Štefan Harabin podal na Ústavný súd sťažnosť aj po druhom kole prezidentských volieb. Vychádza pritom z rovnakých dôvodov ako po prvom kole. V podaní označil voľby za nezákonné a neústavné, navrhuje vyhlásiť ich za neplatné a opakovať ich.
Podľa Harabina Zuzana Čaputová ako víťazka volieb pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to aj v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.
O Harabinových sťažnostiach bude rozhodovať Ústavný súd až po doplnení svojho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov stále nefunkčné.
Termín na podávanie sťažností na prezidentské voľby uplynul v stredu.
„K dnešnému dňu bolo na Ústavný súd SR doručených päť podnetov týkajúcich sa volieb prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedla ústavná sudkyňa Jana Baricová vykonávajúca úlohy predsedu súdu.
Podľa informácie zo súdu boli dve podania v stredu vybavené príslušným sudcom spravodajcom, a to odložením. Stalo sa tak s odkazom na paragraf zákona o ÚS, podľa ktorého „ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží“.
Išlo o podanie občianky, ktorá namietala, že počas volebného moratória pred prvým kolom volieb bol hosť v relácii nemenovanej televízie „stopercentne presvedčený“ o tom, že sa bude konať aj druhé kolo. Podľa nej to bola manipulácia verejnou mienkou.
V druhom odloženom podaní sťažovateľ v rukou písanej sťažnosti namietal, že obvineným a odsúdeným v ústavoch na výkon väzby a trestu údajne nebolo umožnené voliť.
V ďalšom podnete na Ústavný súd ide o žiadosť o zastavenie a odloženie prezidentských volieb. Sťažovateľ v ňom okrem iného uvádza, že „niektorí kandidáti boli nie nezávislí, ale členmi určitej politickej strany“.
Podľa zákona návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. Ústavný súd má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu. „Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní,“ pripomína Baricová.
Aktuálne má Ústavný súd len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie a noví zatiaľ neboli vymenovaní. Súd je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov. (tasr)
Odporúčame: Prečítajte si knihu o tom, ako Štefan Harabin ovládol slovenskú justíciu