Slovenskí vedci, ktorí skúmajú vody a ryby, upozorňujú na necitlivé zásahy v tatranských riekach po povodniach. Vyzvali ministra životného prostredia na zastavenie prác s ťažkými strojmi, ktoré ničia toky.
Studený potok pred povodňami a po tom, ako prestavali jeho breh. Foto – Erik Baláž
Vedci upozorňujú na veľké práce, presun štrku a zmeny korýt riek, napríklad aj rieky Belá, ktorá je v najprísnejšom stupni ochrany a v systéme NATURA 2000.
V Tatrách aj mesiac po povodniach trvá mimoriadna situácia, hoci toky už klesli.
Viac o téme si prečítate v texte V Tatrách je aj mesiac po povodni mimoriadna situácia, chránený Studený potok zmenili stroje na nepoznanie
Celé vyhlásenie slovenskej limnologickej a ichtyologickej spoločnosti:
Slovenská limnologická spoločnosť a Slovenská ichtyologická spoločnosť, ktoré spájajú odborníkov v oblasti riečnych ekosystémov z celého Slovenska, upozorňujú, že v rámci povodňových zabezpečovacích prác dochádza vo Vysokých Tatrách k necitlivým zásahom do riečnych ekosystémov.
Rozsah a charakter zabezpečovacích prác nezohľadňuje predmety ochrany prírody a je neadekvátny vzhľadom na citlivosť územia a reálne potreby protipovodňovej ochrany. Znepokojuje nás vyhlásený povodňový stupeň a mimoriadna situácia, ktorá aj mesiac po povodni umožňuje okamžité zásahy do korýt vodných tokov a obchádzanie riadneho verejného obstarávania pri ich objednávaní.
Domnievame sa, že reálnym účelom týchto zásahov nie je protipovodňová ochrana, ale umelé navyšovanie prác za účelom čerpania väčšieho množstva finančných prostriedkov.
Vyzývame ministra životného prostredia, a generálneho riaditeľa sekcie vôd MŽP SR, aby zastavil prebiehajúce práce v súčasnom rozsahu, pretože budú mať nezvratný negatívny dopad na doterajší dobrý stav v dotknutých tokoch, deklarovaný v poslednom Vodnom pláne (2015).
Koncom júla 2018 zasiahla Vysoké Tatry intenzívna zrážková činnosť, ktorej dôsledkom bola povodňová situácia 3. a následne 2. stupňa na šiestich tokoch. Podľa údajov SHMÚ v tejto oblasti spadlo za niekoľko dní 10 percent ročného úhrnu zrážok. Hoci je už viac ako mesiac po týchto udalostiach, na niektorých tokoch pretrvávajú povodňové práce a sú vyhlásené povodňové stavy, aj napriek tomu, že podľa údajov SHMÚ hladiny vody v daných tokoch nezodpovedajú stupňom povodňovej aktivity.
Povodňové zabezpečovacie práce sú vykonávané aj na rieke Belá, ktorá je v systéme NATURA 2000 zaradená medzi lokality európskeho významu, v Územnom systéme ekologickej stability predstavuje významný biokoridor, je vodohospodársky významným tokom, je súčasťou ochranného pásma národného parku Vysoké Tatry a vo vedeckom návrhu zonácie TANAP predstavuje významný priestorový katalyzátor. Je jedinou divočiaco-migrujúcou riekou na Slovensku, ktorá je predmetom výskumu mnohých vedcov už celé desaťročia. Jej jedinečnosť spočíva vo vysokej diverzite habitatov a druhov, ktorých existencia je podmienená neustálym premiestňovaním sedimentov a riečneho koryta v dôsledku vysokých prietokov.
Podľa nášho názoru, zabezpečovacie práce vykonané a vykonávané Slovenským vodohospodárskym podnikom narúšajú prirodzené procesy v rieke, aj v úsekoch, v ktorých nedošlo k ohrozeniu života a majetku obyvateľov a nemajú zásadný vplyv na ďalší priebeh povodní v toku. Hoci si uvedomujeme, že v blízkosti tokov sa nachádzajú ľudské sídla a cestné komunikácie a preto boli povodňové záchranné práce nevyhnutné, nesúhlasíme s rozsahom a charakterom zabezpečovacích prác.
Rozsah prác je neadekvátny, najmä obrovské presuny štrkového materiálu a zmeny koryta toku sú realizované aj na miestach, kde nie sú potrebné. Tieto úpravy sú robené narýchlo, nepremyslene, a bez ohľadu na potreby ochrany prírody.
Navrhujeme, aby boli v tomto období vykonané len najnutnejšie opatrenia v bezprostrednej blízkosti ľudských sídel a infraštruktúry a aby bol vypracovaný projekt, ktorého cieľom bude navrhnúť protipovodňové opatrenia na základe objektívnych výsledkov komplexného hydrobiologického a geomorfologického výskumu, vrátane modelovania povodňových situácii a zohľadnenia dynamiky a morfologického vývoja riečneho koridoru.
Taktiež je nevyhnutné, aby takto vypracovaný plán protipovodňových opatrení bol posúdený z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Rieky, ktoré majú status ochrany, má zmysel chrániť len v ich prirodzenom dynamickom stave. Navyše Slovensko musí dodržiavať záväzok voči Európskej komisii, zachovať dobrý stav v zmysle Rámcovej smernice o vode všade tam, kde bol deklarovaný vo Vodnom pláne. Toto zachovanie je nutne podmienené citlivým nakladaním a spravovaním vodných tokov v zmysle európskych smerníc na ochranu vôd a dotknutých habitatov.
Preto žiadame, aby teraz a aj v budúcnosti rozsah povodňových záchranných a zabezpečovacích prác zodpovedal reálnemu riziku ohrozenia obyvateľov a majetku, aby bolo prihliadané na potreby ochrany prírody a aby boli pri protipovodňových opatreniach využívané prírode blízke opatrenia a zóny ponechané v bezzásahovom režime s prioritou ochrany prírody.
