V novodobej histórii hodnotia Slováci najpozitívnejšie SNP v roku 1944, vznik samostatnej SR v roku 1993 a Nežnú revolúciu v novembri 1989. V Česku najviac vyzdvihujú Nežnú revolúciu, obdobie 1. ČSR a vznik samostatnej ČR.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý sa v marci 2018 na Slovensku i v Českej republike zameral na vnímanie najdôležitejších udalostí v období 20. a 21. storočia.

„Výskum preukázal, že na oboch stranách rieky Moravy existuje značná príbuznosť v pohľade občanov oboch krajín na najdôležitejšie udalosti a osobnosti s nimi spojené, zároveň sa však v kolektívnej pamäti zachovali niektoré rozdiely, umocnené odlišným politickým vývojom v oboch republikách po rozdelení spoločného štátu,“ konštatovala Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky a Paulína Tabery z Centra pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied ČR v Prahe.

Možno to vnímať aj pri hodnotení najtemnejších chvíľ novodobých dejín. Kým Slováci a Česi sa zhodujú v tom najnegatívnejšom momente – verejnosť z oboch krajín zaň považuje obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ďalšími najnegatívnejšími udalosťami sú pre Slovákov obdobie vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998) a nastolenie komunistického režimu vo februári 1948. Česi, naopak, na druhé miesto kladú protektorát Čechy a Morava a na tretie podpísanie Mníchovskej dohody v roku 1938.

Bútorová však poukázala aj na odlišnosti a špecifiká, ktoré sa týkajú nazerania na historické udalosti, ak mali respondenti špecifikovať kľúčové, prelomové udalosti, bez ohľadu na to, či ich interpretujú pozitívne alebo negatívne.

„V tomto prípade sa SNP, považované za najpozitívnejší moment novodobých dejín, objavilo až na piatom mieste. Na prvom mieste figuruje Nežná revolúcia, ktorú za kľúčovú považuje takmer polovica – 49 percent -respondentov , na druhom vznik samostatnej SR a na treťom vstup SR do EÚ v roku 2004,“ priblížila Bútorová. „Pred SNP sa objavilo aj prijatie eura v roku 2009,“ dodala.

Medzi českými respondentmi sa pri hodnotení kľúčových udalostí dostala v porovnaní s rebríčkom najpozitívnejších momentov na tretie miesto namiesto vzniku samostatnej ČR Pražská jar a udalosti z augusta 1968,“ poukázala Tabery. „August 1968 je traumatizujúcim momentom v oboch spoločnostiach, v českom vnímaní je však predsa len o čosi silnejší,“ dodala.

Pri otázke na najuznávanejšie osobnosti sa v odpovediach slovenských respondentov najčastejšie objavovali mená Milan Rastislav Štefánik, Alexander Dubček a Tomáš Garrigue Masaryk. V českom panteóne osobností zaujímajú popredné miesto T. G. Masaryk, Jan Palach a Václav Havel.

V komparatívnom hodnotení možno vidieť, že V. Havel a J. Palach sú v „slovenskom“ rebríčku na 5., resp. 6. mieste, naopak, medzi Čechmi je M. R. Štefánik až na 4. mieste a A. Dubček na 6. mieste.

Za tri najzápornejšie osobnosti pokladá slovenská verejnosť Vladimíra Mečiara, Vasila Biľaka a Jozefa Tisa. Trojica historických postáv, ktoré pokladá česká verejnosť za najzápornejšie, pozostáva z triumvirátu Klement Gottwald, Gustáv Husák a Vasil Biľak.

„Významným faktorom ovplyvňujúcim hodnotenie historických udalostí, období a osobností bol v oboch republikách vek respondentov,“ zhodli sa sociologičky.

Výskum pripravil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. Zber dát sa realizoval v prvej polovici marca 2018, na Slovensku odpovedalo na otázky 1012 respondentov vo veku od 18 rokov a v ČR 1061 respondentov starších ako 15 rokov. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na.

Najnovšie z kategórie: Slovensko

Česká televízia možno v utorok odvysiela Kiskov prejav k 50. výročiu okupácie Československa. Zástupca šéfredaktora spravodajstva ČT na Twitteri napísal, že sa „snažia dohodnúť s kolegami z RTVS“, ktorú Kiska požiadal o mimoriadne vystúpenie.

Najčítanejšie

| |