Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Skončila sa petícia za diaľnicu na Orave. Starostovia a primátori z 39 samospráv odovzdali pohľadnice od občanov nespokojných s tempom prípravy cesty do podateľne ministerstva dopravy a na Úrade vlády. „Aj Orava je na mape Slovenska,“ povedal organizátor akcie poslanec Igor Janckulík.

Foto N
Foto N

Janckulík je bývalým splnomocnencom pre rýchlostné cesty a aktuálne aj členom KDH. Presný počet pohľadníc pre ministra dopravy Árpáda Érseka a premiéra Petra Pellegriniho, ktoré nespokojní ľudia v obciach na protest podpísali, zatiaľ nie je jasný.

Janckulík tvrdí, že vláda neplní programové vyhlásenie a neplní ho, ani čo sa týka plánovanej rýchlostnej cesty na Orave. Konkrétne ide o cestu rýchlostnú cestu R3, ktorá má v budúcnosti viesť od Ružomberka po poľské hranice.

Organizátori kritizujú najmä dlhé obstarávanie úseku od Tvrdošína po Nižnú na Orave, ktoré Národná diaľničná spoločnosť organizuje už takmer dva roky.

Minister Érsek povedal, že tender neustále napádajú uchádzači v súťaži a s podpisom zmluvy sa musí čakať na rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.

Organizátori petície kritizujú aj pomalú prípravu zvyšných častí cesty na Orave.

„Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou, Dlhá – Sedliacka Dubová. Tieto úseky sa podľa strategického plánu z roku 2016 mali začať stavať v máji 2019, podľa najnovších plánov je to už november 2023,“ rečnil Janckulík.

„Všetky ostatné úseky sú v projektovaní, nič sa nezastavilo. Viem, aká je situácia na Orave,“ reagoval Érsek.

Petíciu spustili organizátori v marci. Na pohľadniciach, ktoré mohli občania podpísať, sa píše napríklad: „Pán minister, Orava trpí. Dokedy?“

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Globálny verejný dlh na konci vlaňajška stúpol na 98 % HDP, odhaduje MMF. Údaj je oveľa vyšší, než fond pôvodne očakával. Dôvodom je pandémia, počas ktorej vlády prijali fiškálne opatrenia na podporu ekonomík za takmer 14 biliónov USD.

MMF pôvodne predpokladal, že verejný dlh sa na konci roka 2020 zvýši na 84 % výkonu svetovej ekonomiky z 83,5 % v roku 2019. V tomto roku má ďalej rásť až na 99,5 %.

Zadlženie skupiny G20 má v tomto roku dosiahnuť 109 % HDP, dlh rozvinutých krajín 124,9 %. Fond vyzval vlády, aby pokračovali vo fiškálnej podpore ekonomík, kým nebude oživenie v plnom prúde.

Dokonca aj potom však podľa neho bude veľa krajín s nízkymi príjmami potrebovať dodatočnú asistenciu vo forme grantov, zvýhodneného financovania, predĺženia splatnosti dlhov a v niektorých prípadoch aj reštrukturalizáciu dlhu. (čtk, reuters)

Nový šéf Commerzbanky chce zrušiť 10-tisíc pracovných miest a zavrieť stovky pobočiek. Obe opatrenia sú súčasťou zmeny stratégie druhej najväčšej nemeckej banky, ktorú od začiatku roka riadi Manfred Knof.

Commerzbank v lete plánovala predstaviť novú stratégiu vrátane ďalších úsporných opatrení. V júli však rezignoval generálny riaditeľ Martin Zielke a šéf dozornej rady Stefan Schmittmann, preto banka prezentáciu odložila.

V decembri sa vedenie firmy dohodlo s odbormi na zrušení 2300 pracovných miest. Nový riaditeľ Manfred Knof, ktorý sa ujal funkcie na začiatku roka, a predseda dozornej rady Hans-Jörg Vetter pracujú na ambicióznejšom pláne znižovania nákladov.

Podľa zdroja Reuters bude vedenie Commerzbanky podrobne rokovať o budúcej stratégii v najbližších dňoch, konečná podoba reštrukturalizácie má byť známa 3. februára. (čtk, handelsblatt, reuters)

Minister dopravy Andrej Doležal opakuje, že sa nestotožňuje s odporúčaním ÚHP, aby nekupoval vlakové súpravy za vyše 140 miliónov eur. „Tak chceme čerpať eurofondy alebo nechceme?“ pýtal sa v debate na sociálnej sieti.

Zámer kúpiť 15 motorových jednotiek do žilinského regiónu a 4 elektrické poschodové jednotky na trať Bratislava – Žilina opäť obhajuje aj s tým, že ide o projekt do zásoby. „Môže sa stať, že v priebehu roka – dvoch v našom dobiehajúcom programovom období sa stane, že dostaneme korekcie alebo niektorý projekt bude v omeškaní a budeme mať objem prostriedkov, ktoré nebudeme vedieť dočerpať,“ vysvetľoval Doležal.

Odporúčanie ÚHP sa opiera skôr o to, že Železničná spoločnosť Slovensko potrebuje investície do súprav inde. Vlaky teda podľa analytikov ministerstva financií kupovať treba, ale iné a inak.

Doležal tvrdí aj to, že dieselové vlaky, ktoré plánuje nahradiť v žilinskom regióne, sú staršie, než udáva ÚHP. „Nie je to pravda, na Kysuciach nie sú nové vlaky, naozaj česť výnimkám,“ povedal Doležal.

ÚHP v hodnotení píše, že nové vlaky v nákupnom pláne železničiarov nahradia najmä súpravy pochádzajúce z modernizácie z rokov 2006 až 2010.

Viac ako milión eur vlani vyplatili poisťovne na Slovensku na poistných udalostiach, ktoré súviseli s pandémiou. Týkali sa práceneschopnosti, hospitalizácie či úmrtia v dôsledku koronavírusu.

„Celkovo sme do konca minulého roka vyplatili skoro 238 000 eur za škody súvisiace s koronavírusom,“ približuje riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianz – SP Milan Rajec. Od polovice marca do konca minulého roka nahlásili klienti poisťovne spolu 434 poistných udalostí súvisiacich s covidom-19 za takmer 350 000 eur. S úmrtiami súviselo 162 poistných udalostí.

„Našim klientom boli zo životného poistenia vyplatené poistné plnenia v súvislosti s ochorením covid-19 vo výške viac ako 664 000 eur z 254 poistných udalostí. Najväčší podiel z celkovej vyplatenej sumy tvoria poistné udalosti s rizikom úmrtia,“ vyčíslila hovorkyňa poisťovne Kooperativa Silvia Nosková Illášová.

„Uniqa eviduje 100 prípadov poistných udalostí nahlásených v súvislosti s ochorením na nový koronavírus. Za minulý rok ide o približne 50 000 eur. Evidujeme 12 prípadov poistných udalostí, ktoré sa týkali úmrtia v súvislosti s ochorením na nový koronavírus,“ tvrdí hovorkyňa poisťovne Beáta Lipšicová.

Klienti Generali nahlásili počas minulého roka 271 poistných udalostí, ktoré sa týkali nového typu koronavírusu. „Šlo o udalosti v celkovej hodnote 123 000 eur. V 13 prípadoch išlo o poistnú udalosť v súvislosti s úmrtím na ochorenie covid-19,“ dodala hovorkyňa poisťovne Katarína Kukurová. (tasr)

Nákup s americkou dotáciou: Naď chce objednať ťažšie vrtuľníky, hoci v lete chcel ľahšie

Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto - N, MO SR
Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto – N, MO SR

Minister obrany Jaroslav Naď ide objednávať dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. V lete ich pritom prirovnával k mercedesu, ktorý nie je taký vhodný na bežné mierové úlohy. Časť nákupu by mala zaplatiť vláda USA.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v januári stúpli medziročne o 1,6 %, výrazne viac v porovnaní s prognózami. Vyplýva to z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Jedným z dôvodov môže byť zvýšenie minimálnej mzdy.

Údaje o januárovej inflácii zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Analytici očakávali, že ceny stúpnu len o pol percenta. V decembri klesli medziročne o 0,7 %.

„Okrem zmeny sadzieb DPH mohli ovplyvniť vývoj spotrebiteľských cien aj ďalšie faktory, ako cena oxidu uhličitého a zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy od januára 2021,“ uviedol Destatis. (čtk)

V piatok by sa mal odovzdávať úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, potvrdil to minister dopravy Andrej Doležal. „Zajtra, ak všetko platí, sa otvára,“ povedal v diskusii na sociálnej sieti.

V piatok sa tiež očakávajú práce, ktoré sa týkajú križovania rozostavaného obchvatu Bratislavy (D4) a D1. „Zajtra sa začína veľká operácia na diaľnici D1 a D4. Budú tam isté dopravné obmedzenia, ale vo všeobecnosti sa konečne ide robiť podjazd pod D1,“ povedal Doležal.

Tvrdí, že na mieste sa majú použiť technologicky moderné postupy. „Myslím, že celá konštrukcia by sa mala zasunúť pod D1 v priebehu niekoľkých dní,“ dodal Doležal.

Prvá verzia návrhu slovenského plánu obnovy je dostupná na webe. Štyristostranový dokument o návrhu reforiem a investícií za 5,8 miliardy eur zverejnil neznámy používateľ na webe.

Ide o text, ktorý ministerstvo financií poslalo pred Vianocami Európskej komisii. (link na stiahnutie)

Určite sa ešte bude upravovať, pretože zmeny vyžaduje aj Komisia, aj premiér Igor Matovič.

Pomoc pre podnikateľov v cestovnom ruchu by sa mohla zväčšiť. „Zohľadňujeme aktuálny stav a pripravujeme sa na to, aby sme vytvorili nové schémy alebo navyšovali terajšie,“ povedala štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková.

Pripomenula, že keď sa tvorila aktuálna pomoc, situácia bola iná. „Keď sa tvorila platná schéma štátnej pomoci, vychádzali sme z nejakých predpokladov a dát. Epidemická situácia sa však nezlepšuje, naopak, vyzerá to stále tak, že budeme nejaký čas zavretí,“ vysvetľovala Bruncková v debate na sociálnej sieti.

Naznačila, že rezort pripravuje ďalšie schémy. „Sme si vedomí, že musíme konať veľmi rýchlo, aby bola pomoc naozaj včasná,“ dodala.

Štátna tajomníčka tvrdí, že aktuálna pomoc pre cestovný ruch na Slovensku je v porovnaní s Českom a Maďarskom veľmi dobrá. „Rakúsko je na tom o niečo lepšie, to priznávam, treba však brať do úvahy aj to, akú úlohu cestovný ruch zohráva v rakúskom národnom hospodárstve a v akej finančnej kondícii sa tento štát nachádza,“ dodala Bruncková.

Americká ekonomika v 4. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o 4 %, výsledok je zhruba v súlade s odhadmi. Za celý minulý rok, ktorý citeľne poznačila pandémia, klesla o 3,5 %, čo je najstrmší prepad od konca druhej svetovej vojny.

V 3. kvartáli stúpol americký HDP ešte o 33,4 %. Ekonomika sa vtedy začala spamätávať z rekordného prepadu za obdobie apríl až jún, keď v prepočte na celý rok spadla o tretinu.

Vlani na jar sa začal vo svete šíriť koronavírus, ktorý zasiahol ekonomickú aktivitu vo väčšine krajín. V dôsledku pandémie museli zatvoriť obchody aj časť tovární, čo spôsobilo, že bez práce zostali milióny Američanov. Veľa z nich si stále nenašlo nové miesto.

Aký je výhľad

Výhľad na prvé mesiace tohto roka nie je príliš optimistický. Objavujú sa ďalšie prípady nákazy koronavírusom a začínajú sa šíriť jeho nové mutácie.

„V 1. štvrťroku 2021 bude rast pravdepodobne veľmi slabý, v prepočte na celý rok menej než jedno percento,“ upozornil hlavný ekonóm PNC Financial Services Gus Faucher.

Rekordný kontext:

  • Pandémia ukončila rekordnú expanziu americkej ekonomiky, ktorá trvala skoro 11 rokov. Vlaňajší prepad HDP je prvý od roku 2009, keď klesol o 2,5 %. Ekonomika bola vtedy v recesii vplyvom globálnej finančnej krízy.
  • Výraznejší hospodársky prepad než vlani zaznamenali USA za rok 1946, keď sa ekonomika spamätávala po druhej svetovej vojne a HDP klesol o 11,6 %.
  • V zaznamenanej histórii bol najhorší rok 1932, keď ekonomika v reakcii na veľkú hospodársku depresiu klesla o 12,9 %. Súčasná pandémia teda spôsobuje oveľa väčšie hospodárske problémy, než všetky udalosti v minulosti. (čtk, reuters)

 

Hriňovská mliekareň sa odvolala voči pokute 135-tisíc eur, ktorú dostala za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine. Pokutu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia označila za lividačnú.

„V odvolaní vyvraciame všetky nepravdy, na základe ktorých nám bola pokuta udelená, a namietame aj jej výšku,“ konštatuje predseda predstavenstva spoločnosti Ján Malatinec.

Podľa neho išlo o mimoriadnu udalosť, ktorú nemohla mliekareň ovplyvniť. V odvolaní uvádzajú, že podľa zákona o vodách, ak k vypúšťaniu priemyselných odpadových vôd dochádza, no deje sa tak bez priameho alebo nepriameho úmyslu, respektíve vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti, nie je možné viniť subjekt z porušenia zákonného ustanovenia. „Upchatie potrubia je udalosť náhodná a nepredvídateľná, ktorá sa stala nezávisle od vôle našej spoločnosti,“ vraví Malatinec.

Továreň v odvolaní upozornila, že v areáli závodu sa nachádza ďalšia drenážna šachta, kde sú podzemné vody pritekajúce zo širokého okolia mesta Hriňová, ktorá nie je odkanalizovaná. „Je absurdné, že kontrola neberie do úvahy to, že vody sa v tejto šachte zmiešajú a až potom vytekajú do rieky Slatina,“ dodáva.

„Pre haváriu z augusta minulého roka nedošlo k žiadnym škodlivým následkom v podobe úhynu rýb alebo iných živočíchov na vodnom toku Slatina, respektíve na životnom prostredí všeobecne,“ podotkol Malatinec. Namieta aj tvrdenie, že úmyselne vypúšťali odpadové vody zo šachty. „Netvrdíme, že sme absolútne bez viny. Je pravdou, že sa nám upchala technologická kanalizácia, na základe čoho došlo k prieniku technologických vôd do drenážnej šachty,“ dodal. (tasr)

Zo schémy pomoci pre cestovný ruch bolo zatiaľ vyplatených takmer 11,5 milióna eur, povedala štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková. Očakáva, že v najbližších dňoch by sa mohlo vyplatiť ďalších asi 6 miliónov eur.

Denne podľa nej vyhodnocujú asi 100 žiadostí a denne ich prichádza okolo 70. „Do dnešného dňa evidujeme už takmer 4800 prijatých žiadostí,“ povedala Bruncková v diskusii na sociálnej sieti.

Chybovosť žiadostí je podľa jej slov okolo 20 percent. Pri zistení nedostatkov sa snažia kontaktovať žiadateľa a problém vyriešiť. Bruncková tvrdí, že zamietnutie prichádza do úvahy iba v krajných prípadoch, keď žiadateľ nesplnil podmienky pre pomoc.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať