Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

70 miliónov z eurofondov pôjde namiesto výskumu na stavbu ciest a podporu práce po útlme banskej činnosti. Schválila to vláda. Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) hovorí, že išlo o peniaze, ktoré mali dostať malé stredné podniky. „Nesúvisí to so školstvom,“ dodala.

Nie je to podľa nej o vedcoch, ale o podnikoch, ktoré podľa nej nemali zrejme o peniaze taký záujem, ako štát predpokladal.

Vláda schválila realokáciu celkovo 80 miliónov eur medzi operačnými programami. Z programu Výskum a inovácie sa má presunúť  spomínaných 70 miliónov do programu Integrovaná infraštruktúra. Presuny si vyžadujú aj súhlas Európskej komisie.

V súvislosti s využitím peňazí v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OP II) sa v materiáli uvádza indikatívny zoznam dopravných projektov. Bol zostavený na základe súčasného stavu poznania z hľadiska projektovej a vecnej pripravenosti jednotlivých stavieb. Zoznam obsahuje 5 projektov v sume 329,284 milióna eur, ktoré by mohli byť realizované nad rámec súčasnej alokácie prioritnej osi 6. „Projekty sa týkajú modernizácie vybraných úsekov ciest I. triedy v Prešovskom kraji, Košickom kraji a Banskobystrickom kraji, výstavby obchvatov miest Krupina a Komárno a modernizácie križovatky v Rimavskej Sobote,“ konkretizuje materiál.

Druhý presun má objem 7,509 milióna eur z Operačného programu Efektívna verejná správa do prioritnej osi 3 – Zamestnanosť v rámci Operačného programu Ľudské zdroje; tretí je vo výške 2,490 milióna eur. Ide o nepridelenú časť výkonnostnej rezervy z prioritnej osi 2 Zefektívnený súdny systém a zvýšená vymáhateľnosť práva Operačného programu Efektívna verejná správa do uvedenej prioritnej osi Operačného programu Ľudské zdroje. „Tieto zdroje budú použité na financovanie aktivít a opatrení na podporu transformácie regiónu horná Nitra, ktorá je súčasťou Iniciatívy EK pre uhoľné regióny,“ uvádza sa v návrhu využitia financií.

Ďalším operačným programom, odkiaľ by malo byť možné presunúť financie do OP II, je Integrovaný regionálny operačný program (IROP). V tomto prípade vláda schválila v uznesení, že šéfka agrorezortu má predložiť na rokovanie vlády materiál o stave implementácie IROP. Jeho súčasťou bude aj návrh na prerozdelenie záväzku roku 2019 do iných prioritných osí v jeho rámci a v prípade nedostatočnej absorpčnej kapacity v IROP do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Schválený materiál bol z dielne podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer), ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej (SNS), ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka (Most-Híd), ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej (nominatka SNS), ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer) a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer). (n, tasr)

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kondrót ustúpil pri ďalšej novele podozrivej z pokusu o pomoc Babišovi

Poslanec Maroš Kondrót zo Smeru ustúpil pri novele, pre ktorú ho v SaS podozrievali z pokusu pomôcť Duslu Šaľa Andreja Babiša. On aj ďalší koaliční poslanci podporili pozmeňujúci návrh od Karola Galeka z SaS, ktorý spornú novelu okresal. „Ušetrili sme ľuďom sedem miliónov eur ročne v účtoch za elektrinu, na ktoré by sme sa museli všetci spoločne poskladať Andrejovi Babišovi,“ povedal Galek.

Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR
Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Zdieľať

V nedeľu 15. septembra ostanú obchody na Slovensku zatvorené, predávať počas sviatku im zakázal zákon. Otvorené smú mať len obchody na staniciach, letiskách, predajne suvenírov, lekárne, veľkoobchody či menšie predajne, kde neobsluhujú zamestnanci.

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.