Ani v 19. storočí neboli všetci Slováci rusofili, vraví historik Jan Rychlík. „Vajanský bol veľkým rusofilom a na Národné noviny bral peniaze od ruského veľvyslanectva vo Viedni. Keď raz mladému Milanovi Hodžovi vyčítal, že nie je dobrý Slovan, Hodža mu to vrátil slovami, že takým Slovanom, ktorý by bozkával ruku cárovi a bral peniaze od ruského veľvyslanectva, naozaj nie je – a ani byť nechce.“

Úzke vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú z pohľadu histórie mýtus, vraví v rozhovore historik Jan Rychlík, autor nových Dejín Slovenska. „Pred 19. storočím je spoločných momentov veľmi málo. Slovenské politické dejiny sú až do prvej svetovej vojny súčasťou politických dejín uhorských. Historicky vzaté majú s maďarskými dejinami spoločné viac ako s českými.“

V Československu až do roku 1991 fungovalo psychoenergetické laboratórium, ktoré bolo útočiskom senzibilov a liečiteľov. Hoci väčšina vedeckej obce ich výskumy zaznávala, laboratórium viedol bývalý minister školstva a priestor dostávali aj pri vyšetrovaní zločinov či diagnostike pacientov.

Senzibilov v Československu využívali eštebáci aj prezidenti, lekári s nimi často konzultovali diagnózy. Vo veľkej reportáži opisujeme, ako na československých univerzitách skúmali paranormálne javy aj aké využitie mali prútikári či senzibili v praxi.

Fussmanovci boli počas Československej republiky vinárskou legendou. O majetok ich najskôr pripravili nacisti, potom komunisti. V okolí Hlohovca dorábali 500-tisíc litrov vína ročne. Po nástupe ľudáckeho režimu takmer celá rodina skončila v transporte do Osvienčimu. Prežil len Oskar Fussman, príbeh rodiny teraz vyrozprával jeho syn.

V tento deň roku 1939 bol v Prahe vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Vyhlásenia, ktoré prebehlo oficiálnym výnosom, sa zúčastnil na Pražskom hrade aj priamo Adolf Hitler.