Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku má byť ústavou garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. Navrhujú to poslanci koaličnej strany Smer v návrhu ústavného zákona, ktorý predložili do parlamentu. Ten by sa ním mal zaoberať na júnovej schôdzi.
Poslanci navrhujú zakotviť ústavnú garanciu zamestnanca na odmenu, ktorá nebude nižšia ako minimálna mzda.

„Ide o základný nástroj zabezpečenia, aby zamestnanec mal garantovanú najnižšiu úroveň odmeny za vykonanú prácu v súvislosti s jeho právom na odmenu, ktorá mu zabezpečí dôstojnú životnú úroveň,“ zdôvodňujú poslanci Smeru.

Podrobnosti o spôsobe úpravy minimálnej mzdy a kritériách, na základe ktorých má dôjsť k úprave minimálnej mzdy, ustanoví zákon. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Bojíte sa druhej vlny? Nechajte ľudí znova robiť z domu
  • Samosprávy: Ministerstvo financií navrhlo program bezúročných pôžičiek obciam, mestám a krajom
  • Pomoc ekonomike: V prvej pomoci podnikateľom vyplatili zatiaľ 460 miliónov eur
  • Agro: Jeden z najväčších farmárov Anton Zsigo chce pri Rimavskej Sobote investovať 1,1 milióna eur do chovu prasiat
  • Štátne úrady: Šéf veterinárnej a potravinovej správy Bíreš údajne skončí
  • EÚ: Medziročný prepad priemyselnej produkcie sa v júni zmiernil, Slovensko už nie je medzi najhoršími
  • Vývoj: Britská ekonomika je prvý raz po 11 rokoch v recesii, v druhom štvrťroku medzikvartálne klesla o 20,4 %
  • Ropa: Ceny ropy v stredu ráno mierne vzrástli, podporilo ich väčšie než očakávané zníženie ropných rezerv v USA
Zdieľať

Majiteľ RegioJetu sa stretol s Matovičom. Kritizoval ľudí na ministerstve, preberali hroziaci kolaps na linke do Komárna

Igor Matovič si vypočul Jančurove sťažnosti na pomery na slovenskej železnici. Foto - N
Igor Matovič si vypočul Jančurove sťažnosti na pomery na slovenskej železnici. Foto – N

Majiteľ RegioJetu Radim Jančura sa stretol s Igorom Matovičom a kritizoval ľudí na ministerstve dopravy. Preberali aj hroziaci kolaps na linke do Komárna. Schôdzka so súkromnými dopravcami na úrade vlády sa minulý týždeň konala poza chrbát ministra Andreja Doležala zo Sme rodina.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ministerstvo investícií vyčlení viac než jeden milión eur na podporu neziskových organizácií, ktoré zasiahla koronakríza. Oznámila to ministerka Veronika Remišová. (tasr)

Zdieľať

Ružomberská celulózka Mondi SCP bude mať pre údržbu celozávodnú odstávku od 24. do 28. augusta, do plnej prevádzky sa vráti do 2. septembra. Fabrika upozorňuje, že odstavovanie a zapínanie zariadení sa môže prejaviť zápachom. (tasr)

Zdieľať

Orange hovorí, že celoslovenský výpadok svojich internetových služieb už odstránil a zisťuje príčiny. Výpadok sa týkal mobilného aj pevného pripojenia. (tasr)

Zdieľať

Odborári v U. S. Steele hrozia štrajkom, ak sa s vedením podniku nedohodnú na novej kolektívnej zmluve. Koncom júla vyhlásili štrajkovú pohotovosť, vo štvrtok poobede chcú pochodovať v centre Košíc.

Informovala o tom dnes Rada odborov OZ Kovo v podniku.

Čo tvrdia odborári

  • Štvorročná kolektívna zmluva vypršala 30. júna, novú sa nepodarilo dohodnúť ani po 25 kolách rokovaní.
  • Rokovania sa zasekli v polovici júla.
  • Spor sa nevyriešil ani na osobitných stretnutiach sprostredkovateľky so zamestnávateľom a s odbormi 31. júla, ani na spoločnom 7. augusta.
  • Odbory žiadajú nezvyšovať týždenný pracovný čas z 35,5 na 37,5 hodiny.

Vedenie podniku upozorňuje na neistý trh s oceľou a hovorí, že pružnejší pracovný čas mu pomôže zostať konkurencieschopným.

Prečo je to dôležité

  • U. S. Steel patrí k najväčším podnikom na Slovensku.
  • Čelí problémom, vlani sa prepadol do straty vyše 63 miliónov eur.
  • K ťažkostiam na trhu s oceľou sa pridružila pandémia koronavírusu.
  • Podnik znižoval výrobu – jednu z troch pecí odstavil minulý rok, tento rok dočasne a krátkodobo stopol aj druhú.
  • Znižoval sa aj počet zamestnancov. (tasr, n)
Zdieľať

Prevádzka drezín na železničných tratiach by sa mohla zjednodušiť. Vláda schválila návrh malej novely o dráhach. Cieľom je podpora turistického ruchu, novela však bude účinná až od decembra, ak ju schváli parlament.

O čo ide

  • Dreziny sa podľa zákona dajú na tratiach prevádzkovať podľa podmienok, ktoré platia aj pre rušne alebo vozne. Aktivisti, ktorí by ich chceli ponúkať ako voľnočasovú aktivitu, už dlho upozorňujú, že podmienky sú príliš komplikované.
  • Jazdy na drezinách sa tak obvykle dali zažiť len v malých vyhradených priestoroch na akciách železničných nadšencov.
  • Ministerstvo dopravy eviduje zámer prevádzkovať dreziny na Čiernohronskej železnici a Košickej detskej historickej železnici. Na oboch tratiach dnes jazdia sezónne vlaky, ktoré prevádzkujú tamojšie občianske združenia ako zážitkovú atrakciu.
  • Účinnosť novely sa navrhuje od 1. decembra, takže tohtoročnej sezóny sa už zjednodušené pravidlá týkať nebudú. (tasr, n)
Zdieľať

Medziročný prepad priemyselnej produkcie v eurozóne sa v júni zmiernil na 12,3 % z májových 20,4 %. V medzimesačnom porovnaní výroba stúpla druhý mesiac za sebou – v júni o 9,1 % – a najrýchlejšie na Slovensku (+21,7 %).

Údaje o produkcii priemyslu v eurozóne aj EÚ za jún zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V celej Únii výroba stúpla medzimesačne rovnako o 9,1 %, medziročne sa znížila o 11,6 %.

Medzi členskými štátmi Únie zaznamenalo podľa dostupných údajov najvyšší medzimesačný rast produkcie Slovensko, za ním Maďarsko (17,1 %) a Rumunsko (16,3 %). V Belgicku a Fínsku výroba klesla.

V porovnaní s júnom 2019 ako jediné vykázalo rast produkcie Írsko, a to o 4,5 %. Najviac sa prepadla v Portugalsku (-14,8 %), Nemecku a Španielsku (-14,1 %) a Taliansku (-13,7 %).

Slovensko malo lepšie výsledky než priemer, výroba klesla o 8,6 %. Ešte v máji bolo na tom najhoršie z celej EÚ, keď priemysel podľa Eurostatu spadol až o 33,3 %.

Zdieľať

Ministerstvo financií navrhlo vláde program bezúročných pôžičiek pre samosprávy, ktorým vypadli príjmy počas koronakrízy. Úvery by mohli začať splácať v roku 2024, vláda by mohla splátky aj odpustiť. Materiál ešte nie je schválený.

Ministerstvo financií očakáva, že na návratnú pomoc minie do 174 miliónov eur. Návrh je zaradený do dnešného programu vlády.

Čo sa deje

  • Obce a mestá sú z veľkej časti financované z peňazí, ktoré im štát posiela z vyzbieraných daní z príjmu od obyvateľov. Tie však koronakríza znížila.
  • Ministerstvo financií podľa júnovej prognózy odhaduje výpadok na 122 miliónov eur pri obciach a mestách a 52 miliónov eur pri samosprávnych krajoch.
  • Samosprávy predstavili úsporné opatrenia na platoch, službách či investíciách. Viaceré sa snažili získať rezervné pôžičky od komerčných bánk.

Aké podmienky navrhuje ministerstvo

  • Pomoc je možné žiadať najviac do výšky výpadku príjmov z dane z príjmu za rok 2020.
  • Peniaze sa budú splácať sedem rokov v rovnomerných splátkach, prvú splátku by samosprávy platili až v roku 2004.
  • Vláda bude môcť splátky odpustiť.
  • O pôžičku bude treba požiadať, žiadosť bude schvaľovať zastupiteľstvo samosprávy.
  • Samosprávy nesmú byť príliš zadlžené (jednou z podmienok je dlh najviac do 50 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, druhou, že splátky ich pôžičiek neprekročia 25 % príjmov z vlaňajška bez peňazí z verejných rozpočtov či EÚ).
  • Obce a mestá v ozdravnom režime alebo nútenej správe pomoc prijať nemôžu.
  • O pomoc bude možné požiadať do konca októbra prostredníctvom elektronického formulára, vyčerpať ju treba do konca roka, a to na činnosti vyhradené samosprávam.
Zdieľať

Po obchvate Ružomberka sa už malo tri roky jazdiť. Prečo bude hotový až v roku 2023?

Začiatok razenia tunela Čebrať na úseku D1 Ivachnová - Hubová blízko Ružomberka a obce Likavka v roku 2014. Foto - TASR
Začiatok razenia tunela Čebrať na úseku D1 Ivachnová – Hubová blízko Ružomberka a obce Likavka v roku 2014. Foto – TASR

Podľa zmluvy štátu so stavbármi mali šoféri už tri roky jazdiť po obchvate Ružomberka, no bude hotový najskôr v roku 2023. V úseku sa menila trasa a jej posudzovanie sa natiahlo odvolaniami, tvrdí NDS. Riaditeľ projekčnej firmy Amberg Engineering Slovakia Martin Bakoš za tým vidí aj nedostatok strategického uvažovania a nekonanie.

Zdieľať

Jeden z najväčších hráčov domáceho agrobiznisu Anton Zsigo chce investovať do nového chovu prasiat na farme Družstvo podielnikov Včelince. V obci Chanava neďaleko Rimavskej Soboty pribudne výkrmňa pre 3800 ošípaných za vyše 1,1 milióna eur.

Na novú výkrmňu agropodnikateľ využije starší nevyužívaný kravín.

Prečo je to dôležité

  • Aj táto investícia prispeje k znižovaniu závislosti Slovenska od dovozu bravčoviny z cudziny. Vyše polovica bravčoviny, ktorá sa u nás spotrebuje, sa musí voziť z cudziny.
  • Rimavskosobotský región patrí na Slovensku k oblastiam s vyššou nezamestnanosťou, a tak mu pomôže každá nová investícia.
  • Pred pár rokmi Zsigo investoval do vysadenia rozsiahlych sadov vlašských orechov, ktoré krajine takisto chýbajú a musí ich dovážať. Pri Chanave Družstvo podielnikov Včelince vysadilo 250 hektárov orechov. Ide o vôbec najväčší orechový sad v celom širšom stredoeurópskom regióne.

Viac o investorovi

Zsigo spolu so svojím partnerom Jozefom Öszim vyrástli v agrobiznise cez svoju juhoslovenskú skupinu Gamota, ktorá obchoduje s obilím, hnojivami, osivami či agrochemikáliami. Neskôr ku Gamote začali prikupovať aj družstvá a farmy, ktoré im často dlhovali aj za dodané výrobné vstupy. Dnes obaja agropodnikatelia vlastnia farmy na niekoľkých desiatkach tisíc hektárov.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať