Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovensko.Digital má výhrady ku koncepcii nákupu štátneho IT a ako jediné za ňu nehlasovalo. Tvrdí, že podľa koncepcie môže IT dodávateľ odovzdať úradu zdrojové kódy až v momente, keď neuspeje v tendri na novú IT prevádzku, čo nepomáha možnosti vymaniť sa zo stavu vendor lock-in.

„Tento scenár považujeme za nekorektný. Vlastník IT riešenia, teda štát, by sa mal k dokumentácii a zdrojovému kódu dostať skôr, aby táto dokumentácia a kód mohli byť k dispozícii už v rámci nového verejného obstarávania na prevádzku locknutého IT riešenia. Takto by uchádzači vedeli vypracovať relevantnejšiu ponuku a zároveň štát by mal väčšiu garanciu, že ponuka bude reálnejšia. Sprístupnenie dokumentácie a zdrojového kódu novému dodávateľovi až po verejnom obstarávaní považujeme za neskorý a rizikový moment,“ hodnotí Peter Kulich zo Slovensko.Digital.

Koncepciu nákupu schválila tento týždeň pracovná skupina na úrade podpredsedu vlády Rašiho. Jej členmi sú zástupcovia niekoľkých ministerstiev, štátnych úradov, dodávateľských firiem z IT Asociácie Slovenska (ITAS) či odbornej verejnosti, ako aj Slovensko.Digital.

Koncepcia je dokument, ktorý ak následne prijme Rada vlády pre digitalizáciu verejnej správy, bude na najbližšie roky zásadne ovplyvňovať, akým spôsobom bude štát nakupovať IT služby v hodnote približne pol miliardy eur ročne. Slovensko.Digital ďalej tvrdí, že koncepcia v schválenej podobe obsahuje tiež širokú výnimku z povinností pre IT riešenia spadajúce pod kritickú infraštruktúru štátu. Daná zmena sa objavila v koncepcii na poslednú chvíľu a nebola predmetom diskusie.

„Ide o tému, ktorú nie je možné vyriešiť v priebehu pár dní a vyžaduje si detailnejšiu diskusiu, jasné pomenovanie problémov a hľadanie opatrení na ich riešenie. Predmetná výnimka ruší aj povinnosť poskytovať OpenAPI a OpenDáta pre IT riešenia kritickej infraštruktúry štátu, aj keď v súčasnosti sa tieto aktivity dejú, napríklad v rámci ÚPVS existujú tzv. OpenAPI a sú publikované OpenDáta,“ povedal Kulich.

Slovensko.Digital už skôr upozornilo aj na prílohy týkajúce sa autorských práv a delenia zákaziek na menšie časti. Príloha o autorských právach nakoniec nie je súčasťou schvaľovanej verzie koncepcie nákupu. „To považujeme za pozitívne aj vzhľadom na nedávno parlamentom schválený Zákon o ITVS, podľa ktorého na objednávku vytváraný softvér bude musieť mať otvorený zdrojový kód podľa licencie EUPL,“ hovorí Kulich .

Príloha o delení zákaziek na časti súčasťou koncepcie je a jej pôvodným spoluautorom je aj Slovensko.Digital. „Do prílohy koncepcie sa však dostali aj textácie, ktoré vytvárajú priestor pre obídenie povinnosti rozdelenia zákazky na časti a aj exaktného zdôvodnenia, a to aj v prípadoch, keď rozdelenie na časti prirodzene vyplýva z podstaty zákazky. Trend delenia zákaziek ako možnosti posilnenia pozície malých firiem navyše vyplýva z viacerých dokumentov a iniciatív Európskej komisie a OECD,“ povedal Kulich.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kto vo februári veril akciám, keď boli na dne, zarobil už 35 percent
  • EÚ: Predsedníčka EK dnes predstaví návrh rozpočtu na 7 rokov a plán oživenia ekonomík po koronavírusovej krízy
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Radíme: Rodičia o OČR neprídu, ak ich dieťa po 1. júni nepôjde do školy či škôlky
Zdieľať

Vládny IT analytik: Ak by štát nakupoval služby IT externistov za ceny ako v Česku, ušetril by 30 miliónov ročne

Martin Kmeťko. Foto - UHP/Facebook
Martin Kmeťko. Foto – UHP/Facebook

Ak by štát nakupoval služby od IT externistov za sadzby, ktoré sú bežné na českom trhu, ročne by usporil 30 miliónov eur, vraví vládny IT analytik Martin Kmeťko. Predpokladom na to je stanovenie cenových limitov na nákup externých IT služieb a ich prenos aj do konkrétnych zmlúv.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musí schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdia aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB však uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať