Poslanec Smeru Maroš Kondrót napokon nepredloží návrh, ktorý mal okresať protischránkový zákon a pomôcť Babišovi či Kmotríkovi. Hovorí, že sa tak rozhodol po dohode s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom z Mosta-Híd.
Foto – TASR
Čo chcel zmeniť poslanec Smeru Kondrót?
V súčasnosti zákon hovorí, že ak sa zistí, že firma v registri klamala o svojom vlastníkovi, súd jej môže zakázať podnikať so štátom. Túto možnosť chcel poslanec Smeru zrušiť.
Pri klamaní firmy o vlastníkovi by sa zrušila aj pokuta vo výške celého zisku firmy z obchodovania so štátom. „V praxi totiž platí, že ak by sa napríklad sponzor koaličnej strany nepriznal k tomu, že ovláda firmu, s ktorou štát uzatvoril zmluvu na dodávku vojenskej techniky, môže byť táto firma odsúdená, nie na pokutu stotisíc alebo milión eur, ale na vrátenie všetkého, čím sa táto firma z tohto obchodu obohatila. Môže ísť o sumu v desiatkach miliónov eur,“ komentoval Kondrótov návrh právnik Taylor Wessing Radovan Pala.
Kondrót chcel rušiť aj trest, ktorý by klamaním o vlastníkovi postihoval štatutárov firmy. Podľa súčasného zákona by dostali trest zákazu 3 roky pôsobiť v orgánoch akejkoľvek inej firmy.
„Systém diskvalifikácií osôb, ktoré sa ako štatutári ukázali nespoľahliví, je podstatným krokom k vyvodzovaniu zodpovednosti voči tým, ktorí za firmy konajú. Ak v protischránkovom zákone zrušíme diskvalifikáciu manažérov, ktorí pri verifikácii konečného užívateľa výhod zlyhali, klamali, samotná pokuta, ktorá im hrozí, nezabráni, aby títo nespoľahliví manažéri po výmaze firmy okamžite nastúpili do orgánov inej firmy a pokračovali v podvodných praktikách,“ vysvetľuje exministerka Lucia Žitňanská.
Súčasný zákon predpokladá, že proti rozhodnutiu o výmaze firmy z registra partnerov verejného sektora sa nemožno priamo odvolať, Kondrót to chcel zmeniť. „Toto bude mať za následok, že sa štát najčastejšie vôbec nedočká právoplatného rozhodnutia počas trvania zmluvy, ktorú s takouto firmou má. Tiež sa možno obávať toho, že kým odvolací súd potvrdí rozsudok, z firmy budú verejné zdroje, ktoré táto v rozpore so zákonom od štátu získala, vytunelované,“ komentuje advokát Pala.
Komu by vyhovovali Kondrótove zmeny:
Andrejovi Babišovi. Veľké patálie so slovenským protischránkovým zákonom má aj český premiér Andrej Babiš, pretože jeho právnici pre potreby slovenského registra dobrovoľne uviedli, že konečným užívateľom zvereneckých fondov vlastniacich holding Agrofert je Babiš a jeho rodina.
Kondrótova novela by Babišovým slovenským firmám dovoľovala urobiť zmeny v zápisoch bez toho, aby im čokoľvek hrozilo. Poslanec Smeru Kondrót už v minulosti Babišovi pomohol napríklad novelou zákona o schvaľovaní štátnej pomoci v čase žiadosti Babišovho Dusla Šaľa o daňové prázdniny za cca 60 miliónov eur.
Ivanovi Kmotríkovi a ďalším. V súčasnosti beží na súdoch takmer dvadsať konaní, ktoré majú posúdiť, či oficiálni majitelia niektorých veľkých firiem sú ich naozajstnými vlastníkmi (napríklad Doprastav). Najznámejší úspech protischránkového zákona je zatiaľ konanie voči Kmotríkovej skupine v prípade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
„Osobne sa domnievam, že ak napríklad pán Kmotrík zlegalizoval svoj vplyv v bratislavskom vodárenstve preto, že sa obával, že spoločnosť Infra Services príde o výhodnú zmluvu platenú z verejných peňazí, ako aj toho, že táto spoločnosť a v nej dosadení manažéri zaplatia miliónové pokuty a že sa títo manažéri stanú v budúcnosti pre diskvalifikáciu „nepoužiteľní“, po prijatí tohto pozmeňovacieho návrhu im už nič z uvedeného hroziť nebude,“ hovorí advokát Andrej Leontiev.
Viac čítajte v texte Konštantína Čikovského Tešme sa, po Zorovi Kollárovi dal protischránkový zákon do pozoru aj Ivana Kmotríka.
