Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

KDH podporuje nápad pokúsiť sa odvolať ministra dopravy Árpáda Érseka v parlamente. Podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze začala zbierať SaS pre tunel Višňové. KDH ministra za Most upodozrieva, že v diaľniciach preferuje juh.

„Sever Slovenska kolabuje, na severe sa pomaly nič stavať nezačalo. Dopravné stavby nemajú národnosť,“ povedal šéf KDH Alojz Hlina.

Poslanec KDH Igor Janckulík pripomenul, že jediná živá diaľničná zákazka na Orave sa naťahuje rok a pol a komplikácie budú ešte pokračovať, pretože Národná diaľničná vylúčila najlacnejšieho záujemcu. Na Orave sa preto organizuje protest za diaľnicu.

Opozičná SaS oznámila zbieranie podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze vtedy, keď sa vláda so staviteľmi Višňového dohodla na odchode zo stavby.

„Takáto dohoda je doslova absurdná a nikdy k nej nemalo dôjsť. Minister dopravy mal už dávno vyhodiť šéfa NDS, vstúpiť do celého prípadu a rokovať so zhotoviteľom o príčinách meškania,“ tvrdí tímlíder SaS pre dopravu Miroslav Ivan.

Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek v rozhovore tvrdí, že výmena stavbárov je najlepšie riešenie.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Teraz sa ukáže, na čo majú firmy HR šéfov
  • Pomoc: Vláda v stredu rozhodne o obnovení SOS dotácie a pandemického rodičovského príspevku
  • Podpora: PPA začala vyplácať preddavky na priame podpory pre poľnohospodárov, do konvca roka vyplatí takmer 20 mil. eur
  • Firmy: Časť firiem bývalého šéfa FNM Gavorníka spoluvlastnila schránka blízka J&T
  • Čína: Ekonomika podľa analytikov porastie najslabšie od roku 1976, ale neprepadne sa
  • Nemecko: Lufthansa bude v zime využívať toľko lietadiel ako v 70. rokoch
  • Svet: Zahraničné investície klesli v 1. polroku o polovicu
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Štáty EÚ zatiaľ nejavia veľký záujem o úverovú časť krízového fondu. Niektoré krajiny z juhu sa obávajú ďalšieho rastu svojich dlhov. Pôžičky príliš nelákajú ani tradične fiškálne opatrné štáty zo západu či severu Európy.

Lídri EÚ sa v júli zhodli na podmienkach rozdelenia 750 miliárd eur prostredníctvom fondu obnovy na podporu ekonomík v koronakríze. Na priame platby pôjde 390 miliónov eur, zvyšok môžu členské krajiny čerpať vo forme úverov.

Prečo je juh vlažný

Španielsko, ktoré spoločne s Talianskom zasiahla jarná vlna pandémie najviac, dalo najavo, že o pôžičky zatiaľ nemá záujem. Najskôr chce vyčerpať granty, čo treba stihnúť v najbližších troch rokoch.

Portugalsko chce čerpať čo najmenej pôžičiek a radšej by sa zaobišlo bez nich. Podobne skeptické je Grécko, ktoré zažilo prísne reformné podmienky spojené s pomocou pri minulej dlhovej kríze.

Jediným štátom z tohto regiónu, ktorý dal jasne najavo záujem o rýchle úvery, je Taliansko. Ako najväčší príjemca peňazí z fondu oznámilo, že chce vyčerpať svoju pôžičku do posledného centu.

Z niektorých krajín je cítiť neistotu týkajúcu sa budúcich rozpočtových a dlhových pravidiel EÚ. Komisia ich uplatňovanie na jar pozastavila a zatiaľ nie je jasné, kedy a v akej podobne sa k nim vráti.

Prečo sever nejaví záujem

Záujem o spoločné dlhopisy Únie nemajú ani sporivé štáty, ktoré si väčšinou môžu samy požičať za podobných podmienok ako Komisia.

Na rozdiel od nich by juhoeurópske štáty s menej výhodným ratingom na pôžičkách od EÚ v porovnaní s vydaním vlastných dlhopisov zarobili.

Čo hovorí Brusel

„Som si celkom istý, že čo sa týka úverov, môžu členské štáty zmeniť názor,“ hovorí eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.

Podľa neho investori budú mať o dlhopisy EÚ záujem, o čom svedčí rekordný dopyt pri prvom kole predaja sociálnych dlhopisov z programu SURE na podporu kurzarbeitu. Prvých 17 miliárd získali Taliansko, Španielsko a Poľsko. (čtk, ft)

Desať  skúsených operátorov z call centra Slovenskej sporiteľne oddnes posilnilo kapacity štátnej infolinky a pomáha odpovedať na otázky ľudí týkajúce sa covidu-19. Takýto počet operátorov zvládne vybaviť za mesiac 10-tisíc hovorov. Call centrum Slovenskej sporiteľne pomáhalo zdravotníctvu už počas prvej vlny.

V logistickom parku pri Senci budú sklady pre e-shopy

Slovenský start-up isklad.eu, ktorý ponúka riešenia pre e-shopy, si prenajíma nové skladové priestory pri Senci. Po ich rozšírení bude obsluhovať e-shopy z Európy aj z Ázie.

Prečo je to zaujímavé: Slovenský start-up expanduje v čase, keď majú viaceré firmy existenčné problémy. Kým pandémia mnohým biznis obmedzila, internetový predaj stúpa. Šéf spoločnosti Martin Mitošinka tvrdí, že už dlhšie majú denne aspoň dva dopyty e-shopov, ktoré museli pre limitované kapacity odmietať.

Čo robí: Spoločnosť ponúka e-shopom kombináciu automatizovaného softvérového a skladového riešenia. To znamená, že sa postará o skladové procesy, softvér, pracovnú silu, nájom skladu, logistiku, dobierku, spätná logistiku či online platby.

Podľa Mitošinku dokážu v porovnaní s vlastnou prevádzkou zákazníkom ušetriť 25 až 38 % nákladov. Zatiaľ obsluhujú 95 klientov a vybavujú 31-tisíc objednávok mesačne.

Peniaze na rozvoj firma získali aj cez platformu Crowdberry. Z plánovaných troch miliónov eur sa jej investori vyskladali skoro na tretinu.

Nové priestory

  • Firma bude mať nové sklady v logistickom parku developera Karimpol v Senci.
  • Prenajme si 6500 m2 skladových priestorov s opciou na ďalších 3200 m2 v Bratislava Logistics Parku, ktorý na trh v roku 2018 dodal rakúsky developer Karimpol Group.
  • Park sa nachádza 24 kilometrov od Bratislavy na diaľnici D1 pri Senci.

Podľa Tomáša Kulacsa z realitno-poradenskej spoločnosti JLL, ktorá transakciu sprostredkovala, by mala byť práve podpora slovenských technologicko-logistických firiem jednou z priorít slovenskej ekonomiky. Inovatívne firmy ako isklad podľa neho dokážu na Slovensku prilákať e-shopy aj značky medzinárodného významu.

Optimizmus nemeckých vývozcov sa v októbri prudko prepadol, v septembri pritom rástol najstrmšie od roku 2018. Obrat spôsobil nárast prípadov ochorenia covid-19 na celom svete, ktorý vyvoláva obavy z vplyvu druhej vlny pandémie na obchod.

Index exportných očakávaní nemeckých výrobcov, ktorý zostavuje inštitút Ifo, sa znížil na 6,6 bodu zo septembrových 10,3 bodu.

Pokles vývozu predpovedajú výrobcovia potravín, nápojov či textilu a odevov, keďže európske štáty zavádzajú reštrikcie proti šíreniu epidémie.

Naopak, producenti elektroniky a optických zariadení aj chemický priemysel očakávajú nárast príjmov zo zahraničného obchodu. Exportné očakávania v chemickom priemysle dokonca stúpli najvyššie o decembra 2018. (tasr)

V košických oceliarňach U. S. Steel pripravujú odberné miesto pre víkendové celoplošné testovanie. Budú naň môcť prísť zamestnanci firmy, ich rodinní príslušníci alebo ľudia z blízkeho okolia.

„Chceme povzbudiť našich zamestnancov, aby sa dali otestovať v rámci celoplošného testovania,“ potvrdil hovorca oceliarní Ján Bača.

Vedenie hutníckeho podniku verí, že aj vďaka plošnému testovaniu sa bude dariť držať šírenie vírusu pod kontrolou. Návrh samosprávy vytvoriť takéto odberné miesto oceliarne privítali, upozorňujú však, že je potrebné brať do úvahy prácu na zmeny v podniku.

„Radi by sme otestovali všetkých zamestnancov, avšak to nie je možné urobiť za jeden víkend. Na to, aby boli otestovaní všetci zamestnanci, je potrebné testovať  počas viacerých dní, inak je to technicky nerealizovateľné. Trváme na tom, aby naši zamestnanci boli otestovaní, avšak je na ich výbere, kde sa dajú otestovať,“ uviedol Bača.

U. S. Steel Košice vrátane dcérskych spoločností má zhruba 9500 zamestnancov, v oceliarňach by preto chceli s testovaním pokračovať aj po víkende. „Nerozumieme tomu, že ak budeme mať celú logistiku pripravenú na testovanie, prečo po dvoch víkendových dňoch, keď je v podniku najmenej ľudí, máme skončiť. Ak dostaneme časový priestor, testy a zdravotníkov, sme pripravení pokračovať s testovaním,“ skonštatoval hovorca.

Ako potvrdil, k utorku majú v U. S. Steel Košice 67 aktívnych prípadov s pozitívnym testom na nový koronavírus, 49 pracovníkov sa po preliečení už vrátilo do práce. (tasr)

Výška pomoci v hmotnej núdzi sa má od budúceho roka mierne zvýšiť. Dávka na jednotlivca sa má zvýšiť o 1,50 eura na 67,80 eura, pre jednotlivca s dieťaťom či najviac so štyrmi deťmi má stúpnuť o 2,80 eura na 129 eur.

V prípade dvojice bez detí má vzrásť o 2,50 eura na 117,80 eura, dvojici s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi sa má zvýšiť o 3,80 eura na sumu 176,40 eura.

V prípade jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi má dávka stúpnuť o 4,10 eura na sumu 188,40 eura a v prípade dvojice s viac ako štyrmi deťmi sa má zvýšiť o 5,10 eura na sumu 237,70 eura.

„Navrhuje sa ustanoviť aj suma, o ktorú možno v osobitných prípadoch znížiť dávku, a to na sumu 67,80 eura,“ uvádza sa v návrhu opatrenia, ktorý ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania na legislatívno-právnom portáli Slov-lex.

Rezort práce navrhuje upraviť aj sumy ochranného príspevku. Ochranný príspevok k dávke v hmotnej núdzi pre starobného či invalidného dôchodcu alebo pre osamelého rodiča má vzrásť o 1,50 eura na 69,40 eura. Zvýšiť sa má aj aktivačný príspevok pre nezamestnanú osobu o 1,50 eura na 69,40 eura mesačne a o tri eurá na 138,70 eura má stúpnuť aktivačný príspevok pre pracujúceho člena domácnosti. (tasr)

Takmer 200 európskych letísk sa môže v najbližších mesiacoch dostať do platobnej neschopnosti, varuje združenie ACI Europe. Insolventnosť ohrozuje najmä menšie regionálne letiská, ktoré ročne vybavia do 5 miliónov cestujúcich.

Podľa odhadu ACI je ohrozených 193 letísk, ktorých zatvorenie by mohlo mať obrovský vplyv na lokálny trh práce. Hrozba bankrotu nad nimi visí, ak sa letecká doprava nezačne oživovať do konca roka.

„Všetky európske letiská pália hotovosť, aby mohli fungovať, no ich príjmy nie sú zďaleka také, aby pokryli náklady na prevádzku,“ uviedol šéf ACI Europe Olivier Jankovec.

Počet pasažierov na letiskách v Európe v septembri klesol medziročne o 73 %. Oproti vlaňajšku ubudlo 172,5 milióna cestujúcich, od začiatku roka sa výpadok vyšplhal na 1,29 miliardy osôb.

ACI Europe reprezentuje vyše 500 z celkovo 740 letísk na starom kontinente, ktorých bránami prechádzajú platiaci cestujúci. (reuters)

Slovenská inovačná a energetická agentúra predĺžila platnosť tento rok vydávaných poukážok z projektu Zelená domácnostiam II z troch na päť mesiacov. Zmena sa týka aj poukážok, ktoré budú vydané v najbližších týždňoch.

„Vzhľadom na epidemiologickú situáciu predlžujeme platnosť poukážok z troch na päť mesiacov, aby mali domácnosti a zhotovitelia dostatok času na zabezpečenie inštalácie zariadení a doručenie žiadostí o úhradu. Zmenou platnosti chceme vyjsť v ústrety tým, ktorí nemajú možnosť inštalácie dokončiť v pôvodnej lehote z dôvodu karanténnych opatrení,“ uviedol generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš.

Zmena platnosti sa podľa aktualizovaných osobitných podmienok projektu týka 1609 poukážok, ku ktorým zatiaľ neboli doručené žiadosti o úhradu, aj 364 nových poukážok na fotovoltické panely, ktoré bude SIEA rozposielať domácnostiam v najbližších dňoch. Platnosť päť mesiacov budú mať aj všetky ďalšie poukážky, ktoré SIEA vydá tento rok. Lehota, dokedy majú zhotovitelia poukážky rezervovať v elektronickom systéme, zostáva naďalej 30 dní od vydania poukážky.

„V projekte pokračujeme, stále prijímame žiadosti o úhradu doručované poštou a poukážky ku kompletným žiadostiam priebežne uhrádzame. V prípade, že sú zariadenia už nainštalované, uvítame, ak zhotovitelia pošlú podklady k žiadosti o úhradu čím skôr, aby sa uvoľnili prostriedky na vydanie poukážok k ďalším žiadostiam, ktoré čakajú na vybavenie v zásobníkoch,“ zdôraznil Blaškovitš.

Celkovo bolo z projektu Zelená domácnostiam II podporených viac ako 9100 zrealizovaných inštalácií zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Suma uhradených poukážok je viac ako 18,4 milióna eur.

Na podporu inštalácií je vyčlenených 37 miliónov eur. Od začiatku roka SIEA z projektu Zelená domácnostiam II uhradila 4521 poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v hodnote 9,4 milióna eur. (tasr)

Firma AMD prevezme výrobcu čipov Xilinx za 35 miliárd dolárov. Zlepší si tak pozíciu v boji s väčším rivalom Intel a zabezpečí si lepšie postavenie na rýchlo rastúcich trhoch s čipmi pre telekom a zbrojársky priemysel.

Prevzatie formou výmeny akcií musia schváliť ešte akcionári oboch firiem. Transakcia, po ktorej budú akcionári AMD držať v novom podniku 74 % a majitelia akcií Xilinx 26 %, by mala byť dokončená na sklonku budúceho roka.

Trhová hodnota AMD presahuje 96 miliárd dolárov, cena akcií od začiatku roka vzrástla o 79 %. Pandémia totiž zvýšila dopyt po osobných počítačoch, herných konzolách a ďalších zariadeniach, ktoré využívajú čipy AMD.

Práve silný rast ceny akcií mohol AMD presvedčiť, aby financovala akvizíciu svojimi akciami. Trhová hodnota Xilinxu sa pohybuje okolo 28 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Časť bardejovskej obuvníckej firmy Jas-Marketing funguje v obmedzenom režime. Po testovaní v okrese Bardejov nastúpilo do práce 65 zo 77 ľudí, niektoré oddelenia fungujú s dočasným obmedzením výroby. (tasr)

Ceny za zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie odpadov sa zmenia. Vyplýva to z návrhu vyhlášky, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia do medzirezortného pripomienkového konania.

Navrhované zmeny:

  • Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly by mala najviac zaplatiť za tonu plastu a kompozitných obalov na báze lepenky, a to od 550 eur.
  • Za tonu kovových obalov je cena od 250 eur a za tonu skla od 100 eur.
  • Za tonu papiera by sa malo platiť od 120 eur a za noviny a časopisy od 50 eur.
  • Za tonu drevených obalov to bude suma od 16 eur.

Envirorezort hovorí, že ide o ekonomicky oprávnené výdavky, ktoré majú byť uhrádzané za zber a následné zhodnotenie vyzbieraných odpadov z obalových a neobalových výrobkov v rámci triedeného zberu v obci.

„Z uvedených sadzieb sa vychádza pri dohode o špecifikácii nákladov na triedený zber v zmluve medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a zberovou spoločnosťou, ktorá vykonáva v danej obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov,“ uvádza sa v materiáli.

Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady boli spracované environmentálne najvhodnejším spôsobom, konštatuje envirorezort. Novelizácia bola vypracovaná ako jedno z opatrení na stabilizáciu systému nakladania s odpadmi. Situácia sa podľa ministerstva vyhrotila nielen pandémiou nového koronavírusu, ale aj nastavením systému. Ten spôsobil, že na jar 2020 nemalo približne 400 obcí zabezpečený triedený zber. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať