Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

KDH podporuje nápad pokúsiť sa odvolať ministra dopravy Árpáda Érseka v parlamente. Podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze začala zbierať SaS pre tunel Višňové. KDH ministra za Most upodozrieva, že v diaľniciach preferuje juh.

„Sever Slovenska kolabuje, na severe sa pomaly nič stavať nezačalo. Dopravné stavby nemajú národnosť,“ povedal šéf KDH Alojz Hlina.

Poslanec KDH Igor Janckulík pripomenul, že jediná živá diaľničná zákazka na Orave sa naťahuje rok a pol a komplikácie budú ešte pokračovať, pretože Národná diaľničná vylúčila najlacnejšieho záujemcu. Na Orave sa preto organizuje protest za diaľnicu.

Opozičná SaS oznámila zbieranie podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze vtedy, keď sa vláda so staviteľmi Višňového dohodla na odchode zo stavby.

„Takáto dohoda je doslova absurdná a nikdy k nej nemalo dôjsť. Minister dopravy mal už dávno vyhodiť šéfa NDS, vstúpiť do celého prípadu a rokovať so zhotoviteľom o príčinách meškania,“ tvrdí tímlíder SaS pre dopravu Miroslav Ivan.

Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek v rozhovore tvrdí, že výmena stavbárov je najlepšie riešenie.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Zápis rodného čísla do obchodného registra môže byť ďalší byrokratický nezmysel

Nová povinnosť ešte viac zaťaží už aj tak zavalené súdy. Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Nová povinnosť ešte viac zaťaží už aj tak zavalené súdy. Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Väčšina z vyše 300-tisíc firiem musí zapísať do Obchodného registra rodné čísla spoločníkov a členov štatutárnych orgánov. Ak si povinnosť nesplnia, štatutárom hrozí pokuta 3310 eur. Navyše za zápis údajov, ktoré štát má k dispozícii, treba zaplatiť poplatok 33 eur.

Minúta po minúte

Vlani vo svete zaniklo štyrikrát viac pracovných miest ako počas finančnej krízy 2009

Minulý rok zaniklo až štyrikrát viac pracovných miest ako počas svetovej finančnej krízy v roku 2009, uviedla Medzinárodná organizácia práce. Obmedzenia vo firmách a verejnom živote zredukovali počet pracovných hodín vo svete o takmer 9 %, čo zodpovedá 255 miliónom pracovných miest na plný úväzok.

„Toto bola najťažšia kríza na trhu práce od tzv. veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Jej vplyv je oveľa väčší ako vplyv globálnej finančnej krízy v roku 2009,“ uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce (ILO) Guy Ryder. Pokles počtu odpracovaných hodín bol podľa neho takmer rovnako rozdelený medzi skrátenie pracovného času a straty pracovných miest.
Globálna nezamestnanosť vzrástla v minulom roku o 1,1 % alebo 33 miliónov osôb na 220 miliónov nezamestnaných. Ďalších 81 miliónov ľudí sa buď nezaregistrovalo ako nezamestnaní, alebo úplne prestalo hľadať zamestnanie. Mnohí sa zároveň v súčasnej situácii vzdali hľadania novej práce.

Dôvodom sú obmedzenia, ktoré zvlášť tvrdo zasiahli firmy v odvetví služieb, ako sú reštaurácie, bary, obchody či hotely. Najpostihnutejšie sú ubytovacie a stravovacie služby, ktoré vykazujú pokles zamestnanosti o viac ako 20 %.

O prácu prišlo podľa ILO 5 % žien a 3,9 % mužov. Ženy totiž častejšie pracujú v najpostihnutejších odvetviach hospodárstva a takisto nesú na pleciach väčšie bremeno v podobe starostlivosti o deti, ktoré museli po zatvorení škôl zostať doma.

Mnoho mladých ľudí odložilo pokus o vstup na trh práce vzhľadom na komplikované podmienky v minulom roku a ILO varuje, že existuje „až príliš reálne riziko stratenej generácie“.
Podľa ILO sú vyhliadky na oživenie globálneho trhu práce v tomto roku „nerovnomerné a neisté“, k zotavovaniu a návratu pracovných miest dôjde zrejme až v druhej polovici roka a aj to bude závisieť od zníženia počtu nových nakazených a zavedenia vakcín.

ILO v správe načrtla tri scenáre obnovy v roku 2021 v závislosti od podporných opatrení na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. V najpesimistickejšom predpovedá pokles odpracovaných hodín v tomto roku o 4,6 %. A aj jej najoptimistickejší scenár predpokladá, že sa pracovný čas zníži o ďalších 1,3 %, čo zodpovedá strate 36 miliónov pracovných miest na plný úväzok. (tasr)

Na viacerých hraničných priechodoch medzi Českom a Nemeckom sa dnes tvorili kilometrové kolóny. Pendleri z Česka pracujúci v Nemecku sa totiž musia od nedele preukazovať negatívnym testom na koronavírus, ktorý nie je starší ako 48 hodín, a to pri každom prekročení hraníc.

Podľa Jana Třísku z českej asociácie pendlerov nový režim testovania na hraniciach život cezhraničných pracovníkov a ich rodín veľmi sťažuje. Tí, čo si to môžu dovoliť, si podľa neho budú hľadať novú prácu v Česku.

Do Nemecka dochádza pravidelne za prácou zhruba 35- až 60-tisíc Čechov. (dpa, tasr)

Si Ťin-pching vyzval na posilnenie koordinácie makroekonomických politík a zvýšenie úlohy skupiny G20 v riadení svetového hospodárstva. Čínsky prezident na virtuálnom stretnutí Davos Agenda poukázal aj na dosť slabé zotavenie z dôsledkov pandémie.

Výhľad globálnej ekonomiky podľa Si Ťin-pchinga zostáva neistý a stavy núdze v oblasti verejného zdravia sa môžu opakovať aj v budúcnosti.

Čínsky prezident sa objavil na fóre prvý raz od svojej energickej obrany voľného obchodu a globalizácie v roku 2017. Tentoraz zaútočil podobným tónom a obhajoval mnohostrannosť ako cestu zo súčasných problémov. (čtk, reuters)

Prevádzkovateľ najväčších slovenských lyžiarskych stredísk TMR plánuje zrušiť 260 pracovných miest. Zdôvodňuje to uzavretím prevádzok a zložitou situáciou v cestovnom ruchu počas koronakrízy.

  • Hromadné prepúšťanie sa podľa TMR dotkne 180 zamestnancov pracujúcich v slovenských horských strediskách, akvaparkoch a manažmente.
  • Ďalších 80 zamestnancov ukončí prácu vo firme pre vypršanie zmluvy na dobu určitú, ukončenie skúšobnej lehoty alebo odchod do dôchodku.

TMR uviedla, že po hromadnom prepúšťaní bude zamestnávať 1100 ľudí, z toho väčšinu v slovenských prevádzkach. Podniká aj v Česku, Poľsku a Rakúsku.

Slovensko po vypuknutí pandémie v marci uzavrelo lyžiarske strediská, ktoré predčasne ukončili sezónu. V decembri sa niektoré skiareály otvorili, ale len dočasne. Karanténne opatrenia ovplyvnili aj fungovanie wellness centier či akvaparkov a cesty zahraničných turistov na Slovensko.

Prepúšťanie ohlásila v posledných mesiacoch aj Slovenská pošta, ZSSK Cargo, Johnson Controls či AT&T. Celková nezamestnanosť podľa ústredia práce v decembri stúpla na 8,3 %, čo je zhruba o dva body viac než pred začiatkom pandémie.

Tatry mountain resorts vlastní strediská vo Vysokých a v Nízkych Tatrách, kľúčovým akcionárom je Igor Rattaj. S akciami firmy sa okrem toho obchoduje na burzách v Bratislave, Prahe a vo Varšave.

Väčšiemu prepúšťaniu bráni dotovanie udržania pracovných miest v projektoch Prvej pomoci. (čtk, e)

Firma Wolt získala od investorov 530 miliónov dolárov na financovanie expanzie mimo donášky jedla z reštaurácií. Služba pôvodom z Fínska funguje od roku 2015, vlani rozšírila pôsobnosť o rozvoz potravín a retailových položiek.

Wolt vďaka širšiemu záberu vlani strojnásobil tržby na 345 miliónov dolárov, čistá strata sa pohybovala okolo 45 miliónov dolárov. Vrátane čerstvej investície získal doposiaľ celkovo 856 miliónov dolárov.

Firma neuviedla, na akú sumu ju ocenila najnovšia investícia. Portál Techrunch upozornil, že z minulých investičných kôl je známe, že Wolt sa už zaradil medzi európskych jednorožcov, čiže k podnikom, ktorých hodnota presiahla jednu miliardu dolárov.

Wolt pôsobí v 23 krajinách a zhruba 130 mestách, spolupracuje s viac ako 30-tisíc reštauráciami. Na slovenský trh expandoval na jeseň 2019, zabezpečuje donášku jedla napríklad zo siete McDonald’s. (čtk, reuters, e)

Finančná správa sa dohodla na užšej spolupráci so Slovenskou komorou daňových poradcov. Vytvorili platformu na diskusiu o rozhodnutiach a koordinovať sa budú aj pri tvorbe legislatívnych zmien, ktoré majú vplyv na daňovníkov.

Prezident Finančnej správy (FS) Jiří Žežulka na spoločnom stretnutí informoval zástupcov komory daňových poradcov o pripravovanej novele daňového poriadku. Tá predpokladá zmeny pri odpustení sankcií spojených s omeškaním, ako aj sprístupnení inštitútu úhrady dane v splátkach pre väčší počet daňovníkov.

Zástupcovia komory diskutovali so Žežulkom aj o pripravovaných projektoch FS, ktoré budú mať veľký vplyv na daňovníkov. Ide najmä o zavedenie eFaktúry či otvorenie Indexu daňovej spoľahlivosti. Hovorili aj o zavedení obojsmernej komunikácie a potrebe legislatívnych zmien v oblasti daňových trestných činov.
Komora je pripravená pomáhať pri tvorbe legislatívy a do diskusie bude prinášať skúsenosti priamo z praxe.

Finančná správa túto ponuku podporuje a víta akúkoľvek snahu, ktorej výsledkom bude kultivované daňové prostredie a zvýšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností. (tasr)

Slovenský živnostenský zväz predložil zásadné pripomienky k návrhu zákona o kurzarbeite. Tvrdí, že neodzrkadľuje dostatočne potreby a okolnosti podnikania živnostníkov.

Zväz poukazuje na striktnosť a nevyváženosť podmienok získania podpory pre samostatne zárobkové osoby. Navrhovateľ podľa neho nezohľadnil pripomienky zväzu a návrh nereflektuje dostatočne potreby a okolnosti podnikania SZČO.

Čo požaduje zväz:

  • Upraviť mieru poklesu tržieb, ktorá je podmienkou na výplatu dávky z fondu zamestnanosti, z navrhovaných 40 % na 25 %.
  • Upraviť podmienky poskytnutia podpory pre SZČO z fondu zamestnanosti. Tú by mal živnostník dostať až po dvojročnom platení odvodov do poisťovní. Zväz žiada skrátiť obdobie trvania povinného alebo dobrovoľného prispievania na sociálne a nemocenské poistenie na maximálne 12 mesiacov.
  • Navrhuje, aby bola k oprávneným prispievateľom a následne žiadateľom o podporu z fondu zamestnanosti zaradená aj dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá určený limit pre povinné poistenie nedosahuje.
  • Živnostníci poukazujú na nerovnosť prístupu k právnickým osobám a ku SZČO z hľadiska celkového odvodového zaťaženia. Kým zamestnávatelia na tejto schéme podpory z hľadiska nákladov regulácie ušetria 13 miliónov eur, SZČO na ňu doplatia dodatočným zaťažením vo výške päť miliónov eur. Žiadajú znížiť percento odvodu do fondu nemocenského poistenia v rovnakej miere, ako sa navýši odvod do fondu zamestnanosti. Novozavedený odvod do fondu zamestnanosti pre SZČO vo výške 0,5 % z vymeriavacieho zákonu chce zväz kompenzovať znížením príspevku do fondu nemocenského poistenia. (tasr)

Francúzsky Pasteurov inštitút ukončil vývoj vakcíny, klinické testy skončili neúspešne. Na vývoji spolupracoval s americkou farmaceutickou firmou Merck.

Partnerstvo oznámili vlani v máji, zamerať sa chceli na vakcínu založenú na už existujúcej vakcíne proti osýpkam.

V súčasnosti sa Pasteurov inštitút radí medzi najväčšie vedecké pracoviská na svete. Pôvodne sa zameriaval na rozšírenie očkovania proti besnote, postupne sa rozvíjal a začal skúmať príčiny vzniku infekčných chorôb a možnosti, ako sa proti nim liečbou brániť. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať