Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Dane: Do 2. novembra by mala Finančná správa dostať takmer 120-tisíc daňových priznaní
  • Stimuly: Spoločnosť Punch Precision Detva dostane investičný stimul vo výške 4,45 milióna eur, schválila to vláda
  • Pandémia: Firmy v Nemecku, ktoré zasiahla koronakríza, môžu získať ďalšiu pomoc od vlády
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Štát by mal konečne riešiť firmy, ktoré prepadli cez sito pomoci, tvrdia podnikatelia

Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie ku kompenzačným schémam. Foto – TASR
Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie ku kompenzačným schémam. Foto – TASR

Niektoré firmy a podnikatelia sa pomoci počas pandémie nemusia dočkať, aj keď vláda predstavila vynovený plán pomoci, ktorý bude platiť od novembra. Štát odhadol, že mesačne sa bude čerpať vo výške asi 200 miliónov eur.

Minúta po minúte

Firmy v Nemecku, ktoré zasiahla koronakríza, môžu získať ďalšiu pomoc od vlády. Minister hospodárstva Peter Altmaier oznámil druhú tranžu finančných prostriedkov na prekonanie problémov.

Firmy môžu požiadať o dotácie na fixné prevádzkové náklady, ako je nájomné, v období od septembra do decembra, uvádza sa vo vyhlásení. Musia však byť schopné preukázať výrazné straty na príjmoch, aby boli oprávnené čerpať pomoc od vlády.

Pomoc je aj pre vlastníkov firiem, ktorých sa týkajú lokálne reštrikcie, ako sú napríklad pravidlá hygieny a dištancovania sa. „Nenecháme naše podniky v kríze osamotené,“ uviedol Altmaier.

Nemecká spolková a regionálne vlády sa už dohodli na predĺžení pomoci o pol roka, a to do konca júna 2021.

Na núdzový program bolo vyčlenených približne 25 miliárd eur. Jeho cieľom je spolu s vládnou schémou podpory zamestnanosti (kurzarbeit) zabrániť vlne platobnej neschopnosti po tom, ako pandémia uvrhla najväčšiu európsku ekonomiku do recesie. Podľa ministerstva hospodárstva boli doteraz vyplatené dotácie iba vo výške 1,2 miliardy eur.

Ministerstvo pripomenulo, že schválené financie by počas jesenných a zimných mesiacov mohli pomôcť firmám presunúť niektoré prevádzky von s cieľom zabrániť šíreniu infekcie, napríklad do stanov s ohrievačmi. (tasr)

Nájomné v najdrahších mestách sveta klesá v dôsledku pandémie a súvisiacich opatrení. Ľudia nechcú platiť vysoké sumy za bývanie v predtým žiadaných centrách, keď je v súčasnosti väčšina obchodov, reštaurácií a služieb zatvorená.

Práve dostupnosť služieb je často hlavný dôvod, prečo sa ľudia nasťahovali do centier veľkomiest. Situácia je podobná v Sydney, New Yorku, San Franciscu či Londýne.

„Ak teraz nerokujete o znížení nájmu, ste blázni. Ponuka je vysoká a dopyt prudko klesol,“ hovorí Tim Lawless, analytik firmy CoreLogic zaoberajúcej sa analýzou dát.

Priority záujemcov o bývanie zmenil prechod na prácu z domova i zatvorené obchody a bary. Zmenila sa tak aj mocenská rovnováha medzi prenajímateľmi a nájomníkmi. (čtk, bloomberg)

Čína vyzvala Švédsko, aby zmenilo rozhodnutie o vylúčení firiem Huawei a ZTE z budovania 5G sietí a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske firmy. Štokholm vyradil oba podniky po konzultáciách s armádou a bezpečnostnou službou.

„Čína vyjadruje veľkú nespokojnosť so Švédskom,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničia. Podľa neho by Švédsko malo napraviť svoje zlé rozhodnutie, aby zabránilo negatívnym dosahom na vzájomnú ekonomickú a obchodnú spoluprácu a prevádzku švédskych podnikov v Číne.

Európske krajiny prehodnocujú úlohu čínskych firiem pri budovaní telekomunikačných sietí. USA naliehajú na spojencov, aby ich z tohto procesu vylúčili, lebo podľa nich predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Čo straší čínske firmy

Huawei a ďalšie čínske podniky znepokojuje plánované prevzatie britskej firmy na výrobu čipov ARM, ktorú má získať americká Nvidia.

Čínske firmy sa obávajú, že Nvidia prinúti britskú firmu prerušiť spoluprácu s čínskymi klientmi. Snažia sa preto dosiahnuť, aby regulátori transakciu zakázali alebo stanovili podmienky, ktoré im zabezpečia zachovanie prístupu k technológiám ARM. (čtk, reuters, bloomberg)

Do 2. novembra by mala finančná správa dostať takmer 120-tisíc daňových priznaní. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb má podať 61 300 daňovníkov, priznanie k dani z príjmov právnických osôb 58-tisíc subjektov.

Do týchto dní si splnilo daňovú povinnosť viac ako 1,1 milióna daňovníkov. Na zvýšený nápor sú pripravené daňové úrady a rozšírené úradné hodiny bude mať aj klientske centrum finančnej správy.

Daňové priznanie musia daňovníci podať a daň aj zaplatiť do 2. novembra 2020 (vrátane). Najvyšší počet podaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb finančná správa očakáva v Bratislavskom kraji (10 500), najnižší v Trnavskom kraji (5 400).

Finančná správa tvrdí, že podá pomocnú ruku daňovníkom, ktorí z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nebudú môcť zaplatiť daň v lehote splatnosti. Odporúča im, aby kontaktovali svojho správcu dane čo najskôr. Povoliť odklad platenia dane, resp. splátky môže správca dane len na základe doručenej žiadosti.

Daňový subjekt, ktorý má povinnosť komunikovať s finančnou správou, elektronicky podáva takúto žiadosť cez všeobecné podanie na portáli finančnej správy. Text žiadosti uvedie priamo vo všeobecnom podaní. Prílohou tohto podania musí byť analýza jeho finančnej a ekonomickej situácie. Predložiť ju nemusí fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie.

Letiskové spoločnosti dostanú čiastočnú kompenzáciu v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila, že sa zavedie nový účel poskytnutia príspevku v civilnom letectve s obmedzenou lehotou na jeho poskytnutie.

Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve z dielne ministerstva dopravy aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Cieľom návrhu zákona je právna úprava poskytovania verejných prostriedkov v oblasti civilného letectva na nový účel s ohľadom na krízovú situáciu vyhlásenú v spojitosti s ochorením covid-19.

Rezort dopravy uviedol, že s účinnosťou od 13. marca 2020 bol vyhlasovaný zákaz určených civilných letov s miestom vzletu na území iného štátu a s miestom pristátia na území SR. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť nevyhnutnú leteckú dostupnosť územia SR, repatriáciu občanov, zásobovanie SR najmä zdravotníckym materiálom sa vyhlásený zákaz vykonávania určených civilných letov nevzťahoval na určité kategórie letov.

Letiskové spoločnosti ako prevádzkovatelia medzinárodných verejných letísk na území SR tak museli zabezpečiť prevádzkyschopnosť príslušného letiska a poskytovanie letiskových služieb v požadovanom rozsahu.

Opatrenia prijaté vo vzťahu k ochoreniu covid-19 tak majú zásadný vplyv aj na letiskové spoločnosti, ktoré podľa rezortu čelia náhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto vyhlásenej krízovej situácie. „Nielen zákaz vykonávania určených civilných letov, ale aj nezáujem o využívanie obchodnej leteckej dopravy prispievajú k značnej strate príjmov,“ dodal rezort dopravy.

Ministerstvo môže v súčasnosti podľa zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve podľa možností rozpočtovej kapitoly ministerstva a možností štátneho rozpočtu poskytovať letiskovým spoločnostiam príspevok v civilnom letectve na bezpečnostnú ochranu letiska, výkon záchranných a hasičských služieb na letisku, prevádzku letiskovej infraštruktúry, investície do letiskovej infraštruktúry a na odbavenie letov oslobodených od odplát.

Návrh zákona dopĺňa možnosť poskytnúť príspevok v civilnom letectve z rozpočtovej kapitoly ministerstva na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením covid-19 za obdobie od 12. marca 2020 do 31. decembra 2021.

Maximálna intenzita pomoci by mala predstavovať 85 % oprávnených nákladov. Príspevok na zabezpečenie nevyhnutnej leteckej dostupnosti bude možné poskytnúť na základe schémy pomoci schválenej Európskou komisiou. (tasr)

Od budúceho roka sa má zmraziť minimálny dôchodok, zrušiť sa má oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Navrhlo to ministerstvo práce v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament poslal do druhého čítania.

Zmeny pri 13. a 14. plate rezort zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. „Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočet verejnej správy,“ priblížil.

Ministerstvo preto navrhuje ukončenie uplatňovania osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021. Toto zvýhodnenie pritom zaviedla bývalá vláda a zmenu iniciovala SNS.

Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, zrušenie výnimky pre nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, prináša negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.

Novela zákona prináša i ďalšie novinky v prípade minimálnych dôchodkov. Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

„Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku,“ tvrdí ministerstvo práce.

Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze. „Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok,“ tvrdí rezort práce. (tasr)

Andrej Doležal vyzval seniorov, aby čo najmenej cestovali vlakmi. Vo vlakoch cestuje trojnásobne viac seniorov s bezplatnými lístkami ako počas prvej vlny pandémie. Ak sa situácia nezlepší, ústredný krízový štáb bude posudzovať, či vlaky zadarmo pre seniorov nezruší.

Minister dopravy Andrej Doležal dostal od vlády za úlohu vymyslieť plán pre hotely a penzióny, ktoré chcú ponúknuť svoje ubytovanie pre potreby karantény po celoplošnom testovaní. Ľudia si budú môcť vybrať, či chcú byť v karanténe doma alebo v hoteli.

Slovenská pošta pre pandémiu zmení doručovanie niektorých zásielok. Doporučené neúradné zásielky budú poštári vhadzovať priamo do schránky bez žltého lístka, teda bez kontaktu s klientom. Úradné zásielky budú doručované ako doteraz, povedal minister dopravy Andrej Doležal.

Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov. 13. dôchodok bude štátnou sociálnou dávkou, nárok naň budú mať všetci poberatelia penzie. Jeho výška sa určí diferencovane, v závislosti od sumy dôchodku; maximálne bude vo výške 300 eur.

Dôchodcovia v minulosti dostávali vianočný príspevok koncom roka, bývalá vláda však schválila 13. dôchodok, ktorý ho mal už v tomto roku nahradiť. Výška 13. dôchodku mala byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov.

Ministerstvo práce však pripravilo novelu zákona o 13. dôchodku.

Koľko dostanú:

  • senior s dôchodkom do 214,83 eura má dostať 13. dôchodok 300 eur, oproti vianočnému príspevku z minulosti si polepší o 100 eur,
  • senior s dôchodkom 300 eur dostane 13. dôchodok 269,34 eura,
  • senior so 400-eurovým dôchodkom dostane 13. dôchodok 233,34 eura,
  • senior s 500-eurovým dôchodkom dostane 13. dôchodok 197,34 eura.

„Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov sú vyššie ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma 13. dôchodku sa určuje podľa vzorca. So stúpajúcou výškou dôchodku, respektíve úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa navrhuje garantovať minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur,“ konštatuje rezort práce.

Nárok na 13. dôchodok budú mať poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a poberatelia vybraných dôchodkov vyplácaných príslušným orgánom výsluhového zabezpečenia. (tasr, n)

Zamestnávatelia sa obávajú kolapsu hospodárstva, ak by testy odhalili veľa infikovaných a do povinnej karantény by išli aj ľudia, ktorí sa nedajú testovať. Upozorňujú, že náhly masívny výpadok pracovných síl by spôsobil odstavenie výrob s ekonomickými i bezpečnostnými následkami.

Väčšina zamestnávateľov združených v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) s veľkou nevôľou pozoruje úvahy o možnom plošnom zastavení slovenského hospodárstva v súvislosti so šíriacou sa pandémiou.

Mnohé firmy sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry, kde odstávka z jedného dňa na druhý nie je možná vzhľadom na obrovské prípadne hroziace bezpečnostné riziká. „Neriadené zastavenie prevádzky by malo za následok potenciálne ohrozenie zdravia a životov, ako aj ekonomické škody v rádovo desiatkach miliónov eur a doslova zlikvidovanie firmy, čo je bez následnej kompenzácie zo strany štátu krajne neprijateľné,“ tvrdí AZZZ.

Tvrdí, že podporuje prípadné plošné testovanie obyvateľstva za predpokladu, že sa na tomto kroku zhodujú aj odborníci. Za nevyhnutné však považuje, aby bol priebeh testovania dôkladne pripravený a neohrozil chod firiem.

„AZZZ zásadne namieta voči úvahám o tzv. lockdowne ekonomiky SR. Všetky prípadne nariadené procesy v tejto súvislosti musia byť plánované a vopred dohodnuté so zástupcami konkrétnych, prípadne dotknutých priemyselných odvetví, inak hrozia škody neprimerané dosiahnutému efektu,“ hovorí prezident asociácie Tomáš Malatinský.

Asociácia zásadne nesúhlasí s návrhom premiéra, že kto nebude disponovať potvrdením o negatívnom teste – či už z plošného testovania, alebo zo súkromného zariadenia –, bude musieť byť desať dní v karanténe.

Ministri poľnohospodárstva EÚ sa zhodli na reforme pravidiel rozdeľovania dotácií. Systém má motivovať farmárov k ekologickému hospodáreniu, štáty povinne vyčlenia na jeho podporu najmenej pätinu peňazí z hlavného balíka priamych platieb.

Dotácie pod hlavičkou spoločnej poľnohospodárskej politiky tvoria tradične takmer tretinu celého rozpočtu EÚ. V najbližších siedmich rokoch ich podiel klesne, no stále pôjde o 350 miliárd eur.

Čo je nové

Štáty budú musieť vyhradiť na podporu ekologických opatrení 20 % priamych dotácií. Ak začnú farmári hospodáriť šetrnejšie, budú môcť dostať peniaze navyše.

Na začiatku má platiť dvojročné prechodné obdobie so zvýšenou toleranciou, aby sa zmiernili dosahy nových pravidiel na poľnohospodárov. Členské štáty budú mať aj flexibilitu v tom, aké ekologické opatrenia chcú podporovať.

Niektoré krajiny žiadali, aby štáty mohli samostatne rozhodovať o podieloch, ktoré vyčlenia na prechod na ekologické poľnohospodárstvo. S tým však konečný kompromis, o ktorom sa bude ďalej rokovať s europarlamentom, nepočíta. (čtk)

Smer v minulosti vládol sám a nezaviedol 13. dôchodok od roku 2010, vyhlásil minister práce Milan Krajniak v parlamente. Reagoval na kritiku opozičných poslancov, ktorí vláde vyčítajú, že ide meniť 13. dôchodok.

Dôchodca s priemerným dôchodkom dostal minulý rok pred Vianocami 80 eur, tento rok dostane 205 eur, čiže dvaapolkrát viac, upozornil Krajniak. Podľa jeho slov až 18 000 sirôt dostane o 162 eur viac, ako navrhovali poslanci Smeru-SD, a 150 000 invalidov dostane o 90 eur viac, ako navrhovala bývalá vláda. „Nedokážeme pomôcť úplne každému, ale tým najzraniteľnejším áno,“ podotkol Krajniak.

Poslanci Smeru sa podľa neho vyhovárajú, že oni chceli 13. dôchodok, ale nebola na to príležitosť. „Vlani 2. apríla sme my ako poslanci hnutia Sme rodina navrhli zákon o 13. dôchodku – veľmi podobný, ktorý sme predstavili teraz. A ja sa pýtam, ako ocenili prácu otcov a dedov, ako ich ocenili poslanci za stranu Smer?“ uviedol Krajniak s tým, že poslanci Smeru vtedajší návrh nepodporili. „Kašľali na dôchodcov a teraz majú drzosť sa ozývať,“ dodal Krajniak. Po novom má byť štátnou sociálnou dávkou a maximálna suma bude 300 eur.

Dôchodcovia v minulosti dostávali vianočný príspevok koncom roka, bývalá vláda však schválila 13. dôchodok, ktorý ho mal už v tomto roku nahradiť. Zmenu schválil parlament na konci minulého volebného obdobia, tesne pred parlamentnými voľbami. Výška 13. dôchodku mala byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov. Po novom rezort práce navrhuje zákon upraviť tak, aby najvyššia suma 13. dôchodku bola 300 eur. (tasr)

Koronakríza dopadla na slovenských zamestnancov tvrdšie ako na českých. Na Slovensku sa v oveľa väčšej miere znižovala mzda a siahalo na benefity, vyplýva to z analýzy personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Kým v Česku podľa analýzy pandémia vzala ľuďom chuť meniť zamestnanie, na Slovensku sa masovo prepúšťalo a vyvolalo to vyšší záujem o novú prácu. „To sa odrazilo aj v na prvý pohľad významných rozdieloch. Na Slovensku intenzívne hľadalo prácu až 17 percent ľudí a 26 percent zisťovalo možnosti zmeny pozície. V Českej republike si muselo prácu intenzívne hľadať len 6 percent a možnosti zmeny zisťovalo 13 percent opýtaných,“ dodáva Miroslav Garaj, managing director personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Oba národy však podľa analýzy prejavili zhodu v kľúčových parametroch, čo by ich motivovalo k zmene zamestnania – sú to výška mzdy a istota dlhodobého zamestnania.

Rozdiely sa ukázali aj v tom, ako si Slováci a Česi hľadajú prácu. Na Slovensku využívame viac internet a vo vyššej miere dôverujeme profesionálom z personálnych agentúr. V Česku dajú viac na odporúčanie známych a inzerciu v médiách, oveľa viac využívajú aj úrady práce.

Organizácie cestovného ruchu budú môcť žiadať o dotáciu z ministerstva dopravy podľa údajov roka 2019, schválila to vláda. Zákon o podpore cestovného ruchu má navyše vytvoriť legislatívny rámec na tvorbu schém štátnej pomoci na podporu podnikov v tomto odvetví.

Ministerstvo dopravy, ktoré zákon predkladá v zrýchlenom režime, chce zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré v tomto roku čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou.

Pri výpočte výšky poskytnutej dotácie organizáciám cestovného ruchu zo strany rezortu dopravy v rokoch 2022 a 2023 sa umožní vychádzať zo súhrnných údajov o vybraných členských príspevkoch a zo súhrnnej hodnoty vybranej dane za ubytovanie v roku 2019 pri tých OCR, v prípade ktorých hodnota výberu dane za ubytovanie alebo hodnota vybraných členských príspevkov v rokoch 2020 a 2021 nedosiahli hodnoty dosiahnuté v roku 2019.

Novelizáciou zákona dochádza k predĺženiu prechodného obdobia, po ktorého skončení im vznikne povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa zákona s cieľom napomôcť organizáciám čeliť nepriaznivým dôsledkom pandémie.

Súčasne sa má vytvoriť legislatívny rámec, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci „de minimis“ pre podniky v odvetví cestovného ruchu. Ministerstvo podľa návrhu pripraví a zašle Európskej komisii na notifikáciu schému štátnej pomoci podnikom v odvetví cestovného ruchu alebo zašle protimonopolnému úradu na notifikáciu schému minimálnej pomoci podnikom v odvetví cestovného ruchu určenú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami. Vytvorenie týchto schém je podľa rezortu nevyhnutné na zníženie negatívnych dosahov pandémie na odvetvie cestovného ruchu. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať