Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovenské elektrárne pripojili rozostavaný tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce k prenosovej sieti. Začatie prevádzky bloku očakávajú na konci tohto roka.

Pripojenie k elektrizačnej sústave slúži ako hlavný zdroj napájania stavby a neskôr nájde využitie pri dodávkach vyrobenej elektriny do prenosovej sústavy.

Dokončenie dvoch rozostavaných blokov sa oproti pôvodným plánom oneskorí asi o šesť rokov a zároveň aj výrazne predraží. Štvrtý blok by mal byť hotový na konci budúceho roka. (čtk)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Bývalý bankár o financiách: Najprv sme s manželkou investovali do individuálnych akcií, teraz najmä do ETF

Foto - archív V. Juríka
Foto – archív V. Juríka

Ak chcete začať s investovaním, môže byť chybou ísť si hneď po konkrétny produkt do banky alebo k obchodníkovi, hovorí finančník a bloger Vladimír Jurík. „Každý by mal začať tým, že dá dokopy svoje osobné financie,“ dodáva. Ďalším krokom je zbaviť sa vysokoúročených úverov.

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval aj manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine aj lobistka agropodnikateľov, ktorá sa v Česku stala známa vďaka tomu, že ju vláda Andreja Babiša pretláčala do európskych poradných orgánov cez posty určené neziskovému sektoru.

Minúta po minúte

Dlhy vlád po celom svete stúpli na rekordnú úroveň. Ich obsluha je lacnejšia, než kedykoľvek predtým, k čomu prispievajú aj nákupy vládnych dlhopisov centrálnymi bankami, uviedla v správe investičná firma Janus Henderson Investors.

Štátne dlhy tento rok vplyvom pandémie podľa správy vzrastú o ďalšie štyri bilióny dolárov. To predstavuje 768 dolárov na každého zo 4,9 miliardy obyvateľov krajín, ktoré Janus Henderson zahŕňa do indexu štátnych dlhov.

Obsluha dlhov zostáva nízka vzhľadom na relatívne nízke úverové sadzby. Svetové vlády na nej vlani zaplatili dve percentá v porovnaní so 7,6 % v roku 1995.

Ďalšie podrobnosti z analýzy:

  • Náklady na pôžičky pomohli zraziť centrálne banky masívnymi nákupmi dlhopisov. Na konci vlaňajška vlastnili 24 % globálneho vládneho dlhu a viac ako polovica nových vládnych pôžičiek bola minulý rok splatená novo vytlačenou hotovosťou od centrálnych bánk.
  • Kľúčovým poskytovateľom úverov na rozvíjajúcich sa trhoch je Čína. V roku 1995 na rozvíjajúcich sa trhoch požičala jednu z každých 30 miliárd dolárov, vlani to bola jedna z každých troch miliárd.
  • Janus Henderson odhaduje, že náklady na úroky sa tento rok zvýšia len málo a na budúci rok klesnú. (čtk, reuters)

Štát si v štyroch aukciách štátnych dlhopisov požičal 458 miliónov eur, dopyt bol viac ako dvojnásobný. TASR o tom informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

 

Automobilový priemysel naďalej znepokojuje nedostatok čipov, ktorý narúša výrobu v období zotavovania dopytu z útlmu v dôsledku pandémie. VW pred začiatkom autosalóna v Šanghaji uviedol, že ťažkosti s čipmi nepoľavili ani v 2. štvrťroku.

Podľa šéfa čínskych aktivít VW Stephana Wöllensteina je ťažké odhadovať, aké veľké výrobné straty môže firme spôsobiť nedostatok čipov. „Je to ako hasenie požiaru. V niektorých prípadoch sme prešli na iné čipy a zmenili dodávateľov.“

Čínsky trh je pre automobilky veľmi dôležitý. Práve na ňom sa vlani prvý raz objavili správy o nedostatku čipov pre autá. V marci problém prehĺbil požiar fabriky japonského výrobcu Renesas Electronics, ktorý postupne obnovuje produkciu.

Čínu zasiahlo šírenie koronavírusu už začiatkom vlaňajška, krajina však rýchlo dostala epidémiu pod kontrolu. V tohtoročnom 1. kvartáli sa predaj nových osobných áut na čínskom trhu zvýšil medziročne o tri štvrtiny na 6,5 milióna. (čtk, reuters)

Priemerné úspory domácností v Česku počas 12 mesiacov pandémie vzrástli v prepočte o vyše 1400 eur na obyvateľa, to je štvornásobne viac, než koľko dokázali Česi ušetriť ročne za posledných 20 rokov.

Ako uviedol server lidovky.cz, uvoľnenie vládnych zákazov, aj keď pomalé a postupné, by tak pre reštaurácie, hotely, predajcov detského tovaru, kníhkupectvá a ďalšie oblasti malo predstavovať žatvu. Akú veľkú, však nikto netuší.

Podľa ekonómov veľkou neznámou je to, akú časť zo svojich úspor ľudia minú v prvých dňoch a akú si nechajú do zásoby pre prípadný návrat horších časov. Aj keby však Česi minuli všetky peniaze ušetrené za posledný rok, straty podnikateľov a firiem v dôsledku ochorenia covid-19 to zďaleka nezacelí.

ČNB uvádza, že koncom februára mali českí občania na bankových účtoch uložených takmer 2,9 bilióna Kč. „Medziročne to predstavuje rast o 13,3 %, čo je najvyšší rast od konca mája,“ uviedla pre LN hovorkyňa ČNB Petra Vodstrčilová. (tasr)

V Bratislave sa minulý rok vyprodukovalo 214 480 ton komunálneho odpadu, čo je 486,5 kilogramu na obyvateľa za rok. Okolo 10 percent skončilo na skládkach, takmer 50 percent v spaľovni.

Oproti predošlému roku sa množstvo vyprodukovaného odpadu znížilo. V rokoch 2015 a 2016 však bola produkcia odpadu v Bratislave nižšia. Hlavné mesto o tom informuje v stratégii nakladania s komunálnymi odpadmi v hlavnom meste s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo pre roky 2021 – 2026.

Aj napriek medziročnému poklesu má celkové množstvo odpadu podľa bratislavskej samosprávy tendenciu rásť.

Hmotnostne najviac zastúpeným druhom odpadu v hlavnom meste za rok 2020 bol zmesový odpad, ktorý tvoril až 51 percent odpadu. Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov za predošlý rok bola 37,1 percenta.

V Bratislave sa v roku 2020 nakladalo s odpadom tak, že 11 percent bolo uložených na skládku odpadov, 31 percent sa recyklovalo, deväť percent tvoril biologicky rozložiteľný odpad, ktorý bol skompostovaný, a 49 percent odpadov sa zhodnocovalo energeticky v spaľovni odpadov v bratislavskom Vlčom hrdle.

Bratislava dlhodobo patrí medzi mestá s najnižšou mierou skládkovania, a to vďaka spaľovni, kde sa odpad energeticky zhodnocuje. V hlavnom meste sa skládkuje len desatina všetkých komunálnych odpadov, čo je podľa magistrátu výrazne menej ako 50 percent, teda národný priemer.

Cieľom Bratislavy je udržať mieru skládkovania na úrovni do desať percent. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky bude počas rokov 2025 až 2045 produkcia komunálneho odpadu v Bratislave medziročne rásť v priemere o 2,5 percenta a miera recyklácie stúpne.

„Rast produkcie komunálnych odpadov bude ťahaný vyššou spotrebou domácností a vyšším počtom obyvateľov,“ uvádza sa v dokumente.

V strategickom dokumente Bratislava – mesto bez odpadov si preto magistrát stanovil viaceré ciele. Do roku 2026 chce mesto Bratislava 45 percent komunálneho odpadu triediť, 40 percent komunálneho odpadu recyklovať, menej ako desať percent odpadu skládkovať a zvyšok odpadov energeticky zhodnocovať.

Do roku 2035 plánuje dosiahnuť minimálne 65-percentnú mieru triedenia a recyklácie/materiálového zhodnocovania. Menej ako päť percent skládkovania a zvyšok energetické zhodnocovanie. (tasr)

Nadácia Zastavme korupciu vyzýva vládu, aby sfunkčnila Radu Protimonopolného úradu, ktorej chýbajú štyria členovia. Odvolací orgán PMÚ nefunguje takmer pol roka, vláda totiž od septembra nevybrala nových členov.

Rada má mať sedem členov, pričom na rozhodovanie potrebuje aspoň štyroch. Od 18. novembra minulého roka má však obsadené len tri miesta, a nemôže preto fungovať.

Na rozhodnutie Rady PMÚ momentálne čaká Slovenská pošta, ktorá dostala pokutu vo výške 300 000 eur za neposkytnutie informácií a zahmlievanie. Ďalší prípad, o ktorom rada už pol roka nemôže rozhodnúť, sú pokuty vo výške takmer 1,2 milióna eur.

Nadácia upozornila, že vláda má k dispozícii dvanásť kandidátov, z ktorých má štyri voľné miesta obsadiť. Deväť kandidátov dostala ešte v auguste, dva mesiace predtým, ako sa skončilo funkčné obdobie trom členom rady. Jedno miesto v rade sa uvoľnilo v auguste po odvolaní bývalého šéfa Štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. Na toto miesto predseda úradu navrhol vláde ďalších troch kandidátov. (tasr)

Ak sa situácia nezmení, mohli by sa terasy a v určitých prípadoch aj interiéry gastropodnikov otvoriť o týždeň či dva, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Závisí to však od situácie. (rádio expres)

Výrobca čipov Renesas plánuje dosiahnuť plnú kapacitu v továrni zasiahnutej požiarom do konca mája. Firma, ktorá je dôležitým dodávateľom automobiliek, obnovila produkciu vo fabrike cez víkend po štyroch týždňoch od udalosti.

Požiar v japonskej fabrike zničil dve desiatky strojov a plochu s rozlohou 600 štvorcových metrov. Nehoda zhoršila situáciu svetových automobiliek, ktoré od konca vlaňajška zápasia s nedostatkom čipov.

Renesas kontroluje 30 % svetového trhu s mikrokontrolérmi používanými v autách. Dve tretiny čipov vyrábaných v poškodenom závode sú určené pre automobilový sektor.

Do konca apríla Renesas plánuje dosiahnuť v továrni polovicu výrobnej kapacity. (tasr, reuters)

ZSSK hlási, že dostala poslednú zo série 21 dieselových jednotiek od ŽOS Vrútky, ktoré sú určené najmä na trate na strednom Slovensku. Vlaky získala v eurofondovom projekte za takmer 77 miliónov eur.

Zmluvu podpísali v roku 2017 za súčasného vedenia ZSSK, zvyšných troch uchádzačov v tendri vylúčili. Spomedzi 21 vlakov je 14 kratších dvojčlánkových (cena takmer 3,37 milióna eur za kus) a 7 dlhších trojčlánkových (cena takmer 4,26 milióna eur za kus).

Železnice nakupovali dieselové vlaky od ŽOS Vrútky aj v minulosti, predchádzajúca séria bola známa svojou poruchovosťou, o čom písal i Denník N.

ZSSK hovorí, že najnovších 21 kusov je na tom lepšie, podľa jej tlačovej správy sú prevádzkyschopné na 97 %.

zmluve s vrútockými opravovňami je prevádzkychopnosť stanovená tak, že od celkového počtu dní v štvrťroku sa odpočítavajú dni, počas ktorých vlak odstavili „z dôvodu uznaných záručných porúch“. Toto kritérium musí byť podľa zmluvy dosiahnuté na 95 %.

ŽOS Vrútky ovláda skupina Budamar a rodina bývalého ponovembrového predsedu SNS Víťazoslava Morica, protimonopolný úrad nedávno schválil aj vstup podnikateľov Michala Lazara a Alexeja Beljajeva.

Celkovo získala vrútocká firma od ZSSK za uplynulú dekádu kontrakty rádovo za stovky miliónov eur. Okrem dodávok nových dieselmotorových jednotiek vyrábala pre štátne železnice nové vozne, modernizovala rušne a robila aj opravy.

Nová dvojčlánková dieselmotorová jednotka od ŽOS Vrútky. Foto - TASR
Nová dvojčlánková dieselmotorová jednotka od ŽOS Vrútky. Foto – TASR

Tesco spustilo v hypermarkete v Senci pilotný projekt zberného automatu na vrátenie PET fliaš a plechoviek. Bude fungovať v duálnom mode, umožní teda zbierať aj sklené fľaše a zákazníkom získať vratnú zálohu.

Do konca tohto roka môžu v zbernom automate vrátiť zákazníci plechovky a PET fľaše bez nároku na vrátenie peňazí, namiesto toho, aby ich hodili do kontajnerov v meste. Reťazec však za každú odovzdanú plastovú fľašu alebo plechovku do zberného automatu podporí výsadbu zelene a revitalizáciu zelených plôch piatimi centmi. Očakáva, že sa mu každý deň podarí vyzbierať stovky PET fliaš a plechoviek.

Tesco spúšťa zberný automat v predstihu pred zavedením povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek, to sa očakáva od 1. januára 2022. Systém bude fungovať v podobe takzvaného zálohového modelu – pri kúpe nápoja zaplatí zákazník 15 centov za obal a túto sumu dostane späť po jeho vrátení.

„Pilotný projekt zberného automatu nám pomôže pripraviť sa čo najlepšie na spustenie systému povinného zberu nápojových obalov od januára 2022. Aj vďaka projektu v Senci chceme do budúcnosti čo najlepšie nastaviť fungovanie zálohovania PET fliaš a plechoviek tak, aby bolo predovšetkým motivujúce pre zákazníkov,“ povedal Martin Kuruc, CEO Tesca na Slovensku.

Už v lete minulého roku prišiel s obdobným projektom zálohovania PET fliaš a plechoviek nazvaným Bude z toho haluz reťazec Lidl. Rozbehol ho v dvoch bratislavských predajniach na Ružinovskej a Trenčianskej ulici.

Do dnešného dňa v nich Lidl podľa hovorcu Tomáša Bezáka vyzbierali takmer 57 000 obalov. Zaviazal sa, že za každý odovzdaný obal prispeje 10 centami na obnovu zelene v miestnom parku Ostredky. Projekt plánuje rozšíriť do ďalších dvoch obchodov v Košiciach.

Foto - archív
Foto – archív

Spotrebitelia po celom svete si počas pandémie vytvorili dodatočné úspory 5,4 bilióna dolárov, odhaduje ratingová agentúra Moody’s. S rastúcou dôverou v ekonomiku to otvára cestu k silnému oživeniu výdavkov a podpore hospodárstva.

Údaje o spotrebiteľskej dôvere naznačujú, že ľudia sú pripravení míňať, len čo sa po uvoľnení pandemických reštrikcií otvoria obchody, reštaurácie a bary.

„Kombinácia uvoľnenia rozsiahleho odloženého dopytu a nadmerných úspor bude viesť k rastu spotrebiteľských výdavkov po celom svete,“ uviedol hlavný ekonóm Moody’s Analytics Mark Zandi.

Ako vznikli veľké úspory

Hoci svetová ekonomika vlani v dôsledku pandémie utrpela najväčší pokles v modernej histórii, väčšinu príjmov domácností vo vyspelých štátoch ochránili vládne stimulačné opatrenia.

Spotrebitelia znížili výdavky, pretože nemali istotu zamestnania, a mnohé služby prerušili a obmedzili prevádzku. Podľa Zandiho sú dodatočné úspory vysoké najmä v Severnej Amerike a Európe, kde sa široko uplatnili uzávery a zvyšovali sa vládne výdavky.

Úspory v číslach:

  • Podľa odhadov dodatočné úspory na konci 1. štvrťroka presiahli 6 % globálneho HDP.
  • Moody’s odhaduje, že americké domácnosti vytvorili dodatočné úspory viac ako 2 bilióny dolárov ešte predtým, než sa prejavili vplyvy nového balíka stimulov prezidenta Joea Bidena.
  • Ak spotrebitelia minú zhruba tretinu dodatočných úspor, podľa Moody’s zvýšia rast svetovej ekonomiky o viac ako dva percentné body v tomto a budúcom roku.
  • Miera úspor domácností v mnohých vyspelých ekonomikách sa vlani vyšplhala na najvyššie úrovne v tomto storočí. Prudko vzrástol aj objem bankových vkladov.

Aký je výhľad

Ekonómka Silvia Ardagnaová z banky Barclays tento rok očakáva prudké zrýchlenie výdavkov domácností v USA a v menšej miere aj v Británii.

Varuje, že v eurozóne by sa vzhľadom na pomalšie tempo očkovania proti covidu-19 mohlo stať, že zadržiavaný dopyt sa v najbližších dvoch kvartáloch nepremení na spotrebu. (čtk, ft)

Dnes sa na ministerstve pôdohospodárstva rozbehli pohovory so siedmimi kandidátmi na post riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Záznam z nich rezort zverejní v utorok alebo v stredu, nový šéf agentúry má byť známy do konca týždňa.

Prečo je to dôležité:

  • Agentúra farmárom, potravinárom a lesníkom ročne posúva okolo 650 miliónov eur nárokovateľných prevádzkových a nenárokovateľných investičných dotácií.
  • Ministerstvo hľadá nového šéfa PPA po tom, čo na jeseň po polroku práce z jej čela odišiel Tibor Guniš, ktorý bol prvou voľbou ministra Jána Mičovského. Guniš mal bohaté skúsenosti z rezortu, pracoval aj pre rakúsku platobnú agentúru Agrarmarkt. Svoj odchod oficiálne osvetlil osobnými dôvodmi, neoficiálne mu vraj prekážala nekoncepčnosť Mičovského administratívy.
  • Pôvodne mal byť nový šéf agentúry známy už začiatkom roka, no minister prvý výber zrušil s tým, že čaká na kvalitnejšiu zostavu záujemcov. Teraz ministerstvu prišlo 10 prihlášok, tri vyradilo už po ich preštudovaní.

Čo bude ďalej nasledovať:

  • Výberové rozhovory sú iba jednokolové. Ak bude výber úspešný a Mičovský sa stotožní s odporúčaním komisie, meno nového šéfa agentúry by sa verejnosť mala dozvedieť už do troch dní.
  • Od nového šéfa agentúry sa okrem jej očistenia od veľkých korupčných káuz z obdobia predošlých dvoch vlád očakáva aj to, že ešte viac stransparentní a zdigitalizuje jej systémy.

Mobileye plánuje spustiť v Nemecku taxislužbu so samojazdiacimi autami. Podmienkou je schválenie zákona, ktorý upravuje prevádzku autonómnych vozidiel, čo sa očakáva v lete.

„Ak budú splnené všetky predpoklady, radi by sme od budúceho roka spustili svoju službu v Nemecku,“ uviedol Johann Jungwirth z Mobileye.

Mobileye je izraelská dcéra amerického Intelu. Samojazdiace autá už testuje v Mníchove, vo vozidlách sú z bezpečnostných dôvodov aj vodiči. Taxislužbu bez šoférov chce nasadiť najskôr v Tel Avive. (čtk, welt)

Burger King dnes otvára v centre Bratislavy na Laurinskej ulici najväčšiu prevádzku na Slovensku s kapacitou 120 miest na sedenie. Ide o piatu reštauráciu siete u nás, ktorá bude zatiaľ fungovať len na výdaj jedla a rozvoz.

Burger King má už prevádzky v bratislavských nákupných centrách Aupark, Bory Mall a Avion. Mimo Bratislavy je zatiaľ v Košiciach. Spolu tieto reštaurácie zamestnávajú približne 100 ľudí.

Po zavedení pandemických opatrení má táto sieť na Slovensku viac ako štyri pätiny tržieb vďaka rozvozu, zvyšok formou take away, uviedol regionálny manažér Burger King Slovensko Jakub Pala. Podľa neho sa počas pandémie reťazcu podarilo udržať všetky pracovné miesta a otvorením prevádzky v centre Bratislavy ponúkne pracovnú príležitosť ďalším 25 až 30 zamestnancom.

Foto - archív
Foto – archív

Japonský vývoz sa v marci medziročne zvýšil o 16,1 % po februárovom poklese o 4,5 %, zaznamenal tak najprudší nárast od novembra 2017, vyplýva to z údajov ministerstva financií.

Rast exportu prekonal očakávania analytikov, ktorí podľa prieskumu agentúry Reuters počítali so zvýšením o 11,6 %.

Za rastom boli najmä dodávky do Číny, ktoré sa zvýšili o 37,2 %. K ich rastu veľkou mierou prispel dopyt po neželezných kovoch a plastových materiáloch. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať