Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

Online predaj je ekologickejší než kamenné obchody. Môže to byť pravda?

Ilustračné foto - Unsplash.com
Ilustračné foto – Unsplash.com

Online nakupovanie je spojené s nižšími emisiami než nákupy v obchodoch, tvrdí spoločnosť Prologis, odvoláva sa na americkú štúdiu. Tá však analyzuje iba poslednú časť cesty od obchodníka k zákazníkovi a neuvádza všetky scenáre, vďaka ktorým by mohli byť emisie ešte nižšie.

Minúta po minúte

Nákup s americkou dotáciou: Naď chce objednať ťažšie vrtuľníky, hoci v lete chcel ľahšie

Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto - N, MOSR
Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto – N, MOSR

Minister obrany Jaroslav Naď ide objednávať dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. V lete ich pritom prirovnával k mercedesu, ktorý nie je taký vhodný na bežné mierové úlohy. Časť nákupu by mala zaplatiť vláda USA.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v januári stúpli medziročne o 1,6 %, výrazne viac v porovnaní s prognózami. Vyplýva to z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Jedným z dôvodov môže byť zvýšenie minimálnej mzdy.

Údaje o januárovej inflácii zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Analytici očakávali, že ceny stúpnu len o pol percenta. V decembri klesli medziročne o 0,7 %.

„Okrem zmeny sadzieb DPH mohli ovplyvniť vývoj spotrebiteľských cien aj ďalšie faktory, ako cena oxidu uhličitého a zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy od januára 2021,“ uviedol Destatis. (čtk)

V piatok by sa mal odovzdávať úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, potvrdil to minister dopravy Andrej Doležal. „Zajtra, ak všetko platí, sa otvára,“ povedal v diskusii na sociálnej sieti.

V piatok sa tiež očakávajú práce, ktoré sa týkajú križovania rozostavaného obchvatu Bratislavy (D4) a D1. „Zajtra sa začína veľká operácia na diaľnici D1 a D4. Budú tam isté dopravné obmedzenia, ale vo všeobecnosti sa konečne ide robiť podjazd pod D1,“ povedal Doležal.

Tvrdí, že na mieste sa majú použiť technologicky moderné postupy. „Myslím, že celá konštrukcia by sa mala zasunúť pod D1 v priebehu niekoľkých dní,“ dodal Doležal.

Prvá verzia návrhu slovenského plánu obnovy je dostupná na webe. Štyristostranový dokument o návrhu reforiem a investícií za 5,8 miliardy eur zverejnil neznámy používateľ na webe.

Ide o text, ktorý ministerstvo financií poslalo pred Vianocami Európskej komisii. (link na stiahnutie)

Určite sa ešte bude upravovať, pretože zmeny vyžaduje aj Komisia, aj premiér Igor Matovič.

Pomoc pre podnikateľov v cestovnom ruchu by sa mohla zväčšiť. „Zohľadňujeme aktuálny stav a pripravujeme sa na to, aby sme vytvorili nové schémy alebo navyšovali terajšie,“ povedala štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková.

Pripomenula, že keď sa tvorila aktuálna pomoc, situácia bola iná. „Keď sa tvorila platná schéma štátnej pomoci, vychádzali sme z nejakých predpokladov a dát. Epidemická situácia sa však nezlepšuje, naopak, vyzerá to stále tak, že budeme nejaký čas zavretí,“ vysvetľovala Bruncková v debate na sociálnej sieti.

Naznačila, že rezort pripravuje ďalšie schémy. „Sme si vedomí, že musíme konať veľmi rýchlo, aby bola pomoc naozaj včasná,“ dodala.

Štátna tajomníčka tvrdí, že aktuálna pomoc pre cestovný ruch na Slovensku je v porovnaní s Českom a Maďarskom veľmi dobrá. „Rakúsko je na tom o niečo lepšie, to priznávam, treba však brať do úvahy aj to, akú úlohu cestovný ruch zohráva v rakúskom národnom hospodárstve a v akej finančnej kondícii sa tento štát nachádza,“ dodala Bruncková.

Americká ekonomika v 4. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o 4 %, výsledok je zhruba v súlade s odhadmi. Za celý minulý rok, ktorý citeľne poznačila pandémia, klesla o 3,5 %, čo je najstrmší prepad od konca druhej svetovej vojny.

V 3. kvartáli stúpol americký HDP ešte o 33,4 %. Ekonomika sa vtedy začala spamätávať z rekordného prepadu za obdobie apríl až jún, keď v prepočte na celý rok spadla o tretinu.

Vlani na jar sa začal vo svete šíriť koronavírus, ktorý zasiahol ekonomickú aktivitu vo väčšine krajín. V dôsledku pandémie museli zatvoriť obchody aj časť tovární, čo spôsobilo, že bez práce zostali milióny Američanov. Veľa z nich si stále nenašlo nové miesto. (čtk, reuters)

Hriňovská mliekareň sa odvolala voči pokute 135-tisíc eur, ktorú dostala za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine. Pokutu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia označila za lividačnú.

„V odvolaní vyvraciame všetky nepravdy, na základe ktorých nám bola pokuta udelená, a namietame aj jej výšku,“ konštatuje predseda predstavenstva spoločnosti Ján Malatinec.

Podľa neho išlo o mimoriadnu udalosť, ktorú nemohla mliekareň ovplyvniť. V odvolaní uvádzajú, že podľa zákona o vodách, ak k vypúšťaniu priemyselných odpadových vôd dochádza, no deje sa tak bez priameho alebo nepriameho úmyslu, respektíve vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti, nie je možné viniť subjekt z porušenia zákonného ustanovenia. „Upchatie potrubia je udalosť náhodná a nepredvídateľná, ktorá sa stala nezávisle od vôle našej spoločnosti,“ vraví Malatinec.

Továreň v odvolaní upozornila, že v areáli závodu sa nachádza ďalšia drenážna šachta, kde sú podzemné vody pritekajúce zo širokého okolia mesta Hriňová, ktorá nie je odkanalizovaná. „Je absurdné, že kontrola neberie do úvahy to, že vody sa v tejto šachte zmiešajú a až potom vytekajú do rieky Slatina,“ dodáva.

„Pre haváriu z augusta minulého roka nedošlo k žiadnym škodlivým následkom v podobe úhynu rýb alebo iných živočíchov na vodnom toku Slatina, respektíve na životnom prostredí všeobecne,“ podotkol Malatinec. Namieta aj tvrdenie, že úmyselne vypúšťali odpadové vody zo šachty. „Netvrdíme, že sme absolútne bez viny. Je pravdou, že sa nám upchala technologická kanalizácia, na základe čoho došlo k prieniku technologických vôd do drenážnej šachty,“ dodal. (tasr)

Zo schémy pomoci pre cestovný ruch bolo zatiaľ vyplatených takmer 11,5 milióna eur, povedala štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková. Očakáva, že v najbližších dňoch by sa mohlo vyplatiť ďalších asi 6 miliónov eur.

Denne podľa nej vyhodnocujú asi 100 žiadostí a denne ich prichádza okolo 70. „Do dnešného dňa evidujeme už takmer 4800 prijatých žiadostí,“ povedala Bruncková v diskusii na sociálnej sieti.

Chybovosť žiadostí je podľa jej slov okolo 20 percent. Pri zistení nedostatkov sa snažia kontaktovať žiadateľa a problém vyriešiť. Bruncková tvrdí, že zamietnutie prichádza do úvahy iba v krajných prípadoch, keď žiadateľ nesplnil podmienky pre pomoc.

American Airlines vlani hospodárili s rekordnou stratou 8,9 miliardy dolárov. Najväčšia svetová letecká spoločnosť to pripisuje pandémii, ktorá výrazne obmedzila lietanie a silno poškodila celé odvetvie.

Strata American Airlines za 4. kvartál dosiahla 2,2 miliardy dolárov, v rovnakom období roka 2019 boli v zisku 414 miliónov dolárov. Kvartálne tržby klesli o vyše 64 % na štyri miliardy dolárov, analytici čakali horší výsledok.

American Airlines predpokladajú, že v 1. polroku budú mať kapacitu na 45 % rovnakého obdobia vlaňajška, než lietanie obmedzila pandémia. Pri tržbách počítajú so 60 až 65 % úrovne spred roka.

Prvú stratu za svoju existenciu vykázali v minulom roku aj konkurenčné Sothwest Airlines. (čtk, reuters)

Eurokomisia vyšetruje, či firma Mondelez neobmedzovala súťaž na viacerých trhoch s čokoládou, sušienkami a kávou. Do portfólia americkej skupiny spadá množstvo značiek, napríklad Milka, Oreo, Fidorka či Figaro.

Brusel má podozrenie, že skupina Mondelez mohla brániť obchodníkom, aby kupovali jej produkty v tých krajinách EÚ, kde stáli najmenej, a dodávať ich na trhy s vyššou cenou. To mohlo vyústiť do účtovania vyšších cien na úkor spotrebiteľa a nižšej rozmanitosti ponuky produktov.

Mondelez pôsobí v 165 krajinách, je jednou z najväčších cukrovinkárskych firiem v EÚ. V roku 2012 sa oddelila od potravinárskej skupiny Kraft. (čtk, reuters)

Projekt výstavby novej cesty a električkovej trate na košické letisko, ktorý má realizovať štát, naďalej stojí. Dôvodom je súdny spor o vlastnícke práva k jednému z pozemkov, cez ktoré má trať smerovať.

Výstavbu avizoval ešte v júni 2018 v Košiciach vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga (v tom čase Smer). Nová infraštruktúra by mala poslúžiť na dopravu pre zamestnancov do tamojšieho priemyselného parku i pre cestujúcich na letisko. Nová cesta sa mala napojiť na štvorprúdovú cestu v časti Pereš a jednokoľajová električková trať by viedla popri nej. Projekt Zlepšenie infraštruktúry v priemyselnom parku Košice-Pereš zahŕňa aj verejné parkovisko.

Štátna spoločnosť MH Invest II na tento účel v roku 2018 podpísala memorandá o porozumení s mestom Košice, Dopravným podnikom mesta Košice (DPMK), Letiskom Košice a spoločnosťou U-Shin Slovakia. Projekt mal byť realizovaný so spoločnosťou Erste Groupe Immorent Slovensko ako vlastníkom pozemkov a držiteľom povolení v pripravovanej komunikácii.

Od roku 2018 však je vo vzťahu k pozemkom pri letisku vedený súdny spor, kde je spoločnosť žalovanou stranou. „Podstatou sporu je nespokojnosť žalobcu s právoplatnými reštitučnými rozhodnutiami. Žaloba bola podaná až po viac ako 20 rokoch nepretržitého vlastníctva pozemkov našou spoločnosťou, respektíve jej právnymi predchodcami, po tom, ako boli oznámené nové investície v danej lokalite, pričom pred podaním žaloby našu spoločnosť v tejto veci nikto nekontaktoval,“ uviedol konateľ Erste Groupe Immorent Slovensko Peter Malík. Dodal, že spoločnosť komunikuje s MH Invest II o projekte, jeho realizácia však bude možná až po ukončení súdneho sporu.

Okresný súd Košice II 27. februára 2020 žalobu zamietol, žalobca sa však odvolal. Hovorkyňa Krajského súdu Košice Anna Pančurová informovala, že krajský súd vo veci 20. januára 2021 rozhodol tak, že „zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“. (tasr)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vyhlásilo výberové konanie na dvoch členov predstavenstva štátnej akciovky Slovensko IT so sídlom v Košiciach, otvorené je do 5. februára. Jeden z vybraných členov sa stane generálnym riaditeľom, druhý prevádzkovým riaditeľom.

Podmienky prijatia:

  • Hlavnou podmienkou sú skúsenosti v IT oblasti a minimálne päťročná prax na riadiacej pozícii.
  • Kandidáti musia mať vedomosti o organizácii riadenia a manažmente obchodných spoločností, ako aj o finančných nástrojoch potrebných na efektívne spravovanie spoločnosti.
  • Ich pozícia si vyžaduje organizačné a rozhodovacie schopnosti, vysokú mieru zodpovednosti či pokročilé komunikačné a prezentačné zručnosti.
  • Podmienkou je vysokoškolské vzdelanie II. stupňa ekonomického alebo technického smeru či odboru, ktorý je zhodný alebo príbuzný s oblasťou činnosti firmy.

Viac informácií je na webe ministerstva.

Nórsky štátny fond mal vlani druhý najlepší rok vo svojej 25-ročnej histórii. Ťažil najmä z investícií do amerických IT gigantov, ako je Apple, Amazon, Microsoft a Tesla, ktoré prispeli k celkovému výnosu 123 miliárd dolárov.

Investičný fond Nórska je najväčší svojho druhu na svete. Jeho majetok sa zvýšil na zhruba 1 bilión eur a celková návratnosť dosiahla 10,9 %. Technológie mali podľa šéfa Nicolaia Tangena návratnosť 41,9 %.

Viac o nórskom štátnom fonde:

  • Drží podiely v približne 9200 firmách po celom svete a vlastní 1,5 % všetkých akcií obchodovaných na burzách. Investuje aj do dlhopisov a nehnuteľností.
  • Jeho cieľom je zabezpečiť, aby malo Nórsko dostatok peňazí aj po skončení éry fosílnych palív.
  • Peniaze z predaja ropy investuje výhradne mimo Nórska, aby neprehrieval domácu ekonomiku. (čtk, reuters)

Rada Európy žiada prísnejšiu reguláciu technológií rozpoznávania ľudskej tváre, chce tak zabrániť porušeniu ochrany osobných údajov a práva na súkromie. Rada odporučila, aby s cieľom zabrániť možnej diskriminácie zakázali niektoré aplikácie.

V novom súbore usmernení určených vládam, parlamentom a podnikom Rada Európy navrhla, aby bolo úplne zakázané použitie technológií rozpoznávania tváre pri prieskumoch zameraných na určenie farby pleti, náboženského alebo iného presvedčenia, pohlavia, rasového a etnického pôvodu osoby, veku či zdravotného alebo sociálneho stavu ľudí.

Tento zákaz by sa podľa 47-člennej celoeurópskej organizácie mal uplatňovať aj na technológie na automatické rozpoznávanie emócií a nálad, ktoré môžu byť použité na zistenie osobnostných čŕt, vnútorných pocitov, stavu duševného zdravia alebo pri zamestnancoch na zistenie úrovne ich angažovanosti.

Podľa správy Rady Európy to predstavuje významné riziká v oblastiach ako zamestnávanie ľudí, prístup k poisteniu či v procese vzdelávania.

V usmerneniach RE sa uvádza, že je potrebná demokratická diskusia o používaní technológií rozpoznávania tváre na verejných miestach a na školách s ohľadom na ich „dotieravosť“ – a prípadne treba hovoriť aj o zavedení moratória na tento typ technológií až do vykonania ďalšej analýzy.

Rada Európy zdôraznila, že používanie skrytých technológií rozpoznávania tváre zo strany orgánov činných v trestnom konaní bude prijateľné, iba ak je to nevyhnutné a primerané, napríklad pri podstatných hrozbách pre verejnú bezpečnosť.

Súkromné spoločnosti by nemali mať povolenie používať tieto technológie napríklad v nákupných centrách či na svoje marketingové alebo vlastné bezpečnostné účely. (tasr)

Viacerí poslanci sa zhodli, že pitná voda by mala ostať v správe štátu a mala by sa ochrániť pred privatizáciou a možným biznisom. Tvrdia, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov.

Zhodli sa na tom v rámci diskusii k novele zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Milan Potocký (OĽaNO) predložil pozmeňujúci návrh k novele, ktorým sa má definovať ochrana majetkovej účasti obcí a krajov vo verejných vodovodoch a kanalizáciách pred exekučným konaním.

Peter Cmorej (SaS) súhlasí s potrebou ochrany vodovodov, vie si však predstaviť, že v budúcnosti by sa mohol umožniť vstup súkromníkov do vodárenských spoločností s jasnými pravidlami. Potocký uviedol, že novelou reagujú na prax a chcú zabrániť postupnej privatizácii vodárenských spoločností.

Dodal, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov. Tie označil za kľúčové pre rozvoj vodovodnej infraštruktúry. Pozmeňujúcim návrhom chce posunúť účinnosť novely z januára tohto roka na marec.

Vysvetlil, že pôvodne plánovali novelou stanoviť, aby akcie a majetkovú účasť mohol mať aj štát. To chcú z návrhu vypustiť a ponechať tam len kraje a obce.

Zároveň sa má jasne stanoviť, že ich majetková účasť vo verejných vodovodoch a kanalizáciách nemôže byť predmetom exekučného konania. Ozrejmil, že doteraz zákon ochraňoval len obce, preto chcú doplniť aj samosprávne kraje.

Nezaradený poslanec Miroslav Suja sa pýtal, v akom prípade budú môcť obce a kraje nakladať s akciami vo vodárenských spoločnostiach, či s nimi nebudú môcť nakladať vôbec. Potocký vysvetlil, že ich budú môcť previesť len na inú obec, samosprávny kraj či vodárenskú spoločnosť. Tvrdí, že cieľom je zabrániť manipulácii s cenou pitnej vody v prípade, ak by sa tieto spoločnosti dostali do súkromných rúk rôznych špekulantov.

Cmorej poznamenal, že legislatívna rada vlády nebola nadšená z obmedzovania prevoditeľnosti akcií vodárenských spoločností. Myslí si však, že verejný záujem v tomto prípade treba uprednostniť.

Upozornil, že do budúcna by nebolo zlé umožniť do takýchto spoločností vstup aj súkromným investorom, no s jasnými pravidlami.

Poukázal na to, že vo viacerých vodárenských spoločnostiach je množstvo akcionárov s minimom akcií, ktorí často rezignovali na výkon svojich práv a dlhodobo nebolo možné riešiť napríklad zmeny vedenia. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať