Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Inflácia v eurozóne sa spomalila na 0,8 %, vzďaluje sa od cieľa ECB

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v septembri zvoľnil na 0,8 percenta, čo je najpomalšie tempo za takmer tri roky. Zverejnené údaje potvrdzujú, že inflácia sa vzďaľuje od cieľa ECB, ktorý je nastavený tesne pod 2 %.

Údaje o septembrovej inflácii zverejnil Eurostat. Medziročný rast cien v celej EÚ sa zvoľnil na 1,2 percenta.

V eurozóne najviac zdraželi potraviny, alkohol a tabak, medziročne o 1,6 percenta. Nasledovali ceny služieb.

Výraznejšie sa spomalilo zdražovanie čerstvých potravín, ktorých ceny v septembri stúpli o 0,7 percenta. V júli pritom rástli o 2,5 percenta.

Najvyššiu infláciu za september vykázalo Rumunsko (3,5 %), druhé je Slovensko s 3 percentami.

Pokles cien zaznamenal Cyprus (-0,5 %) a Portugalsko (-0,3 %).

Ako rástli ceny pred rokom:

V deviatom mesiaci 2018 medziročná inflácia v eurozóne dosiahla 2,1 percenta, v celej Únii o desatinu bodu viac.

Zdieľať

Dlhodobo nízke úroky prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho, hovorí Ján Kovalčík, analytik INEKO.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO:

Z dlhodobo nízkych sadzieb sa môžu tešiť hlavne:

  • korporácie, ktoré masívne využívajú dlhové financovanie,
  • vlády, ktorým sa nechce robiť potrebné reformy a lepšie hospodáriť – radšej míňajú viac a účet vo forme rastúceho štátneho dlhu nechávajú zaplatiť ďalším generáciám a
  • skupiny, ktoré benefitujú z rastu vládnych výdavkov.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlhé obdobie nízkych úrokov pomáha aj ľuďom, ktorí si financujú bývanie. V skutočnosti však rekordne lacné hypotéky zdvihli ceny nehnuteľností. A tak nemalú časť budúcej úspory na úrokoch zhltne už na začiatku vyššia kúpna cena bytu či domu.
Myslím si, že pre väčšinu ľudí sú dlhodobo nízke úroky zlou správou. Prichádzame o zhodnotenie úspor. V dlhodobom horizonte to znamená, že si buď musíme z príjmu odkladať viac, alebo sa pripraviť, že zo slabo zhodnocovaných úspor si prilepšíme k dôchodku menej.
To nie je najlepšia perspektíva, ak si uvedomíme, že oproti súčasnosti budú dôchodky v pomere k platom nižšie. Prečo? Lebo vybraté odvody od pracujúcich sa budú deliť medzi výrazne väčší počet dôchodcov. Navyše schopnosť štátu dofinancovať dôchodky z daňových príjmov bude oslabená pre zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, a tiež pre náklady, ktoré si vyžiada zmena klímy.
Dlhodobo nízke úroky teda prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho.
Chcel by som veriť, že tento scenár sa nenaplní a ECB sa od plnenia želaní politikov včas vráti k zodpovednej menovej politike.
Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Rumuni začali promptne rokovať s VW o fabrike, ktorú plánoval postaviť v Turecku

Rumunsko začalo s Volkswagenom nové rozhovory týkajúce sa fabriky, ktorú automobilka plánovala pôvodne postaviť v Turecku. Nemecký koncern konečné rozhodnutie o tejto lokalite odložil pre turecké vojenské operácie v Sýrii.

Rokovania s Volkswagenom (VW) potvrdil rumunskému periodiku Ziarul Financiar minister obchodu Ștefan Radu Oprea.

„Odštartovali sme nové rozhovory s Volkswagen Group. Rumunsko má teraz veľmi dobrú technickú povesť a nemáme problémy s pracovnou silou,“ hovorí Oprea.

Rumunsko je domovom automobiliek Dacia, ktorú vlastní Renault, a Ford Romania.

Investíciu VW by rado získalo aj Bulharsko, ktoré je pripravené zdvojnásobiť finančné stimuly na prilákanie investície, píše Reuters s odvolaním sa na informácie Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Nový závod VW by mal ročne vyrábať 300-tisíc áut pre stredoeuróspsky a ázijský trh. Automobilka pri ňom počíta s investíciou viac ako 1 miliarda eur a vytvorením zhruba 4000 pracovných miest.

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať