Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Česko znižuje podiel ropy z Ruska. V minulosti predstavoval okolo 60 %, v januári až apríli to bolo už len 44 %. Ropu kupuje najmä z Azerbajdžanu, ale napríklad už aj z USA. Problém so znečistenou ruskou ropou sa prejavil v máji. (euro.cz)

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

EÚ môže prijať uhlíkovú daň na dovážané tovary, varovala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová veľkých obchodných partnerov. Brusel by tak urobil v prípade, ak by plánovaný prechod k uhlíkovej neutralite znamenal znevýhodnenie tovarov z Únie na globálnom trhu.

„Nemá význam znižovať emisie skleníkových plynov doma, ak zvýšime dovoz oxidu uhličitého zo zahraničia,“ povedala von der Leyenová na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

„Ide o férovosť voči našim firmám a pracovníkom. Budeme ich chrániť pred neférovou konkurenciou,“ uviedla šéfka eurokomisie a naznačila možnosť prijatia dane na dovoz vysokoemisných tovarov z krajín mimo EÚ.

EÚ sa zaviazala, že do roku 2050 bude uhlíkovo neutrálna. Eurokomisia predstavila minulý týždeň plán na mobilizáciu 1 bilióna eur na podporu prechodu k uhlíkovej neutralite.

EÚ však nechce stratiť pozície na medzinárodnom trhu v prospech krajín, ktoré budú zaostávať v opatreniach na ochranu klímy, signalizovala von der Leyenová bez toho, aby nejaké menovala. Pochválila Čínu za prijatie prvých opatrení smerom k cenovému systému pre emisie CO2, čo je mechanizmus, ktorého cieľom je odkloniť investície smerom k možnostiam s nižšími emisiami. Ak by sa z toho stal globálny trend a boli by v tejto oblasti stanovené pravidlá na globálnej úrovni, nebola by potrebná uhlíková daň na dovážané tovary. (ft, tasr)

Zdieľať

Trump vyhlásil, že USA zavedú bolestivé clá na dovoz z EÚ, pokiaľ sa obe strany čoskoro nedohodnú na obchodnej dohode. „Musia konať relatívne rýchlo,“ povedal americký prezident pred odchodom zo Svetového ekonomického fóra v Davose.

Dodal, že zatiaľ bol voči Únii zdržanlivý, keďže bol zaneprázdnený dokončením nedávno podpísanej čiastočnej dohody s Čínou.

„V skutočnosti je to s nimi ťažšie než s Čínou,“ povedal Trump o EÚ deň po stretnutí so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

„Ak niečo nedostaneme, budem musieť prijať opatrenia, a tými opatreniami budú vysoké clá na autá a ďalšie veci,“ povedal Trump v separátnom rozhovore pre CNCB.

EÚ podľa neho využívala USA, teraz však nemá inú možnosť ako uzavrieť obchodnú dohodu. „Dlhé roky sme mali obrovský deficit v obchode s Európou, vyše 150 miliárd dolárov,“ uviedol Trump. Dodal, že by bol prekvapený, ak by nakoniec musel zaviesť clá, verí totiž, že sa s EÚ nakoniec dohodne.

Podľa oficiálnych čísel v roku 2018 skončila bilancia obchodu s tovarmi a službami Spojených štátov a EÚ s deficitom 109 miliárd dolárov.

Americký minister financií Steven Mnuchin v Davose povedal, že clá sú nástrojom Washingtonu pri presadzovaní jeho cieľov, ktoré fungujú. „Je nepochybné, že prezidentove clá boli veľkou motiváciou pri všetkých obchodných dohodách,“ uviedol počas panelovej diskusie, pričom mal na mysli clá, ktoré boli použité pri uzatváraní nedávnych dohôd s Čínou, Mexikom a Kanadou. (reuters, tasr)

Zdieľať

Ministerstvo dopravy uviedlo, že Združenie cestných dopravcov ČESMAD prijalo jeho návrh zliav na mýto a akceptovalo ponuku uplatňovať zľavy na všetky kilometre spätne na konci roka. Zástupcovia Únie autodopravcov Slovenska (UNAS) podľa rezortu odmietli oba varianty mýtnych zliav pre nákladné vozidlá.

„Napriek úsiliu ministerstva dopravy vecne rokovať a urobiť ústupky pri množstevných zľavách na mýtnom autodopravcovia UNAS-u odmietajú diskusiu a uprednostňujú radikálne riešenia. Úpravy sadzby a zliav na mýtnom spolu až vo výške 26 percent z mýtnych poplatkov, tak ako žiada UNAS, sú nereálne,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Objem týchto zliav predstavuje viac ako 30 miliónov eur.

V stredu UNAS predložila ďalší návrh, ktorý by podľa Duckej predstavoval straty príjmov z výberu mýta až 40 miliónov eur. Slovensko by sa podľa ministra dopravy Árpáda Érseka schválením tohto návrhu dostalo aj do rozporu s európskymi pravidlami.

„Vítam prístup ČESMAD-u. Ja som sa chcel dohodnúť so zástupcami všetkých autodopravcov. Snažil som sa dosiahnuť kompromis aj s UNAS-om, ale nepočúvajú a odmietajú naše argumenty. Ich požiadavky nie sú možné a nemôžeme ich prijať. Žiadajú od nás viac, ako súčasná legislatíva umožňuje. Dostali by sme sa do rozporu s európskymi normami o mýte a do problémov s Európskou komisiou,“ povedal Érsek.

Výraznejšie zľavy by sa podľa ministra negatívne prejavili na údržbe ciest a príprave diaľnic. „Toto sú racionálne argumenty, ktoré musia akceptovať, inak ich štrajkové aktivity budeme považovať za predvolebné politické hry. My stále nezatvárame dvere pred UNAS-om a naša ponuka zliav, ktorá im bola navrhnutá, naďalej platí,“ dodal Érsek.

Únia autodopravcov Slovenska žiada aj úplné pozastavenie výberu mýta. Ministerstvo dopravy sa obáva, že slovenské cesty by potom využívali vo zvýšenej miere zahraniční vodiči, ktorí by tak šetrili na nákladoch a preplnili by naše cesty. Podľa ministerstva sa mýtne sadzby vo všeobecnosti pohybujú na úrovni priemeru krajín V4 a nevymykajú sa rámcom okolitých krajín.

„Dnešný systém zliav predstavuje zľavy v objeme približne štyri milióny eur ročne, na ktorých benefitujú slovenskí dopravcovia na úrovni približne 85 percent,“ dodala Ducká. (tasr)

Zdieľať

V košickom U. S. Steele sa začali rokovania odborov a vedenia o novej kolektívnej zmluve, platnosť súčasnej sa končí 31. marca tohto roku. Vedenie na stretnutí navrhlo pokračovanie v skrátenom pracovnom týždni počas ďalších dvoch mesiacov.

„Bude to predmetom rokovania na našom výbore rady odborov, ale vidíme, že výroba je ďalej v takom istom útlme, ako to bolo vlani v štvrtom alebo aj treťom kvartáli,“ skonštatoval predseda Rady odborov OZ KOVO v podniku Juraj Varga. Súčasťou požiadaviek odborárov je aj zachovanie článku o ochrane pred hromadným prepúšťaním.

Podľa hovorcu U. S. Steel Košice Jána Baču bude kolektívne vyjednávanie v tomto roku určite ťažké, podnik sa však chce rozumne dohodnúť. „Čo sa týka skráteného pracovného týždňa, otázka nestojí tak, či má firma záujem, tá musí robiť úpravy v rozvrhoch pracovných kalendárov a pracovného času, pretože nejdeme na plný výkon. Opätovne spustiť tretiu vysokú pec má zmysel, ak už budeme vidieť badateľné zlepšenie na trhu. Cena vstupných surovín zatiaľ neklesá tak, ako by bolo potrebné vzhľadom na ceny našich výrobkov na trhu,“ uviedol.

U. S. Steel: Znevýhodňujú nás

Bača zopakoval, že vysoké importy z krajín, ktoré nemusia platiť za emisie CO2 a majú oveľa nižšie náklady na energie, znevýhodňujú domácich výrobcov na trhu. Situácia všetkých európskych výrobcov ocele je pritom kritická.

„Ak súčasná situácia bude pretrvávať a na európskom trhu budú bez ďalších nákladov obchodovať firmy, ktoré nie sú viazané investovať toľko do životného prostredia a platiť poplatky za produkciu CO2, hutnícke firmy v EÚ neprežijú,“ dodal Bača.

Skrátený čas majú od mája

V oceliarňach zaviedli skrátený pracovný čas už vlani v máji a trvá aj počas januára so 60-percentnou náhradou mzdy za deň, keď zamestnanci ostávajú doma.

V júni 2019 došlo k odstávke jednej z vysokých pecí. Následne fabrika oznámila, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Časť zamestnancov následne využila na dobrovoľný odchod z podniku motivačné odmeny. (tasr)

Zdieľať

Jaguar Land Rover prepustí 10 % zamestnancov v závode Halewood na severe Anglicka. V rámci zefektívnenia činnosti príde od apríla o prácu vo fabrike zhruba 500 ľudí.

K znižovaniu stavov dôjde v súvislosti s prechodom z trojzmennej prevádzky na dve zmeny, informuje BBC.

V závode Halewood pracuje zhruba 4-tisíc ľudí na plný úväzok, ďalších 500 sezónne. Škrty sa dotknú oboch kategórií pracovníkov.

JLR vyrába vo fabrike športovo-úžitkové vozidlá Range Rover Evoque a Land Rover Discovery.

Škrty a presuny výroby:

Firma vlani oznámila, že celosvetovo plánuje prepustiť zhruba 4500 zamestnancov. Materská spoločnosť Tata hľadá partnerov, ktorí by s JLR spoločne investovali do vývoja elektrických áut.

JLR presunul produkciu modelu Land Rover Discovery zo závodu Solihull v Birminghame, kde prišlo o prácu 1200 ľudí, do Nitry. Na Slovensku začal vyrábať na jeseň 2018, v Solihulle chce produkovať elektrické vozidlá.

JLR je najväčší britský výrobca áut, vlani znížil odbyt o 6 %. Prispelo k tomu oslabenie čínskeho trhu, slabší dopyt po dieselových autách v Európe a neistota okolo brexitu.

Zdieľať

Počet insolvencií podľa analýzy vo svete stúpne, Slovensko bude zase rekordérom

Platobná neschopnosť firiem rastie niekoľko rokov po sebe, tento rok očakávajú Euler Hermes a Allianz nárast globálneho indexu insolvencií o šesť percent. Vlani vo svete stúpol počet insolvencií o deväť percent. 

Podľa Euler Hermes vo svete pretrváva vysoká miera zlyhaní veľkých spoločností  s obratom nad 50 miliónov eur. Išlo o 249 prípadov s celkovým obratom viac ako 145 miliárd eur za tri vlaňajšie štvrťroky. Kritickými sektormi boli stavebníctvo v Ázii, energetika a maloobchod v Severnej Amerike a v západnej Európe.

Prečo budú firmy pod tlakom:

  • dlhodobo mierne tempo hospodárskeho rastu najmä vo vyspelých ekonomikách,
  • oneskorené účinky obchodných sporov a politická neistota,
  • nárast vstupných nákladov alebo sociálneho napätia.

Na Slovensku Euler Hermes očakáva medziročný nárast insolvencií o 12 percent, čo Slovensko aj na tento rok zaraďuje k extrémom. Väčší rast by mal byť podobne ako vlani len v Čile.

Dôvodom sú najmä osobné bankroty a uvoľnenie pravidiel okolo nich. To dovoľuje ľuďom zbaviť sa dlhov ľahko, len vlani sa oddlžilo viac než 16-tisíc ľudí, dohromady od zmeny pravidiel viac ako 38-tisíc. V súčasnosti predstavujú viac ako 80 percent z celkového počtu insolvencií na Slovensku.

Tento rok by mala rásť platobná neschopnosť v priemere v štyroch z piatich krajín. Medzi výnimky sú zaradené len Brazília, Maďarsko, Litva a Grécko. Vo Francúzsku, na Novom Zélande, v Poľsku, Nórsku a Luxembursku sa neočakáva medziročná zmena.

V ostatných sledovaných krajinách sa čaká nárast platobnej neschopnosti. Výsledkom podľa Euler Hermes bude, že každá druhá krajina zaregistruje v roku 2020 viac insolvencií ako pred finančnou krízou.

To si podľa riaditeľa Euler Hermes na Slovensku Petra Mucinu vyžaduje väčšiu selektivitu a preventívne kroky pri riadení pohľadávok jednotlivých firiem. Odporúča dôkladne monitorovať obchodné spory a iné politické a s politikou súvisiace riziká, ktoré budú po celý rok 2020 spôsobovať vysokú mieru neistoty.

Zdieľať

Účet Boeingu za odstavené lietadlá 737 Max by mohol dosiahnuť viac ako 25 miliárd dolárov, odhadujú analytici. Prognóza vyšších nákladov prichádza po tom, ako výrobca oznámil ďalší posun návratu problémových strojov do prevádzky.

Boeing už zaúčtoval v súvislosti s uzemnením 737 Max náklady vo výške 9 miliárd dolárov, z toho viac ako polovicu v podobe kompenzácií pre zákazníkov – aerolínie, píše Reuters.

Analytička spoločnosti Jefferies Sheila Kahyaoglu tvrdí, že firma by mala zvýšiť balík kompenzácií pre zákazníkov o ďalších 10 miliárd dolárov a revidovať náklady spojené s produkciou 737 Max o vyše 5 miliárd dolárov.

„Naše odhady počítajú s tým, že dodávky 737 Max budú obnovené v 3. štvrťroku 2020,“ hovorí Kahyaoglu.

Boeing neočakáva získanie povolenia na návrat lietadiel do prevádzky skôr než v polovici tohto roka.

Od druhej tragickej nehody 737 Max v Etiópii, ktorá sa stala v marci 2019 a po ktorej nasledovalo stopnutie prevádzky strojov, sa akcie Boeingu zosunuli o štvrtinu.

Zdieľať

Smartwings počíta s nasadením odstavených lietadiel Boeing 737 Max až od apríla 2021. Český dopravca koncom vlaňajška vyčíslil stratu z nemožnosti prevádzkovať tento typ strojov na 60 miliónov eur.

Smartwings vlastnia sedem lietadiel 737 Max, ďalších 21 kusov mali vlani prevziať od Boeingu.

Do apríla 2021 ich plánujú nahrádzať pomocou prenajímaných lietadiel a prípadne aj úpravami v harmonograme letov.

Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Czech Fund Lukáša Kovandu by sa strata Smartwings pre odstavené boeingy mohla v priebehu tohto roka zdvojnásobiť.

Problémy s lietadlami sa prejavili na výsledkoch skupiny Smartwings, do ktorej patria aj České aerolínie. Vlani prepravila 8,2 milióna cestujúcich, o 8 % menej než v roku 2018.

Kedy sa vráti 737 Max:

Lietadlá majú celosvetový zákaz prevádzky od marca 2019, keď ich úrady odstavili po dvoch leteckých nešťastiach. Podľa výrobcu bol na vine chybný softvér.

Boeing vlani v novembri predpokladal, že prevádzka lietadiel bude obnovená v januári 2020.

Tento týždeň oznámil, že budú môcť vzlietnuť najskôr v polovici tohto roka. (čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať