Denník E

Kde sa vzali a ako fungujú: Niektoré fungujú z Česka, iné firmy hovoria, že ich už oslovili aj virtuálne odbory so základňou na Slovensku.

Spoločnou črtou týchto organizácií je, že ťažisko činnosti nevykonávajú v sídle spoločnosti alebo jej prevádzkach, ale na internete. Cez web a sociálne siete získavajú aj členov. Výnimkou nie je ani poskytovanie náborového príspevku členom vo výške 1500 korún.

Prečo sú z nich firmy nervózne: Virtuálne odbory firmám len pošlú email, že združujú ich zamestnancov a žiadajú informácie o fungovaní spoločnosti a jej plánoch. Zákonník práce im dáva právo na prístup k informáciám, firmy však nechcú poskytovať dôležité dáta niekomu, koho nepoznajú.

Niektorí právnici totiž tvrdia, že to môže byť aj nástroj priemyselnej špionáže alebo prostriedok na ničenie sociálneho zmieru v rámci konkurenčného boja.

Kde už sú a čo chcú: Skúsenosti s virtuálnymi odbormi už má napríklad AirBank, maloobchodné siete Lidl, Ahold a Globus alebo aj Amazon.

Za najrozšírenejšiu virtuálnu odborovú organizáciu v ČR ihned.cz označuje Zamestnanecké fórum, ktoré je už v 15 firmách. Na jeho čele sa objavil Petr Novák, bývalý funkcionár Babišovej strany ANO, ktorý po afére s vysokými odmenami od Juhočeskej nemocnice z politiky odišiel.

Virtuálne odbory sa ľahko uchytia najmä vo firmách, kde dobre nefungujú klasické odbory.

„On-line odborové organizácie sú nečitateľné, nie je jasný počet ich funkcionárov, odmietajú stretnutia, nežiadajú od firiem priestory, ale, naopak, posielajú im faktúry napríklad za činnosť predsedu,“ hovorí Eva Veličková zo Zväzu priemyslu a dopravy a dodáva, že to na firmy „pôsobí ako výpalné“.

P. Novák naopak tvrdí, že anonymita je dôležitá práve tam, kde zamestnávatelia chcú odbory a odborárov obísť alebo zastrašiť.

Ako sa firmy bránia:

• Zasielanie údajov o firme blokujú najmä s odkazom na európske nariadenia o ochrane osobných údajov.
• V prospech zamestnávateľov už hovorí aj niekoľko judikátov, napríklad Najvyšší súd ČR potvrdil, že odbory majú byť vo firme viditeľné, vykonávať zvonka rozoznateľnú činnosť s ťažiskom priamo u zamestnávateľa.
• Firmy sa bránia aj tým, že kým tradičné odbory majú transparentné štruktúry, stanovy a demokratické mechanizmy, spôsob fungovania virtuálnych odborov, korešpondenčné hlasovania či voľby orgánov je veľmi ťažké overiť.
• Medzi právnymi expertmi sa vedie polemika, čo možno považovať za odbory, keďže „bez fyzickej prítomnosti vo firme nemôžu odbory napríklad bdieť nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je jedna z ich základných úloh“.

Keďže napríklad spoločnosť Globus odmieta virtuálnym odborom uhrádzať ich faktúry, v Česku sa zrejme schyľuje k viacerým súdnym sporom.

Ódor spolu s ekonómami Štefanom Kiššom, ktorý šéfuje Útvaru hodnoty za peniaze, a Eduardom Hagarom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, pripravili dokument Rozpočet 2.0.

V odbornom dokumente pomenovali 10 priorít, ktoré považujú za kľúčové, aby sa Slovensko mohlo stať členom elitného klubu.

• Lepšie rozpočtovanie. „Bez zveličovania môžeme konštatovať, že trojročné rozpočtovanie je len formálne cvičenie,“ hovoria autori diskusnej štúdie. Slovensko potrebuje zaviesť tvrdšie rozpočtové obmedzenia na strednodobom horizonte. Autori štúdie považujú za vhodný nástroj výdavkové limity.
• Prepojene rozpočtového procesu s hodnotou za peniaze. Všetky opatrenia revízií výdavkov, ktoré zverejnil Útvar hodnoty za peniaze s rezortnými kolegami, schválila vláda. Takmer žiadne sa však nenaplnili.
• Dôraz na čisté bohatstvo. Pri analýzach rozpočtu stále dominujú „príjmy, výdavky, deficity“. Autori štúdie vravia, že dôležitý je profesionálny manažment aktív a pasív a treba viac komunikovať o implicitných a podmienených záväzkoch.
• Skutočné riadenie verejných financií. Na Slovensku investujeme viac podľa politických preferencií ako na základe skutočných potrieb. V dlhodobých strategických plánoch nie sú jasné priority. „Navrhujeme procesne aj inštitucionálne posilniť všetky fázy životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie,“ uviedli autori štúdie.
• Prorastový daňový mix. Odporúčajú zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní. Vidia priestor hlavne na zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením odvodov pre nízkopríjmových. Ďalej na zvýšenie podielu DPH na daňovom mixe, špeciálne prostredníctvom boja proti daňovým únikom.
• Reforma dôchodkového systému. Hlavné úlohy: zreálnenie sľubov v I. pilieri, zvýšenie čistej výnosovosti v II. pilieri a zvýšenie motivácie obyvateľov včas myslieť a sporiť na dôchodok aj dobrovoľne. Mala by sa tiež obnoviť väzba medzi dôchodkovým vekom a očakávanou dĺžkou života a zaviesť korekčný faktor do výpočtu dôchodkov.
• Efektívnejšie zdravotníctvo. Budúci ministri by sa mali zaoberať nákladovou efektivitou najmä v liekovej politike, ako aj kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a reformami, ktoré nemajú priamy finančný vplyv, stratifikáciou, projektom eHealth, lepším manažmentom nemocníc a podobne.
• Kvalitné ľudské zdroje. Celkový počet úradníkov je primeraný, chýbajú však zdravotné sestry, sociálni pracovníci a nevieme zaplatiť učiteľov. Bolo by dobré spustiť rozsiahle audity v štátnych úradoch aj podnikoch, zriadiť analytické tímy, zväčšiť regionálnu diferenciáciu miezd, aj naprieč pozíciami.
• Vyššia transparentnosť.
• Reforma európskeho fiškálneho rámca. Napríklad by bolo dobré sa vrátiť k pôvodnému zámeru paktu a mať len európske pravidlá len pre vážne rozpočtové chyby.

Súhrnný index nákupných manažérov (PMI), ktorý je považovaný za spoľahlivý ukazovateľ zdravia ekonomiky, klesol na 50,3 bodu z októbrových 50,6 bodu, informuje Reuters.

PMI sa viac priblížil k hodnote 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity od poklesu. Len tesne sa minul s viac ako šesťročným minimom dosiahnutým v septembri.

Čo sa zlepšilo a zhoršilo:

• najdôležitejší sektor služieb vzrástol oveľa menej, než sa očakávalo. Jeho index sa prepadol na 10-mesačné minimum 51,5 bodu;
• pokračoval pokles spracovateľského priemyslu, ktorý nepretržite padá 10 mesiacov;
• zhoršili sa očakávania manažérov pracujúcich v službách (budúcnosť vidia najhoršie od polovice roka 2013).

Najlepšie výsledky za ostatných 5 mesiacov vykázal čiastkový index pre nemecký spracovateľský priemysel, ktorý síce je naďalej v poklese, no prekonal odhady analytikov.

Výsledky návštevnosti v ubytovacích zariadeniach na Slovensku v 3. kvartáli zverejnil Štatistický úrad.

Ako sa darilo ubytovacím zariadeniam:

• počet návštevníkov dosiahol takmer 2,1 milióna osôb, medziročne stúpol o 16,3 percenta;
• počet prenocovaní sa zvýšil o 15 % na 6,4 milióna;
• tržby sa vyšplhali na 166,6 milióna eur, vzrástli o 22 percent. Väčšinou (55,8 %) sa na nich podieľali domáci návštevníci.

Väčšinu hostí tvorili Slováci. Ich počet rástol výrazne rýchlejšie, než pribúdalo zahraničných návštevníkov.

Domácich turistov bolo o 23 percent viac, zahraničných o 8 percent.

Celkovo až štyria z desiatich zahraničných hostí navštívili Bratislavu a jej okolie.

Najviac ľudí z cudziny prišlo z Česka, Poľska a Nemecka. Z top 10 krajín najrýchlejšie, o 40 percent, stúpol počet turistov z Ukrajiny.

Americké ministerstvo obchodu tento týždeň potvrdilo, že začalo udeľovať niektorým firmám obmedzené licencie na obchodovanie s Huaweiom, píše Reuters.

V prípade Microsoftu schválilo jeho žiadosť o povolenie na vývoz sériového softvéru.

USA začiatkom týždňa opäť predĺžili dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá umožňuje limitované obchodovanie s Huaweiom.

Nezaobídu sa bez neho operátori prevádzkujúci komunikačné siete na americkom vidieku.

Huawei čaká najmä na to, či licenciu dostane Google, ktorý by potom mohol dodávať operačný systém Android a aplikácie do jeho nových prístrojov.

Čo majú USA proti Huaweiu:

Spojené štáty obviňujú Huawei z krádeží technológií a špionáže pre Peking. Huawei to popiera.

Washington firmu vylúčil tiež z budovania mobilných sietí piatej generácie (5G), k rovnakému postupu nabáda aj svojich spojencov.

Aj napriek tomu štátna poisťovňa ostane najväčšou na trhu s 3,1 milióna poistencov.

Dôvera, ktorú vlastní Penta, bude mať od budúceho roka 1,5 milióna poistencov, po prepoisťovacej kampani k nej prišlo takmer 70-tisíc ľudí.

Najviac si polepšila najmenšia poisťovňa Union, ku ktorej prišlo takmer 80-tisíc poistencov, a od budúceho roka bude mať takmer 500-tisíc poistencov.

Údaje zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Z jedného eura mýta dostávala 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet SkyTollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje.

NKÚ na základe kontroly upozorňuje na neefektívne a nehospodárne nastavený systém, aj na vážne riziká do budúcnosti. Tie súvisia s vlastníctvom celého technického zázemia pre výber mýta a z toho vyplývajúce obmedzené možnosti, ktoré má NDS pri rozhodovaní o prevádzkovateľovi mýta po roku 2022, keď sa zmluva so spoločnosťou SkyToll skončí.

Celú správu nájdete na webe NKÚ.