Prvá slovenská družica skCube sa po roku a pol prestala ozývať. Informoval o tom Jakub Kapuš, ktorý bol hlavnou tvárou projektu. Družica vyšla štát na takmer 370-tisíc eur, niektorí vedci ju kritizovali ako stredoškolský projekt, ktorému sa len prikladala veľká pozornosť.
Za družicou skCube bolo občianske združenie SOSA. Jeho zakladateľ Kapuš pôvodne sľuboval, že družica vyjde na 90-tisíc. Nakoniec sa náklady štátu vyšplhali na štvornásobok, väčšinu verejných peňazí poskytlo ministerstvo školstva i bývalý premiér Fico zo svojej rezervy.
Tvorcovia sľubovali, že družica bude monitorovať správanie takzvaných nadoblačných bleskov a vyfotí Zem z orbitu. Niektoré médiá o nej informovali takmer ako o technologickom zázraku. Už krátko po vypustení však došlo ku komplikáciám a operátori nedokázali aktivovať viaceré systémy na palube. Družica dokázala hlavne vysielať údaje o svojej polohe a mohli sa s ňou spojiť rádioamatéri.
Teraz s ňou operátori stratili kontakt úplne. „Predpokladaný výpadok nastal po polnoci 13. 1. 2019 pravdepodobne v oblasti juhoamerickej anomálie, kde sme už dlhšie pozorovali nadmerné prehrievanie satelitu. Viaceré pokusy počas uplynulých dvoch dní zachytiť signál boli neúspešné a predpokladáme, že táto situácia sa už nezmení,“ informoval Kapuš na stránke kozmonautika.sk.
O jeho vyjadrení ako prvý informoval portál noviny.sk.
Celý projekt napriek tomu Kapuš považuje za úspech a dúfa, že družica nebola posledná.
„Družica vysoko prekonala naše očakávania. Nečakali sme, že vydrží pracovať až 569 dní. Z toho niektoré systémy bez jediného výpadku či anomálie. Počas svojej existencie družica poslala na Zem viac ako milión dátových paketov a reagovala na 544 povelov zo Zeme. Celý projekt hodnotíme ako mimoriadne úspešný. Z 21 naplánovaných experimentov sa nám podarilo uskutočniť 19,“ vyhlásil Kapuš.
Predčasný koniec slovenskej družice je dobré vidieť pragmaticky, hovorí Daniel Sagath zo Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA), ktorý spolupracuje aj s Európskou vesmírnou agentúrou.
„Projekt prvej slovenskej družice minimálne ukázal, do akej miery je slovenské prostredie pripravené na podobné projekty, vrátane zapojenia verejnej a súkromnej sféry. Okrem iného, vďaka existencii projektu skCube sa na Slovensku rozbehol proces prípravy legislatívy, ktorá má zaviesť princípy a normy záväzné pre Slovensko, ktoré sa týkajú využívania kozmického priestoru. V neposlednej rade sa preukázala nevyhnutnosť prehľadnejšieho financovania podobných projektov z verejných zdrojov, ako aj kontrola a dohľad štátu, ku ktorým sa Slovenská republika zaväzuje voči svojim zahraničným partnerom.“
Viac k téme: Česká družica na orbite funguje, na rozdiel od slovenskej nemá robiť PR
