eurostatu.

Hrubý domáci produkt regiónu, ktorý platí eurom, sa za tri mesiace do konca septembra 2019 po úprave o sezónne vplyvy zvýšil o 0,2 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom.

V medziročnom porovnaní stúpol HDP eurozóny v 3. kvartáli o 1,2 %, čo bolo tiež rovnaké tempo rastu ako v 2. štvrťroku. (eurostat, tasr)

Zdieľať

Mzdy na Slovensku aj v treťom kvartáli výrazne rástli. Oproti predchádzajúcemu kvartálu stúpli o 0,9 %, medziročne o 7,7 %. Najviac si znova polepšili zamestnanci vo verejnom sektore (medziročne o 13,5 %), informuje Inštitút finančnej politiky.

Relatívne silné rasty miezd zaznamenali aj služby a stavebníctvo.

Výraznejšie spomalenie dynamiky miezd nastalo v priemysle (o 3,4 % zo 6 %), kde sa prejavil klesajúci počet odpracovaných hodín.

„Výsledok miezd za tretí kvartál je v súlade so septembrovou prognózou IFP,“ uviedol inštitút.

Zdieľať

Ceny energií na budúci rok pre domácnosti a malé firmy porastú, najviac elektrina. Potvrdil to predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek. „Vážený priemer na Slovensku pre elektrinu bude 7,39 %, z toho pre domácnosti 7,63 % a pre malé podniky 7,15 %,“ povedal Jahnátek.

Pri plyne má ísť o priemerný nárast cien o 3,95 percenta.

Dodávatelia energií avizovali o čosi vyššie odhady, keď pre domácnosti odhadli priemerný nárast cien elektriny asi o 9 percent a pre plyn okolo 5 percent.

Mierne porastú aj ceny tepla a vody. Pri dodávke tepla pôjde o priemerný nárast o 1,9 percenta, čo podľa regulačného úradu znamená, že vzhľadom na menšie množstvo objednaného tepla sa náklady domácností na teplo nezmenia.

Pri vodnom a stočnom sa očakáva zvýšenie cien v priemere o 1,05 percenta. V prípade vody a tepla požiadala o zmenu v regulovaných cenách iba časť dodávateľov.

Zdieľať

Objednávky v nemeckom priemysle prekvapujúco ochabli

Objednávky v nemeckom priemysle v októbri prekvapujúco klesli o 0,4 percenta po septembrovom raste o 1,5 %. Ovplyvnil ich slabší dopyt z domácej ekonomiky i krajín mimo eurozóny. Analytici počítali s prírastkom zákaziek o 0,3 %.

Údaje signalizujú, že výroba aj naďalej zostane brzdou nemeckej ekonomiky, píše Reuters.

„Aktivita v spracovateľskom sektore je stále slabá, jeho výhľad za posledný štvrťrok zostáva nepriaznivý,“ uvádza nemecké ministerstvo hospodárstva.

Priemyselné objednávky od domácich zákazníkov v októbri klesli o 3,2 percenta, od klientov mimo eurozóny sa prepadli o 4,1 percenta.

Zákazky z ostatných členských krajín eurozóny však poskočili o 11, 1 percenta.

Nemecká ekonomika sa v 3. štvrťroku tesne vyhla recesii, HDP sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil o 0,1 percenta.

Vláda v tomto roku očakáva 0,5-percentný rast hospodárstva po vlaňajšej expanzii o 1,4 percenta. Na budúci rok odhaduje prírastok HDP o 1 percento.

Zdieľať

Finančná správa rozširuje od 16. decembra prevádzkové hodiny call centra pre eKasu (voľba č. 4). V systéme je zatiaľ pripojených 160-tisíc pokladníc z ich celkového počtu 220-tisíc (73 %). Všetky pokladnice musia byť pripojené 1. januára.

Od 16. decembra do 10. januára budú príslušníci finančnej správy na linke od 6.00 do 22.00 hodiny. Výnimkou budú iba dva sviatočné dni – 24. a 25. december, keď call centrum nebude verejnosti k dispozícii vôbec.

Posledný deň tohto roka a počas prvého dňa roku 2020 bude call centrum fungovať nepretržite.

Tu sú rozšírené prevádzkové hodiny call centra finančnej správy na voľbe č. 4:

Zdieľať

Slovenská ekonomika rástla v treťom štvrťroku najpomalšie za takmer šesť rokov. Tempo rastu sa spomalilo na 1,3 percenta z 2,2 percenta v druhom kvartáli, informoval Štatistický úrad SR, ktorý tak potvrdil svoj skorší odhad.

Spomalenie tempa rastu HDP Slovenska ovplyvnil vývoj spotreby domácností i štátu, rovnako ako rýchlejšie zvyšovanie dovozu výrobkov a služieb než vývozu. Podľa štatistikov klesla výkonnosť kľúčových odvetví ekonomiky vrátane priemyslu.

Tempo rastu sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška spomalilo o 3,3 percentuálneho bodu. (čtk)

Zdieľať

Mimoriadna schôdza k návratu zlata z Británie sa uskutoční po ukončení aktuálnej schôdze. Smeru sa opätovne podarilo zozbierať podpisy na jej zvolanie po tom, ako v stredu plénum neschválilo program schôdze s rovnakou témou.

Aktuálne poslanci na 53. schôdzi rokujú o troch vládnych novelách v skrátenom režime. Po odhlasovaní všetkých zostávajúcich bodov sa riadna schôdza skončí a na rad príde mimoriadna schôdza k zlatu.

Prijatím uznesenia chcú poslanci Smeru požiadať Národnú banku Slovenska o prípravu procesu návratu investičného zlata, ktoré má Slovensko uložené v britskej Bank of England. Ide o 31,7 tony zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur.

NBS vyčíslila, že vďaka spolupráci s BoE zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných 10 rokov približne 50 miliónov eur. (tasr)

Viac k téme: Slovenskému zlatu je v Londýne dobre, aspoň si zarobí na úschovu, vysvetľovala NBS poslancom už v apríli

Zdieľať

Najväčší štrajk za posledné roky spôsobuje vo Francúzsku od rána veľké dopravné komplikácie. Vstúpili doň okrem iného zamestnanci štátnych železníc, mestských dopravných podnikov, aeroliniek Air France či vodiči kamiónov.

Hlavným dôvodom protestu je reforma dôchodkového systému, ktorú chce do konca svojho funkčného obdobia v roku 2022 zaviesť prezident Macron.

Pracovať dnes nebudú ani zamestnanci niektorých francúzskych nemocníc, justície, ale ani mnohí hasiči či učitelia. (bbc, čtk)

Zdieľať

Dôchodkovým správcovským spoločnostiam je úplne jedno, či sa peniaze ich klientov zhodnocujú. Nevyvinuli žiadnu aktivitu, aby občanom pomohli dostať sa k výnosnejším aktívam, píše Libor Melioris v Paneli expertov k 2. dôchodkovému pilieru.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)? 

Libor Melioris, ekonóm

Výsledky druhého piliera sú katastrofálne. Jeho aktuálna trajektória je beznádejná. Treba však mať na pamäti, že ak by sme ho v roku 2004 nezaviedli, tak by sme na tom dnes boli ešte horšie. Musíme urobiť presne to, čo píše Ódor a Povala. Zopár užitočných technických detailov je v štúdii Jakuba Fodora.

Druhý dôchodkový pilier je zjav. Apoštol Matúš by o ňom napísal toto: „Druhý dôchodkový pilier, ty si skala, o ktorú sa rozdrví každá ideológia“. A náš druhý dôchodkový pilier už 15 rokov poctivo drví pravicové aj ľavicové teórie.

Pravičiari veria, že súkromná iniciatíva a konkurencia pôsobia na prospech spotrebiteľa. Možno to niekde funguje, ale v druhom (ani treťom) pilieri určite nie.

Dôchodkovým správcovským spoločnostiam je úplne jedno, či sa peniaze ich klientov zhodnocujú. Nevyvinuli žiadnu aktivitu, aby občanom pomohli dostať sa k výnosnejším aktívam. Konkurencia v dôchodkovom poistení neprináša ľuďom nič.

Ľavičiari veria, že štát je schopný urobiť niekedy aj niečo dobré, alebo minimálne, že nebude ľuďom bezdôvodne škodiť. Ani to nie pravda. „Reforma“ Roberta Fica a Jána Richtera uškodila všetkým sporiteľom a im nepriniesla nič.

Prečo politik škodí, keď z toho nič nemá? Nevysvetliteľné. Kvôli nášmu druhému pilieru sa budú musieť prepisovať učebnice politológie.

Na záver malé varovanie tým, ktorí by chceli spochybňovať závery štúdie Ódora a Povalu: „Nerobte to. Utŕžite hanbu. Garantovane.“

A jedna malá prosba k ľuďom, ktorí majú peniaze v garantovaných fondoch a do dôchodku pôjdu až o dvadsať rokov: „Majte rozum a dajte tie peniaze do indexových fondov. Ak neviete, čo to je, tak si napíšte na lístok ‚Chcem indexový fond‘ a zaneste ho tete za okienkom v poisťovni.“

Viac: Štúdia, ktorá hovorí, že len idiot má peniaze v dlhopisových fondoch.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Buď zainvestujeme do vzdelania a technológií, urobíme reformy a náklady starnutia populácie rozložíme na niekoľko generácií, alebo tvrdo narazíme, varuje v otázke druhého dôchodkového piliera Martin Kahanec v paneli expertov.

Slovenským ekonómom v paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť či zmeniť? Ak zmeniť, tak ako?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Základnou otázkou, ako argumentujú aj autori spomínanej štúdie, je, či sme politicky schopní našetriť také veľké zdroje, aké sa kumulujú v druhom pilieri. Inak povedané, či sú politické elity schopné systematicky a dlhodobo odolávať lákadlu roztopiť miliardy eur z druhého piliera v snahe „kúpiť“ si voličov.

Príklad Maďarska, kde Orbánova vláda vytunelovala a prakticky zničila druhý pilier, ma robí veľmi skeptickým. Útoky na druhý pilier v ďalších krajinách dokazujú, že pokušenie je veľké. Po skúsenostiach s nedávnymi oportunistickými zmenami ústavy u nás sa obávam, že ani ústavný zákon o nastavení druhého piliera by nebol dostatočnou garanciou.

Lenže starnutie populácie sa nás už čoskoro veľmi rázne opýta, čo sme robili, keď sme sa ešte naň mohli pripraviť. Niekoľko nasledujúcich generácií bude žiť v spoločnosti, kde na jedného zamestnanca bude pripadať násobne viac dôchodcov ako teraz.

Bez nasporeného finančného vankúša však potom budeme mať samé zlé možnosti: vysoké dane a odvody pracujúcich, vysoký vek odchodu do dôchodku alebo nízke dôchodky. Pravdepodobne ich v nejakej miere budeme musieť implementovať všetky naraz. Hlboký medzigeneračný rozkol ohľadom nastavenia týchto opatrení bude polarizovať spoločnosť.

Pomôcť by mohla vysoká produktivita práce vďaka vysokokvalifikovanej pracovnej sile, ktorá priláka pokročilé technológie. Lenže klesajúce indikátory v meraniach kvality vzdelávacieho systému OECD, známych pod skratkou PISA, ukazujú, že Slovensko zaostáva aj v tejto oblasti. Ikstá reforma školstva si pritom lebedí v spoločnosti svojich predchodkýň v zásuvke.

Mohli by sme tiež mať viac detí, vyššiu mieru zamestnanosti žien, mladých a starších ľudí, menšín a ďalších skupín obyvateľstva, ako aj efektívnu migračnú politiku, čo by tlmilo dôsledky demografickej tranzície. Toto všetko však má tiež svoje obmedzenia, limity a náklady. Migrácia je no-go zóna pre takmer všetkých politikov.

Rád by som sem nakoniec napísal, že existuje nejaká skratka alebo smart riešenie, ktoré nám tento problém umožní bez akýchkoľvek nákladov vyriešiť. Bohužiaľ, také riešenie v klobúku nemáme.

Buď zainvestujeme do vzdelania a technológií, urobíme potrebné reformy a náklady na demografickú tranzíciu vyplývajúcu zo starnutia populácie si aj prostredníctvom vhodne nastaveného druhého piliera alebo inej formy sporenia na dôchodok rozložíme na niekoľko generácií, alebo bez pardónu tvrdo narazíme.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

USA vyzvali všetky krajiny, aby pozastavili plány na zavedenie digitálnej dane, a umožnili tak, aby OECD dosiahla medzinárodnú dohodu o riešení tejto záležitosti.

Americký minister financií Steven Mnuchin v liste zaslanom OECD podčiarkol obavy Spojených štátov z digitálnej dane vyberanej z tržieb a nie zo ziskov.

Americká vláda tento týždeň oznámila, že by mohla uvaliť až stopercentné dodatočné clá na francúzsky tovar v objeme 2,4 miliardy dolárov ako odvetu za nedávne zavedenie digitálnej dane vo Francúzsku. Washington túto daň považuje za diskrimináciu voči firmám so sídlom v USA. (reuters)

Zdieľať

Slovák Jozef Kabaň bude šéfdizajnérom značky Volkswagen, píše Automobilwoche. V minulosti pracoval v Škode a pod jeho vedením vznikli všetky aktuálne modely značky.

Kabaň sa počas desiatich rokov ako šéfdizajnér značky Škoda Auto podieľal na tvorbe modelov Škoda Octavia, Škoda Fabia tretej generácie, Škoda Superb a Škoda KodiaQ.

V roku 2017 prestúpil z koncernu Volkswagen do automobilky BMW. Tento rok na jar bol v rámci tejto automobilky preradený k značke Rolls-Royce, na jeseň však túto značku aj BMW opustil.

Kabaň sa narodil 4. januára 1973 v Námestove. S koncernom Volkswagen bol zviazaný od čias štúdií, keď získal od automobilky štipendium. Po doštudovaní pôsobil vo Volkswagene ako juniorský dizajnér a potom viedol oddelenie exteriérového dizajnu v automobilke Audi.

Vedenie dizajnu v Škode prevzal v roku 2008. Zavŕšením jeho práce v Škode bol model Karoq, ktorý automobilka začala vyrábať v júli 2017 ako nástupcu obľúbeného modelu Yeti. (automobilwoche, čtk)

Zdieľať

Minister práce Richter je pripravený diskutovať na výbore o pozmeňujúcom návrhu poslanca Mihála k novele sociálneho poistenia. Ten kritizoval zmeny v minimálnych dôchodkoch, ktoré rušia zásluhovosť v systéme a urobia dieru v rozpočte Sociálnej poisťovne.

Zdieľať

Ryanair zhoršil výhľad podnikania na budúci rok pre meškajúce dodávky lietadiel Boeing 737 Max. Očakáva zníženie prepravnej kapacity v letnej sezóne aj nižší počet prepravených pasažierov za celý fiškálny rok do konca marca 2021.

Najväčší európsky lowcost počíta pred letnou sezónou 2020 s dodávkou 10 strojov 737 Max, píše Reuters.

Pôvodne predpokladal, že bude mať k dispozícii 60 nových lietadiel, neskôr odhad skresal na 20 kusov.

Ako reaguje Ryanair na meškajúce boeingy:

  • znížil odhad počtu prepravených cestujúcich za rok do marca 2021 na 156 miliónov z predchádzajúcich 157 miliónov osôb;
  • na jar 2020 zatvorí dve základne – v nemeckom Norimbergu a na štokholmskom letisku Skavsta;
  • zníži kapacity na ďalších základniach.

Ryanair patrí k najväčším zákazníkom Boeingu, objednaných má vyše 200 kusov lietadiel 737 Max.

Írske aerolinky už v novembri upozornili, že očakávajú ďalšie oneskorenie dodávok 737 Max a je možné, že ešte budúce leto budú bez týchto strojov.

Lietadlá Boeing 737 Max majú zákaz lietania po dvoch tragických nehodách. Zatiaľ nie je jasné, kedy úrady povolia ich návrat do prevádzky.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať