Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Témy najnovšieho MediaBrífingu:

  • Ako vyzerá práca moderátorov Facebooku.
  • Vydavateľstvo Petit Press spustilo Konzervatívny web.
  • Úrad vlády zneužil novinárov na vlastné promo.
  • Päť princípov žurnalistiky v denníku Guardian.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Prečo sa máme oveľa lepšie ako Ukrajinci

Na pochopenie významu reforiem sa stačí pozrieť na Ukrajinu, ktorá nie je od západných ekonomík vzdialená oveľa viac ako Slovensko alebo Poľsko. Pri moci však ostali staré komunistické elity a krajina s reformami skončila na polceste. Pololiberalizovaná, polosprivatizovaná a výrazne chudobnejšia. Píše Marcela Veselková.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hospodársky rast v Nemecku vo štvrtom štvrťroku zostane slabý, nie je však dôvod obávať sa recesie. Vo svojej mesačnej správe to uviedla nemecká centrálna banka.

Deutsche Bundesbank, ako znie jej oficiálny názov, upozornila aj na známky stabilizácie vyhliadok nemeckého priemyselného sektora.

Hrubý domáci produkt Nemecka v treťom štvrťroku vzrástol o 0,1 percenta po poklese o 0,2 percenta v druhom kvartáli. Nemecko sa tak tesne vyhlo recesii, ktorá sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky ekonomického poklesu za sebou.

Nemecký priemysel v poslednom čase čelí spomaľovaniu rastu svetovej ekonomiky. K jeho ťažkostiam prispieva pretrvávajúca neistota spojená s plánovaným odchodom Británie z Európskej únie a s obchodnou vojnou medzi USA a Čínou.

Nemecká vláda v tomto roku očakáva rast HDP o pol percenta po minuloročnej expanzii o 1,4 percenta. Budúci rok má ekonomika podľa vládnej prognózy vzrásť o jedno percento. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nový most do Maďarska pred voľbami nebude

Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a so závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia - Ministerstvo dopravy
Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a so závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia – Ministerstvo dopravy

Nový most Komárno – Komárom nebude hotový do volieb. Termín pre jeho dostavbu je jún 2020, no jeho prínosy môžu byť precenené.

Zdieľať

Dubajská štátna letecká spoločnosť Emirates Airline kúpi 50 lietadiel Airbus 350-900 v hodnote 16 miliárd dolárov. Ich dodávky by sa mali začať od mája 2023. (tasr, afp)

Zdieľať

RegioJet od 15. decembra spúšťa priame vlakové spojenie na trase Žilina – Trenčín – Trnava – Bratislava – Břeclav – Brno – Praha a späť. Jeden pár vlakových spojov bude ráno okolo 5.57 h vychádzať zo Žiliny a v popoludňajších hodinách pôjde naspäť z Prahy.

  • Priame spojenie vlakmi RegioJetu s Bratislavou, Brnom či Prahou po novom dostanú ďalšie kľúčové miesta na Považí – Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska Teplá, Púchov a Považská Bystrica, kde spoj zastaví s ohľadom na kapacitu trate len v smere z Prahy a Bratislavy do Žiliny.
  • RegioJet verí, že to spojenie budú využívať napríklad študenti na cesty do Brna, Bratislavy či Prahy a hostia kúpeľov v Piešťanoch či Trenčianskych Tepliciach.
  • Medzi Prahou a Žilinou budú po novom jazdiť štyri spoje RegioJetu denne.
  • Vlaky RegioJetu sa aj vďaka novému spojeniu vrátia na slovenskú vnútroštátnu trasu Žilina – Trenčín – Trnava – Bratislava a späť s novými zastávkami v Piešťanoch, Púchove alebo Novom Meste nad Váhom.
  • Nové vlakové spojenie vznikne predĺžením jedného páru súčasných vlakových spojov jazdiacich na trati Praha – Brno – Bratislava a späť.
  • Spoj bude zo Žiliny vyrážať o 5.57 h smerom do Prahy, kde má plánovaný príchod o 12.42 h. V opačnom smere bude spoj štartovať z Prahy o 15.20 h s príchodom do Žiliny o 21.25 h. (tasr)
Zdieľať

Saudi Aramco oznámila, že ponúkne na burze 1,5 percenta akcií. Cena by sa mala pohybovať medzi ôsmimi a deviatimi dolármi za kus. Hodnota celej ropnej firmy by tak mohla dosiahnuť 1,7 bilióna dolárov.

Saudskoarabský štátny ropný gigant oznámi konečnú cenu za akcie 5. decembra, keď sa skončí investorské upisovanie, píše Bloomberg.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Aramca by mohla vyniesť 25,6 miliardy dolárov. Pokiaľ by sa tak stalo, išlo by o rekordnú sumu.

Doterajšie maximum 25 miliárd dolárov dosiahlo IPO čínskej internetovej firmy Alibaba, ktorá vstúpila na newyorskú burzu v roku 2014.

Koľko akcií je pre investorov:

  • pol percenta je určených pre individuálnych záujemcov, čiže saudskoarabských občanov a rezidentov so sídlom v Saudskej Arábii a obyvateľov krajín Perszkého zálivu (upisovať môžu do 28. novembra);
  • jedno percento je vyhradené pre inštitucionálnych investorov, medzi ktorými môžu byť čínske a ruské subjekty (upisovanie do 4. decembra).

Pochybnosti o burze

IPO Aramca bude skúškou pre saudskoarabskú burzu. Podľa Reuters panuje neistota, či je schopná vyrovnať sa s obrovskou ponukou akcií, čo je potenciálne riziko pre investorov.

Dôverou investorov otriasol aj septembrový útok dronov na infraštruktúru Aramca.

Saudskoarabská burza ubezpečuje, že na IPO je pripravená. Hodnota najväčšieho vstupu na ňu zatiaľ dosiahla 6 miliárd dolárov.

Saudi Aramco je najväčším producentom ropy na svete s približne 10-percentným podielom. Podnik vlani vytvoril čistý zisk 111 miliárd dolárov, čo z neho urobilo najziskovejšiu firmu.

Zdieľať

Po dvoch rokoch už Jeff Bezos nie je najbohatším človekom na svete. Podľa rebríčka Bloomberg Billionaires Index ho prebehol zakladateľ Microsoftu Bill Gates.

Jeho majetok mal v piatok (15. 11.) na konci obchodovania trhovú hodnotu 110 miliárd dolárov. Len tesne tak predbehol Bezosa, zakladateľa a riaditeľa Amazonu, pretože jeho majetok sa odhaduje na 109 miliárd dolárov.

Bezos pritom pri nedávnom rozvode stratil značnú časť zo svojho majetku. Jeho bývalá manželka MacKenzie Bezosová získala až 35 miliárd dolárov, za čo jej patrí 24. miesto v rebríčku svetových boháčov.

Gates medzitým profitoval z posilňovania akcií svojej spoločnosti Microsoft. Ich hodnota za rok stúpla až o 48 %. A len nedávno, koncom októbra, sa zvýšila o ďalšie 4 % po tom, ako Microsoft získal kontrakt v hodnote 10 miliárd dolárov na cloudové služby pre spoločnosť JEDI, ktorá patrí pod Pentagón.

Akcie Amazonu, naopak, od konca októbra klesli o 2 %.

Podľa Bloombergu sa hodnota Gatesovho majetku tento rok zvýšila o 19,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo v prípade Bezosa klesla o 16,2 miliardy.

Na tretej priečke v rebríčku Bloombergu sa ocitol francúzsky magnát Bernard Arnault, generálny riaditeľ výrobcu luxusných produktov LVMH Moët Hennessy, s majetkom v hodnote 103 miliárd dolárov, ktorý sa tento rok zvýšil približne o tretinu, presnejšie o 34,1 miliardy.

Warren Buffett, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Berkshire Hathaway, je štvrtý s majetkom v hodnote 86,6 miliardy dolárov a generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg obsadil piatu priečku s majetkom 74,5 miliardy dolárov. (tasr)

Zdieľať

HP odmietla ponuku na prevzatie od Xeroxu. Nevylučuje, že podá vlastnú

Výrobca počítačov HP odmietol ponuku na prevzatie od producenta tlačiarní Xerox. Firma uviedla, že ju návrh vo výške 33,5 miliardy dolárov výrazne podhodnocuje. HP však nevylučuje podanie vlastnej ponuky na prevzatie Xeroxu.

Xerox predložil návrh na prevzatie HP po tom, ako vyriešil odchod zo spoločného podniku s japonským Fujifilmom. Za každú akciu HP ponúkal 22 dolárov.

HP ponuku neprijala, no zároveň uviedla, že si je vedomá výhod prípadného spojenia s Xeroxom, píše Reuters.

Xerox vyrába najmä veľké tlačiarne a kopírky. Väčšinu príjmov má z ich prenájmu podnikom a následnej údržby.

HP patrí k najväčším producentom počítačov na svete, predáva hlavne menšie tlačiarne a potreby pre ich prevádzku. Jej trhová hodnota je trikrát vyššia v porovnaní s Xeroxom.

Obe firmy sa potýkajú s negatívnymi dosahmi poklesu potreby tlačených dokumentov a pracujú na znižovaní nákladov. Nové možnosti úspor by im mohla priniesť vzájomná fúzia. Xerox odhadol ročnú úsporu nákladov z nej na aspoň dve miliardy dolárov.

HP minulý mesiac oznámila, že zruší 9000 pracovných miesta, čo je približne 16 percent celkovej pracovnej sily.

Xerox sa nedávno dohodol s japonskou firmou Fujifilm, že odíde zo spoločného podniku založeného pred vyše 50 rokmi. Svoj štvrtinový podiel jej predá za 2,3 miliardy dolárov.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Nežná nám priniesla prosperitu, ale aj zodpovednosť za krajinu, ktorú sme si ešte neprevzali +

  • Rozpočtová rada hovorí, že vláda rezignovala na svoje ciele a nemá ani plán, čo s tým.
  • Volkswagen schválil obrovský investičný plán na elektromobilitu, Bratislava v ňom nie je.
  • Putin tlačí Ukrajinu k múru a Poliaci už radšej ruský plyn nechcú.
Zdieľať

Najväčší úspech za 30 rokov? Sme súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku, hovorí  IT špecialista Miro Pikus. „Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny? 

Miroslav Pikus, IT špecialista

Táto otázka sa mi nepáči, lebo navodzuje videnie sveta, kde naše životy riadi hŕstka slovenských politikov, ktorí svojimi „rozhodnutiami“ riadia „premenu našej krajiny“.

Politici na nás vplyv nepochybne majú, ale nielen tí naši, na ktorých otázka zjavne mieri. Akoby zabúdame, že sa Slovensko stalo súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku. Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi.

Digitálne technológie naviac presunuli rozhodovanie z vládnúcej elity na široké masy. Vedomosti už nie sú koncentrované v utajených vládnych kabinetoch ani schované v útrobách knižníc. Vďaka internetu a smartfónu ich má každý z nás vo vrecku.

Či je to ekológia, ekonomika alebo onkológia, každý sa vie dostať k rovnocenným poznatkom a spraviť vlastné kvalifikované rozhodnutie. Z turistu sa stáva ekológ, z klienta bankár, z pacienta lekár, vedomosti si vie každý získať z kvalitných webov.

Kľúčové pre našu budúcnosť je preto uvedomenie, že viac než rozhodnutia politikov nás formujú tie naše vlastné o tom, ako vplývame na seba a našu spoločnosť. Všetko, čo potrebujeme zmeniť, je naša kultúra. Veď politici sú len jej odrazom a sú výnimoční len sebavedomím a slávou, nie vedomosťami či rozhodnutiami.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Elity nedodržali spoločenskú dohodu, hovorí o ponovembrových chybách ekonóm Martin Kahanec. „V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených. Postupne strácali dôstojné postavenie poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Začnem najlepším rozhodnutím: bolo to rozhodnutie miliónov nebojácnych a odhodlaných ľudí v novembri 1989 vzoprieť sa režimu a vydať sa na ťažkú cestu budovania demokracie a slobody v našej krajine.

Tiež si vážim tých, ktorí sa postavili na čelo tohto hnutia a našli odvahu urobiť veľmi potrebné, aj keď často bolestivé rozhodnutia. Medzi takéto kľúčové ekonomické opatrenia na začiatku transformácie patrili napríklad liberalizácia cien, zavedenie konvertibility meny, otvorenie ekonomiky medzinárodnému obchodu alebo privatizácia.

Úctu si zaslúžia milióny občanov, ktorí sa rozhodli na nastúpenej ceste vydržať a bolestivé dopady týchto opatrení trpezlivo znášali. Aj vďaka nim je dnes Slovensko úspešnou krajinou so silným príbehom.

Hneď na začiatku transformácie však došlo k zásadnému omylu spoločenských elít, ktoré nepochopili, že ich mandát na reformy vyplýva zo spoločenskej dohody, ktorej podmienkami bolo zachovanie dôstojnosti občanov a lepší život pre ich deti.

A že nevyhnutnou podmienkou budovania udržateľnej liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky je dodržanie tejto dohody.

V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a ďalšie menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených ľudí. Postupne strácali dôstojné postavenie v spoločnosti poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny.

Táto degradácia ich postavenia je považovaná za ich zlyhanie. Obdivovaní sú tí, ktorí si spoločenské postavenie vydobyli silou.

Je pozitívom trhovej ekonomiky, že umožňuje občanom dosiahnuť úspech. Snaha byť úspešný je úplne legitímnym hnacím motorom ekonomiky.

Koncentrácia bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí je však hrozbou pre demokraciu.

Rozptýlené bohatstvo a následne silná stredná trieda znižujú potrebu vysokých daní a prerozdeľovania a robia ľudí ekonomicky menej závislými na vláde. Tým ich tiež robia ťažšie manipulovateľnými populistickými politikmi.

Vysoká koncentrácia ekonomickej moci koncentruje aj politickú moc a zvyšuje riziko únosu štátu a deštrukcie demokracie.

Preto za najväčšiu chybu posledných 30 rokov považujem to, že sme porušili spoločenskú dohodu a veľkej časti spoločnosti vzali dôstojnosť a sen o lepšom živote pre ich deti, zatiaľ čo inej, úzkej skupine ľudí umožňujeme unášať nám štát.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch, povedal šéf ÚVO Miroslav Hlivák. „Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že podkopávajú piliere právneho štátu.“

Celé stanovisko šéfa ÚVO Hliváka:
„To, že si skutočne uvedomujeme a vážime odvahu ľudí, ktorí vybojovali zmenu režimu, dokážeme len svojimi činmi a nie slovami. Zvlášť, keď sme vo verejnej funkcii. Ja mám z tejto pozície, z pozície predsedu nezávislého kontrolného orgánu, aj kompetenciu tvoriť legislatívu, teda pravidlá, ktorými sa potom riadi naša spoločnosť v oblasti verejných nákupov.
Považujem za povinnosť, aby sme ich tvorili tak, že posilňujú piliere právneho štátu, teda tie piliere, ktorých základy sme mohli začať tvoriť po udalostiach, ktoré si dnes pripomíname. Ukazuje sa však, že stále máme čo robiť.
Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch. Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že tieto pozmeňujúce návrhy podkopávajú piliere právneho štátu.
A tak v tieto dni, aj v deň samotného okrúhleho výročia cítim potrebu a ako verejný funkcionár aj povinnosť na to opätovne upozorniť. Urobil som tak aj v prvom podcaste, ktorým úrad chce podporiť otvorenú komunikáciu. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie je to spojenie symbolu a reálnych činov pre podporu budovania právneho štátu a pred tridsiatimi rokmi vybojovanej slobody slova.“

Zdieľať

Za nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou sme zaplatili, hovorí o chybách po Novembri hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. „Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Najväčším omylom bol nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou, ale aj s predchádzajúcim pôsobením významných nomenklatúrnych komunistických kádrov a riadiacich dôstojníkov Štátnej tajnej bezpečnosti (ŠtB).

Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry. Je však možné, že tento ponovembrový spoločenský „konsenzus“ bol (požadovanou) cenou za nenásilnú zmenu režimu.

To najlepšie rozhodnutie politických elít aj samotnej spoločnosti bol vstup do Európskej únie, do NATO a osobitne aj prijatie spoločnej európskej meny. Sú to totiž najpodstatnejšie poistky našej krajiny proti opäť sa rozmáhajúcej ruskej hegemónii a propagande.

A v domácej politickej rovine treba spomenúť aj vzopretie sa podstatnej časti spoločnosti proti mečiarizmu a Ficovej verzii demokracie a riadenia štátu. Svojím spôsobom bol najväčší úspech kultivácia slovenskej občianskej spoločnosti (vrátane médií), ktorá dokáže korigovať nesprávne rozhodnutia zástupcov „ľudu“ alebo nebezpečný politický vývoj.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pre šéfku Profesia.sk Ivanu Molnárovú boli najlepšie rozhodnutia za posledných 30 rokov reformy a vstup do EÚ. „Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Ak by som mala na výber najlepšie rozhodnutia, ktoré Slovensko za tých 30 rokov urobilo, tak sú to pravicové reformy a jednoznačne náš vstup do Európskej únie.

Posledných 30 rokov vnímam ako obrovský posun, aj keď mnohé veci sa nedarí stále odstrániť. Voľný trh, slobodné cestovanie či jednotná mena sú takmer nespochybniteľné benefity. Ale to, čo nám a našej spoločnosti stále chýba, je schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje činy. Dostali sme slobodu, ale nevnímame aj zodpovednosť, ktorú sme získali. Stále sa nevieme zodpovedne správať k verejnému priestoru.

Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek. Fakt, že naši najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia a neuvažujú nad návratom, nás núti zamyslieť sa nad tým, či sme atraktívnou krajinou, kde ľudia chcú žiť, pracovať a vytvárať hodnoty.

Pôvodne som chcela označiť aj korupciu, ale v krajine, kde to najmä staršia populácia vníma ako niečo normálne, je to, žiaľ, len zarážajúce.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Dve najväčšie chyby po Novembri podľa Libora Meliorisa: kupónová a mečiarovská privatizácia spolu so zlou reštitúciou pôdy a lesov. „Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Libor Melioris, ekonóm:

Demontáž komunistického režimu bola suverénne najlepším rozhodnutím. Komunisti totiž škodili vám, vašim blízkym a spôsobovali predčasnú smrť.
Po 30 rokoch to máme potvrdené robustnou štatistikou.

Druhým najlepším rozhodnutím bol vstup do Európskej únie, vďaka ktorému sa milióny ľudí mohli pohnúť na Západ a miliardy eur prišli na Východ. Pre obe strany to bolo veľmi výhodné. Dnes je situácia taká, že ľuďom na Západe prekážajú cudzinci, lebo majú pocit, že im berú prácu. U nás ľudia šomrú na zisky zahraničných investorov, keďže majú pocit, že sú vykorisťovaní. Je to zložitý problém. S určitosťou vieme povedať len jednu vec, všetci by si pohoršili, ak by sme sa vrátili do stavu pred vstupom do EÚ.

Najhorším rozhodnutím bola kupónová a potom mečiarovská privatizácia. Zaplatili sme za ňu surovou nezamestnanosťou a 100-miliardovou sekerou v bankách. Nezamestnanosť v období 2000 – 2006 nebola dielom Dzurindu, Mikloša ani Kaníka ale Mečiara, Kozlíka a Keltošovej. Čo sa malo urobiť inak? Stredné a veľké podniky sa mali predávať priamo zahraničným investorom, ktorí v danom sektore pôsobili najmenej dvadsať rokov. Pokojne aj za korunu.

Druhým najhorším rozhodnutím boli reštitúcie. Katastrofálne dopadli reštitúcie pôdy a lesov.

Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať. Štát tento problém dlhodobo ignoruje. Pre nefungujúci trh s pôdou stagnuje naše poľnohospodárstvo a vidiek.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najväčšia chyba po Novembri podľa audítorky Renáty Bláhovej: „Nepodarilo sa zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Začnem pozitívami, ktoré jednoznačne prevažujú, takže si dovolím vymenovať až tri podľa mňa najlepšie rozhodnutia.

🙂 Rozhodnutie vstúpiť do EÚ, ktorým sme si poistili vybojovanú slobodu aj nádej, že budeme dlhodobo žiť západné európske hodnoty vrátane právneho systému, skutočnej demokracie, vzájomného rešpektu a solidarity. Sama veľakrát pripomínam svojim deťom, koľko ľudí do roku 1989 zomrelo pri zakázaných pokusoch prekročiť hranice. Vždy, keď ideme na Devín, zastavíme sa pri symbolickej ostrieľanej stene.

Zdroj – Svetová banka

🙂 Rozhodnutie hneď po vstupe do EÚ urobiť dôležité reformy a zaviesť euro, ktoré nám zabezpečilo jeden z najvyšších hospodárskych rastov od roku 1989, a to nielen v Európe, ale aj vo svete (graf č. 1). Za reformy vďačíme vláde SDKÚ, najmä rovná daň pritiahla po roku 2004 zahraničných investorov, ktorí sú vo veľkej miere aj dnes najdôležitejšími ťahúňmi slovenského hospodárstva a prispievateľmi do štátneho rozpočtu (graf č. 2). Chuť investovať na Slovensku u nich v posledných rokoch aj v dôsledku neochoty vlády počúvať a konať vo verejnom záujme však klesá.

Zdroj – finstat.sk

🙂 Rozhodnutie odvážne bojovať za slobodu slova a tlače, ktorá nie je samozrejmosťou ani v iných krajinách EÚ (graf č. 3). Z pohľadu európskych hodnôt a budúcnosti našich detí je to podľa mňa dôležitejšie než hospodársky rast. Veľmi si preto vážim všetkých redaktorov Denníka N, ktorí pred 5 rokmi preukázali veľkú odvahu pri vstupe Penty do vtedy najčítanejšieho mienkotvorného slovenského denníka. Myslím, že tým pomohli aj samotnému SME, aby sa ubránilo úplnému ovládnutiu. Je mi preto cťou písať pre tento portál, ktorý je v mojich očiach na Slovensku symbolom slobodnej tlače.

Zdroj – Reporters Without Borders

😕 Aj chýb je zrejme viac, ja osobne za tú najväčšiu považujem, že sa nám nepodarilo zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia. Dôsledkom toho je, že veľká časť našich spoluobčanov je frustrovaná, neverí v spravodlivosť ani v to, že ich štát a jeho predstavitelia konajú v ich záujme.

Ale vďaka tomu, že máme na Slovensku z prístupových krajín najslobodnejšiu tlač, a tým kvalitnú slobodu slova, o korupcii a nespravodlivosti sa našťastie nahlas a veľa hovorí. Máme teda najväčšiu nádej to zmeniť, ak sa o ňu nedáme obrať a nepodľahneme „blbej nálade“.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať