Najbližšie k Nobelovej cene mal fyzik Dionýz Ilkovič, SAV je rešpektovanou súčasťou svetovej vedy, vravia osobnosti pri príležitosti 70 rokov od založenia akadémie. Viacerí vyzdvihli rolu súčasného predsedu Pavla Šajgalíka. Podľa fyzika Fedora Šimkovica má SAV „v slovenskej spoločnosti nenahraditeľnú úlohu“.

Najbližšie k Nobelovej cene mal fyzik Dionýz Ilkovič, akadémia vied je rešpektovanou súčasťou svetovej vedy, vravia osobnosti, ktoré Denník N oslovil pri príležitosti 70 rokov od založenia SAV. Viacerí respondenti vyzdvihli rolu súčasného predsedu Pavla Šajgalíka: „Je vizionárom a osobnosťou, ktorá ide neúprosne za svojím ušľachtilým cieľom rozvoja a uznania slovenskej vedy v spoločnosti európskych národov,“ povedal fyzik Fedor Šimkovic.

Slovenská akadémia vied chce vybudovať v areáli na bratislavskej Patrónke špičkový vedecký kampus, vyhlásila urbanistickú súťaž. Okrem iného by mal umožniť navýšenie kapacít v areáli. V súčasnosti pracuje na SAV zhruba 2400 ľudí, z toho asi  1700 v areáli.

Väčšina výskumu v SAV je z medzinárodného hľadiska priemer a chýba excelentnosť, priznáva predseda akadémie Pavol Šajgalík. Podľa neho však akadémia zachytila svetový trend a posúva sa vpred. „Radi by sme dobehli a predbehli českú akadémiu vied a chceli by sme sa dostať na líderskú pozíciu v strednej Európe,“ vraví.

Na to, aby SAV hrala prvú ligu, potrebuje nadkritické množstvo dobrých hráčov, vraví predseda SAV Pavol Šajgalík. „Našou úlohou je zabezpečiť ich, ale na to, aby sme ich mali, potrebujeme nadkritické množstvo zdrojov.“ Tie akadémii chýbajú, preto sa nachádza v akejsi udržiavacej fáze.

Pseudonym Peter Vidovan, pod ktorým SAV vydala politikovi Smeru Ľubošovi Blahovi knihu o Leninovi, používal jeho otec Milan Blaha. Blaha sa k autorstvu ani po otázkach nepriznáva. Knihu pritom ešte v roku 2017 sám avizoval.