Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Väčšina rodinných firiem nemá vyriešené nástupníctvo. Mnohí to ani neriešia

Polovica firiem na Slovensku sa považuje za rodinný podnik, no len každá štvrtá má vyriešené nástupníctvo. Presun z druhej na tretiu generáciu pritom väčšina firiem v Európe neprežije. Slováci nemajú skúsenosti ani s prvým odovzdaním.

Otázka je však aktuálna, lebo dochádza k prvej generačnej výmene v radoch porevolučných podnikateľov. Podľa riaditeľa spoločnosti ČSOB Advisory Michala Magica podnikatelia často dúfajú, že ich deti budú mať o ich biznis záujem.

Prečo je to dôležité: M. Magic pripomína, že ak sa firma nepripraví na generačnú výmenu, môže dôjsť k postupnému štiepeniu majetku dedením, pričom týmto vzniká problém s riadením firmy pre ďalšie generácie.

Nevedia, čo  s tým: Podľa prieskumu ČSOB a Datank väčšina slovenských rodinných podnikov netuší, ako by mohol presun firmy na potomkov vyzerať. Necelá tretina (31 %) firiem v prieskume potvrdila, že túto otázku ešte nemá vyriešenú. Ďalšia štvrtina (27 %) nad generačnou výmenou ešte ani  nepremýšľala.

Vedia, že biznis je výhodný: Rodinný biznis však respondenti považujú za výhodný, viac ako tretina si cení najmä to, že sa môžu na rodinu spoľahnúť. Vážia si lepšie pracovné prostredie a spoluprácu a nezanedbateľné je to, že majetok zostáva v rodine.

Dve pätiny označili v prieskume za najväčšiu nevýhodu nezhody v rodine a pokazené ľudské vzťahy. Problémom je nedostatok voľného času a problémy pri plánovaní spoločnej rodinnej dovolenky.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Druhá vlna pandémie zúri, vracajú sa ekonomické problémy

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Lídri sa stretnú na špeciálnom online covidovom samite, EÚ sa pripravuje na následky druhej vlny.
  • Ministri životného prostredia zatiaľ nedohodli emisné ciele na rok 2030, Slovensko podporuje zníženie o 55 %.
  • Huawei stráca v EÚ pôdu pod nohami, najmä v strednej a východnej Európe.

Minúta po minúte

Americké akcie výrazne klesli, hlavné indexy si odpísali vyše 3 %. Dow Jones padol na hodnoty z konca júla. Prepady dnes zaznamenávali aj európske burzy a ceny ropy, rástol naopak dolár. Vo svete pribúdajú počty infikovaných koronavírusom.

Ako klesli hlavné indexy na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕńa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 3,43 %.
  • Širší index S&P 500 klesol o 3,53 %.
  • Technologický index Nasdaq Composite sa oslabil o 3,73 %.

Padali technologické a energetické spoločnosti, výrazne sa oslabili aj akcie hotelov, leteckých spoločností a ďalších firiem, ktoré citlivo reagujú na vývoj pandémie.

Čo sa deje

  • V utorok ohlásilo rekordný počet hospitalizovaných s covid-19 dvanásť amerických štátov. Nemecko a Francúzsko dnes informovali o nadchádzajúcich karanténnych uzáverách.
  • V USA sa očakávajú prezidentské voľby, pred ktorými už zrejme neschvália balík pomoci americkej ekonomike.
  • Nepadali len akcie v USA, ale aj v Európe, frankfurtský index DAX si odpísal 4,17 % (najviac od júna), paneurópsky index Stoxx 600 si pohoršil o 2,95 % (najhlbší prepad za päť týždňov). Ceny ropy sa znížili o zhruba 5 %.

Ako sa vyvíjal dolár

  • Euro voči doláru kleslo na týždenné minimum, okolo 20:55 SEČ klesalo o 0,4 % na 1,1749 USD.
  • Investori využívajú dolár ako bezpečné útočisko. (čtk, e)
Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google

Nemecké akcie klesli po oznámení plošnej karantény najviac od júna. Výrazne sa oslabili aj ďalšie hlavné európske akciové indexy.

Paneurópsky ukazovateľ STOXX 600 sa znížil o 2,95 percenta na 342,17 bodu, čo znamená najhlbší prepad za päť týždňov.

Hlavný index frankfurtskej burzy DAX odpísal 4,17 percenta na 11 560,51 bodu. Popri rozsiahlej uzávere Nemecko pripravuje balík desiatich miliárd eur určený firmám, ktoré zasiahnu opatrenia.

Kľúčový ukazovateľ parížskej burzy CAC 40 dnes obchodovanie uzavrel prepadom o 3,37 percenta na 4571,12 bodu. K Francúzom večer prehovorí prezident Emmanuel Macron. Očakáva sa, že oznámi ďalšie opatrenia. Agentúra Reuters napísala, že Francúzsko tento týždeň oznámi celoštátnu karanténu. (čtk)

V piatok budú samostatne testovať zamestnancov okrem Volkswagenu aj ďalšie firmy, tvrdí riaditeľ Slovalca Milan Veselý. Informácie sa však podľa neho firemný sektor dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie.

„Slovalco ako prvok kritickej infraštruktúry a predpokladám, že aj mnohí iní, dostalo výnimku. Môžeme testovať aj u nás vo firme. Pre nás je toto testovanie veľmi dôležité, aby sme umožnili ľuďom prísť do práce,“ povedal v Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ Veselý.

Dodal, že ešte v utorok mohli vlastné testovanie na covid-19 realizovať iba firmy nad 4 000 zamestnancov a výhradne počas víkendu, no aktuálne sa už situácia zmenila a dávajú sa povolenia na piatkové testovanie.

„Rozumiem, na čo sú virológovia, infektológovia, krízový štáb. Ale myslím si, že to vákuum, tá nekomunikácia nielen s priemyslom, ale aj s hospodárstvom ako takým, je podľa mňa problém a toto by sa malo do budúcna zlepšiť,“ dodal Veselý. (tasr, e)

Bratislavský Volkswagen začal pripravovať vlastné testovanie zamestnancov antigénovými testami. Prebehne v piatok 30. októbra počas všetkých troch zmien na viacerých odberových miestach v rámci závodu.

„Vzhľadom na limitované interné kapacity odporúčame najmä nevýrobným zamestnancom, aby sa zúčastnili víkendového, štátom riadeného testovania v mieste svojho pobytu,“ povedala hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová.

Od pondelka 2. novembra bude do všetkých závodov Volkswagen Slovakia umožnený vstup len tomu, kto sa na požiadanie preukáže certifikátom s negatívnym výsledkom antigénového testu.

„Ostatným osobám bude z dôvodu ochrany zamestnancov pred nákazou vstup do závodov zakázaný. Rovnaké pravidlo platí aj pre vstup do autobusov zmluvnej dopravy,“ dodala hovorkyňa bratislavskej automobilky.

Zvýšenie kvóty na odstrel vlka vyvolalo výmenu názorov medzi dvoma ministrami za OĽaNO. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vyčítal ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, že ohlásil zámer zaradiť vlka medzi chránené živočíchy verejne skôr, než informoval koalíciu.

Pracovná skupina, v ktorej má rozhodujúce slovo rezort pôdohospodárstva, rozhodla o zvýšení kvóty z vlaňajších 35 na tohtoročných 50 kusov.

Mičovský argumentoval ochranou oviec, jeho ministerstvo tiež odkázalo, že štátna ochrana prírody nezverejnila, koľko vlkov na Slovensku žije. Budajovi vyčítal, že preceňuje úlohu vlka ako predátora proti diviakom, ktoré roznášajú africký mor ošípaných.

Podľa ministra pôdohospodárstva poľovníci zastrelili v uplynulej sezóne 75-tisíc diviakov, zatiaľ čo vlky ulovili vlani len 135 kusov.

Budaj tiež argumentoval potrebou vlka chrániť a legislatívou EÚ. Ochranári hovoria, že od roku 2000 zastrelili na Slovensku 1 800 vlkov, do čoho nepočítajú nelegálne odstrely.

Štátni ochranári upozorňujú, že v dôsledku lovu môže zo Slovenska vymiznúť pôvodný vlk karpatského typu a nahradí ho nížinná forma žijúca v Česku, Poľsku alebo Nemecku.

Firmy by mali mať lepšie možnosti samostatne testovať zamestnancov, tvrdí Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastupuje najmä zahraničné reťazce ako Tesco, Lidl či Billa. S podobnou požiadavkou vyšli aj ďalšie podniky a organizácie.

Samostatné testovania, ktoré by umožnili zamestnancom chodiť do práce, si môžu robiť firmy nad 4 000 zamestnancov. Je ich zhruba 20, štátne železničné spoločnosti ŽSR a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia však napríklad oznámili, že testovanie robiť nebudú, keďže zamestnancov majú na celom Slovensku, nie na jednom mieste.

Na čo sa sťažuje aliancia

  • Informácie dostáva len z tlačových besied. „Rozumieme však, že pripraviť v takom krátkom čase takú rozsiahlu operáciu, ako je celoplošné testovanie, je mimoriadne náročné,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič.
  • Krajčovič sa prihovára za uvoľnenie pravidiel pre firmy, ktoré by dali otestovať svojich zamestnancov cez riadne akreditované spoločnosti. „Takéto usmernenie však dnes chýba, čo môže spôsobiť problémy pre nepretržité prevádzky, ako sú napríklad distribučné centrá,“ upozornil.
  • Štát nemá s alianciou odkomunikovaný model, čo sa stane v prípade výpadku väčšieho množstva zamestnancov.  „Netýka sa to iba sektora obchodu, ale aj iných odvetví v rámci Slovenska. V tomto smere nemá Slovensko vypracovaný žiaden krízový plán,“ dodal Krajčovič. (tasr, e)

Zuzana Čaputová podpísala novelu, ktorá predlžuje platnosť vstupeniek. Organizátori kultúrnych podujatí, ktoré pre koronavírus nebudú ani v prvej polovici roka 2021, budú môcť predĺžiť platnosť vstupeniek do konca júna 2022.

Organizátori môžu tiež majiteľovi v cene lístka ponúknuť poukážku na iné podujatie konané do polovice roka 2022.

Ak držiteľ vstupenky trvá na vrátení peňazí, organizátor je povinný mu vyhovieť do 13 mesiacov od neuskutočnenia podujatia. (tasr)

Ceny ropy klesli zhruba o päť percent. Môže za to najmä silnejúca pandémia v USA i v Európe, ktorá núti vlády k prijímaniu obmedzení a vyvoláva obavy o zotavenie ekonomiky a dopytu po rope. K stratám prispela aj správa o raste zásob v USA.

  • cena severomorskej ropy Brent o 16:00 klesla o 5 % na 39,14 dolára za barel
  • americká ľahká ropa WTI zlacnela o 5,6 % na 37,36 dolára za barel

Spojené štáty, Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny zaznamenali v posledných dňoch rekordné prírastky počtu nových prípadov ochorenia covid-19. Mnoho európskych vlád zavádza nové obmedzenia pohybu a snaží sa tak spomaliť rýchly rast počtu nakazených.

Americký inštitút API oznámil, že zásoby ropy v uplynulom týždni stúpli o 4,6 milióna barelov. Podľa vládneho úradu pre energetické informácie EIA vzrástli o 4,3 milióna barelov. Analytici pritom čakali zvýšenie zásob len o 1,2 milióna barelov. (čtk, reuters)

Eurokomisia navrhla princípy, podľa ktorých by členské krajiny EÚ mali jednotne určovať minimálne mzdy. Chce dosiahnuť, aby štáty znížili rozdiely medzi najnižšími a priemernými príjmami, konkrétnu záväznú hranicu však nespresnila.

Štáty by mali určovať hladinu minimálnej mzdy podľa svojej hospodárskej situácie tak, aby motivovala ľudí pracovať a zmenšila dosahy koronakrízy na najchudobnejších. S chudobou sa stretáva takmer desatina pracujúcich v Európe.

O čom je plán Komisie

Zámer EK nepočíta so zavedením jednotnej úrovne minimálnej mzdy pre celú Úniu, ale navrhuje postup, ako by jednotlivé krajiny mali dospieť k jej dostatočnej výške.

Štáty by mali okrem iného zmeniť často nejasné kritériá výpočtu minimálnej mzdy, pravidelne ich aktualizovať podľa ekonomického vývoja alebo obmedziť výnimky, na ktoré sa nevzťahuje.

Kontext

Brusel dlhodobo plánuje zladenie podmienok minimálnej mzdy. Naráža však na odpor časti štátov, ktoré sa spoliehajú na kolektívne vyjednávanie a nemajú úradne stanovenú minimálnu mzdu.

K týmto krajinám popri severských členoch EÚ patrí Taliansko či Rakúsko. Návrh Komisie ich nenúti k zmene prístupu, aj ony by však mali viac priblížiť najnižšie vyrokované mzdy priemeru.

Zostávajúcich 21 krajín EÚ má pravidlá pre minimálnu mzdu, podľa Bruselu však nie vždy zabezpečujú jej dostatočnú výšku. (čtk)

Banskobystrický kraj do odvolania zredukuje prímestské autobusy, budú premávať ako cez prázdniny s pridanými spojmi. Samospráva hovorí, že počet cestujúcich klesol po zavedení opatrení proti pandémii približne o štvrtinu.

  • Zmeny sa týkajú dopravcov SAD Zvolen a SAD Lučenec, od ktorých si kraj objednáva dotované prímestské autobusy.
  • Podľa kraja vypadnú najmä školské spoje, ktorými jazdili stredoškoláci v rannej a poobedňajšej dopravnej špičke alebo v nedeľu na internáty.
  • Upravené cestovné poriadky budú platiť od nedele 1. novembra do odvolania, najneskôr však do 12. decembra, keď nastáva pravidelná zmena cestovných poriadkov.

Podobne už dopravu redukoval Trnavský kraj. Počas jarnej prvej vlny bola doprava zredukovaná do prázdninového alebo víkendového režimu takmer na celom Slovensku.

Nemecko podľa agentúry Reuters chystá balík 10 miliárd eur pre podniky postihnuté novou vlnou karanténnych opatrení. Ministerstvo financií im zamýšľa preplatiť najmenej 70 % ušlých tržieb za november.

„Situácia je veľmi, veľmi vážna. Potrebujeme teraz zaviesť ďalekosiahle opatrenia a musíme zmierniť ich dosah,“ povedal podľa zdrojov Reuters minister financií Olaf Scholz.

Minister chce malým a stredným firmám, ktoré budú musieť zavrieť, preplatiť 75 % ušlých novembrových tržieb. Väčšie podniky by mali dostať 70 % tržieb, o ktoré prídu na budúci mesiac.

Plošná karanténa by sa v Nemecku mohla začať od 2. novembra, napísal Bild. Kancelárka Angela Merkelová chce termín dohodnúť s hlavami spolkových štátov. Podľa dokumentu, o ktorom už skôr informoval Reuters, má byť začiatok celoštátnej karantény 4. novembra. (čtk, reuters, bild)

Oravskí vodári hovoria, ako zvládajú výpadok 12 percent ľudí v dôsledku pandémie

V oravských vodárňach sa vrátili do práce zamestnanci, ktorí sa vyliečili z korony, no ďalší museli odísť do karantény. Zo 159 pracovníkov malo v posledných dňoch pozitívny test 19. Firma niektoré činnosti odložila a situáciu zvláda.

Oravská vodárenská spoločnosť posiela svojich ľudí do karantény od 13. októbra, keď sa potvrdili prvé pozitívne kontakty a u niektorých zamestnancov príznaky.

Nasledovalo trasovanie, testovanie a rastúci počet potvrdených prípadov nákazy. Firma si preto 21. októbra objednala od súkromnej firmy Medirex testovanie 53 zamestnancov PCR testami.

„Mimo tohto testovania na základe výzvy vedenia spoločnosti veľká časť zamestnancov podstúpila aj plošné antigénové testovanie v rámci ‚štátneho‘ testovania v oravských okresoch. V rámci obidvoch testovaní sa u zamestnancov zistila nákaza u 19 osôb z celkového počtu 159 zamestnancov, čo predstavuje 12 percent. Plus 4 zamestnanci sú v karanténe z dôvodov na strane rodinných príslušníkov,“ povedal pre Denník E výrobno-technický riaditeľ firmy Marcel Bakoš.

Ľudia s potvrdeným vírusom síce od pondelka ostali doma, ale do práce sa už vrátili zamestnanci, ktorí sa nakazili predtým, a už im karanténa uplynula. „Týka sa to aj časti vedenia spoločnosti,“ povedal Bakoš.

Výpadok pracovníkov podľa neho zvládajú aj za cenu toho, že odložili niektoré investície a opravy, ktoré nie sú urgentné. Napríklad, ak nie je ohrozená dodávka pitnej vody, lebo akumulácia vody vo vodojeme je dostatočná. „Všetky rizikové stavy sa priebežne sledujú a vyhodnocujú dispečermi,“ ubezpečil Bakoš.

„Aktuálne výpadky zamestnancov momentálne zvládame v rámci fondu pracovnej doby zastupovaním a nadčasmi, časť zamestnancov vykonávala, respektíve vykonáva prácu z domu. V rámci rozdelenia našej spoločnosti na príslušné strediská je vhodne minimalizovaný kontakt pracovníkov v rámci týchto stredísk,“ priblížil Bakoš.

Ďalšie testovanie zatiaľ neplánujú, lebo neevidujú žiadne príznakové osoby.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať