Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Úlohou dňa pre vládu je tlačiť na vyšší rast miezd, povedal opozičný poslanec Jozef Mihál (Spolu) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Dodal, že na dosiahnutie tohto cieľa sa treba spojiť a všetky dobré návrhy podporiť.
Mihál pripomenul, že dobrým návrhom bolo zverejňovanie výšky platu v pracovných ponukách, ktorý inicioval jeho stranícky šéf Miroslav Beblavý.

Podľa Mihála analýza Profesie ukazuje, že po zavedení tohto opatrenia už zamestnávatelia ponúkajú v niektorých slabšie platených profesiách vyššie priemerné mzdy než pred jeho schválením.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Bojíte sa druhej vlny? Nechajte ľudí znova robiť z domu
  • Pomoc ekonomike: V prvej pomoci podnikateľom vyplatili zatiaľ 460 miliónov eur
  • Internet: Orange mal celoslovenský výpadok
  • Agro: Jeden z najväčších farmárov Anton Zsigo chce pri Rimavskej Sobote investovať 1,1 milióna eur do chovu prasiat
  • Štátne úrady: Šéf veterinárnej a potravinovej správy Bíreš údajne skončí
  • Vývoj: Britská ekonomika je prvý raz po 11 rokoch v recesii, v druhom štvrťroku medzikvartálne klesla o 20,4 %
  • Ropa: Ceny ropy v stredu ráno mierne vzrástli, podporilo ich väčšie než očakávané zníženie ropných rezerv v USA
Zdieľať

VW hromadné testovanie iba zvažoval, elektrárne ho majú len v plánoch. Štát na testovanie firiem nemá názor 

Foto - Slovnaft
Foto – Slovnaft

Volkswagen v Bratislave hromadné testovanie pracovníkov na koronavírus zvažoval, no napokon k nemu nepristúpil, keďže má 12-tisíc vlastných zamestnancov a ďalšie tisíce u subdodávateľov, ktorí chodia do areálu fabriky. Slovenské elektrárne majú testovanie v pandemických plánoch, aktivovali by ho pri skutočnom ohrození pracovníkov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ministerstvo financií navrhlo vláde program bezúročných pôžičiek pre samosprávy, ktorým vypadli príjmy počas koronakrízy. Úvery by mohli začať splácať v roku 2024, vláda by mohla splátky aj odpustiť. Materiál ešte nie schválený.

Ministerstvo financií očakáva, že na návratnú pomoc minie do 174 miliónov eur.

Čo sa deje

  • Obce a mestá sú z veľkej časti financované z peňazí, ktoré im štát posiela z vyzbieraných daní z príjmu od obyvateľov. Tie však koronakríza znížila.
  • Ministerstvo financií podľa júnovej prognózy odhaduje výpadok na 122 miliónov eur u obcí a miest a 52 miliónov eur u samosprávnych krajov.
  • Samosprávy predstavili úsporné opatrenia na platoch, službách či investíciách. Viaceré sa snažili získať rezervné pôžičky od komerčných bánk.

Aké podmienky navrhuje ministerstvo

  • Pomoc je možné žiadať najviac do výšky výpadku príjmov z dane z príjmu za rok 2020.
  • Peniaze sa budú splácať sedem rokov v rovnomerných splátkach, prvú splátku by samosprávy platili až v roku 2004.
  • Vláda bude môcť splátky odpustiť.
  • O pôžičku bude treba požiadať, žiadosť bude schvaľovať zastupiteľstvo samosprávy.
  • Samosprávy nesmú byť príliš zadlžené (jednou z podmienok je dlh najviac do 50 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, druhou, že splátky ich pôžičiek neprekročia 25 % príjmov z vlaňajška bez peňazí z verejných rozpočtov či EÚ).
  • Obce a mestá v ozdravnom režime alebo nútenej správe prijať pomoc nemôžu.
  • O pomoc bude možné požiadať do konca októbra v elektronickom formulári, vyčerpať ju treba do konca roka, a to na činnosti vyhradené samosprávam.
Zdieľať

Jeden z najväčších hráčov domáceho agrobiznisu Anton Zsigo chce na farme Družstvo podielnikov Včelince investovať do nového chovu prasiat. V obci Chanava neďaleko Rimavskej Soboty pribudne výkrmňa pre 3800 ošípaných za vyše 1,1 milióna eur.

Na novú výkrmňu agropodnikateľ využije starší nevyužívaný kravín.

Prečo je to dôležité

  • Aj táto investícia prispeje k znižovaniu závislosti Slovenska od dovozu bravčoviny z cudziny. Vyše polovica bravčoviny, ktorá sa u nás spotrebuje, sa musí voziť z cudziny.
  • Rimavskosobotský región patrí na Slovensku k oblastiam s vyššou nezamestnanosťou, a tak mu pomôže každá nová investícia.
  • Pred pár rokmi Zsigo investoval do vysadenia rozsiahlych sadov vlašských orechov, ktoré krajine takisto chýbajú a musí ich dovážať. Pri Chanave Družstvo podielnikov Včelince vysadilo 250 hektárov orechov. Ide o vôbec najväčší orechový sad v celom širšom stredoeurópskom regióne.

Viac o investorovi

Zsigo spolu so svojím partnerom Jozefom Oszim vyrástli v agrobiznise cez svoju juhoslovenskú skupinu Gamota, ktorá obchoduje s obilím, hnojivami, osivami či agrochemikáliami. Neskôr ku Gamote začali prikupovať aj družstvá a farmy, ktoré im často dlhovali aj za dodané výrobné vstupy. Dnes obaja agropodnikatelia vlastnia farmy na niekoľkých desiatkach tisíc hektárov.

Zdieľať

Ku koncu júla uzavreli úrady práce so zamestnávateľmi a SZČO približne 117-tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Cez opatrenia Prvej pomoci vyplatili viac ako 460 miliónov eur a podporili asi štvrtinu všetkých pracovných miest, vyplýva z údajov Inštitútu sociálnej politiky.

Podľa jeho zistení najintenzívnejšie využívajú Prvú pomoc veľké podniky, mikropodniky a SZČO. Z pohľadu odvetví pomoc prúdila najmä do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu a stavebníctva. Takmer polovicu celkovej rozdelenej sumy za jún čerpali subjekty pôsobiace prevažne v priemysle.

Ministerstvo práce tvrdí, že počet pracujúcich, ktorých podporili v rámci Prvej pomoci, medzi aprílom a májom vzrástol o viac ako 30-tisíc. Dodalo, že väčšiemu počtu zamestnancov mohol štát pomôcť vďaka flexibilite nastavení v opatrení 3A a 3B, ktorá reflektovala potreby zamestnancov v priebehu vývoja koronakrízy.

Ide o pomoc pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta. Žiadatelia mohli prechádzať z jedného opatrenia do druhého (z 3A do 3B a naopak), podľa toho, čo bolo pre nich výhodnejšie – či žiadať o úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (najviac vo výške 880 eur), alebo o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.

Rezort práce tiež tvrdí, že finančná pomoc sa k ľuďom dostáva čoraz rýchlejšie. Kým v apríli trvalo vybavenie žiadostí v priemere 12 pracovných dní, v júli sa tento čas znížil približne o polovicu.

Zdieľať

Cena zlata klesla pod 1 900 dolárov za troyskú uncu a je na najlepšej ceste zaznamenať najprudšie dvojdňové oslabenie za viac ako 7 rokov. Len minulý týždeň cena zlata prekročila prvý raz dvetisíc dolárov za uncu.

Spotová cena zlata v Singapure sa znížila na 1 872,61 dolára za uncu, keď sa výrazne oslabili aj termínované kontrakty na komoditnej burze Comex.

Minulý týždeň sa spotová cena zlata dostala na rekordných 2 072,5 dolára za uncu. Ďalší rast zastavilo zvyšovanie výnosov amerických dlhopisov. Atraktivitu zlata znížila tiež správa o ruskej vakcíne proti koronavírusu, ktorá podporila nádej na rýchle zvládnutie pandémie.

„Pokles bol neodvratný,“ komentovala vývoj ceny zlata v posledných dňoch analytička StoneX Rhona O’Connellová. Väčšina faktorov, ktoré by mohli podporovať zdražovanie zlata, je už započítaná v jeho cene, preto najnovšie cena klesla aj napriek zvýšeniu geopolitického napätia.

Väčšina analytikov počíta s ďalším zdražovaním zlata, ktorého cena tento rok stúpla o vyše 30 %. Hlavným dôvodom sú menové stimuly centrálnych bánk, ktorými sa snažia zmierniť ekonomické následky koronakrízy. (tasr, n)

Zdieľať

Zväz spracovateľov dreva sa vyjadruje po včerajšom stretnutí s vedením štátnych Lesov SR a ministrom Mičovským zmierlivo. Drevári rokovali o nových podmienkach a zmluvách po tom, čo podnik ohlásil vypovedanie 119 rámcových kontraktov.

Čo hovorí zväz

  • Očakáva od vedenia lesov „kompetentné a profesionálne návrhy“ na rokovania o príprave nových zmlúv.
  • Štátne lesy sa majú dištancovať od korupčného predaja dreva, prestať dodávať drevo priekupníkom a na zmluvy, pre ktoré stíhajú ľudí z bývalého vedenia.
  • Žiada čo najrýchlejšie obnovenie strednodobých zmlúv spracovateľom dreva.
  • „Včerajšie prísľuby pána ministra vnímame ako podanú ruku na dlhodobú serióznu spoluprácu,“ povedal prezident zväzu Karol Vinš.
Zdieľať

Ceny ropy v stredu ráno mierne vzrástli. Podporilo ich väčšie než očakávané zníženie ropných rezerv v USA.

Barel (159 litrov) americkej ropy WTI so septembrovým kontraktom sa v stredu o 7:32 SELČ predával po 41,73 USD (35,41 eura). To bolo o 12 centov alebo 0,29 % viac ako v utorok na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze.

V utorok WTI stratila 33 centov alebo 0,8 % a uzavrela na 41,61 USD za barel. Októbrový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa v stredu ráno o 7:31 SELČ predával s plusom 19 centov alebo 0,43 % po 44,69 USD za barel.

„Ceny ropy rastú, pretože vyhliadky dopytu po rope sa zlepšujú,“ uviedol analytik firmy OANDA Edward Moya.

Správa American Petroleum Institute (API) zverejnená v utorok ukázala, že zásoby ropy v USA v uplynulom týždni padli o 4 milióny barelov, pričom analytici počítali so znížením len o 2,9 milióna barelov. Americké ministerstvo energetiky zverejní oficiálne čísla v stredu popoludní. (tasr, cnbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať