Denník E

Ako klesli hlavné indexy na Wall Street

• Dow Jonesov index, ktorý zahŕńa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 3,43 %.
• Širší index S&P 500 klesol o 3,53 %.
• Technologický index Nasdaq Composite sa oslabil o 3,73 %.

Padali technologické a energetické spoločnosti, výrazne sa oslabili aj akcie hotelov, leteckých spoločností a ďalších firiem, ktoré citlivo reagujú na vývoj pandémie.

Čo sa deje

• V utorok ohlásilo rekordný počet hospitalizovaných s covid-19 dvanásť amerických štátov. Nemecko a Francúzsko dnes informovali o nadchádzajúcich karanténnych uzáverách.
• V USA sa očakávajú prezidentské voľby, pred ktorými už zrejme neschvália balík pomoci americkej ekonomike.
• Nepadali len akcie v USA, ale aj v Európe, frankfurtský index DAX si odpísal 4,17 % (najviac od júna), paneurópsky index Stoxx 600 si pohoršil o 2,95 % (najhlbší prepad za päť týždňov). Ceny ropy sa znížili o zhruba 5 %.

Ako sa vyvíjal dolár

• Euro voči doláru kleslo na týždenné minimum, okolo 20:55 SEČ klesalo o 0,4 % na 1,1749 USD.
• Investori využívajú dolár ako bezpečné útočisko. (čtk, e)

Paneurópsky ukazovateľ STOXX 600 sa znížil o 2,95 percenta na 342,17 bodu, čo znamená najhlbší prepad za päť týždňov.

Hlavný index frankfurtskej burzy DAX odpísal 4,17 percenta na 11 560,51 bodu. Popri rozsiahlej uzávere Nemecko pripravuje balík desiatich miliárd eur určený firmám, ktoré zasiahnu opatrenia.

Kľúčový ukazovateľ parížskej burzy CAC 40 dnes obchodovanie uzavrel prepadom o 3,37 percenta na 4571,12 bodu. K Francúzom večer prehovorí prezident Emmanuel Macron. Očakáva sa, že oznámi ďalšie opatrenia. Agentúra Reuters napísala, že Francúzsko tento týždeň oznámi celoštátnu karanténu. (čtk)

„Slovalco ako prvok kritickej infraštruktúry a predpokladám, že aj mnohí iní, dostalo výnimku. Môžeme testovať aj u nás vo firme. Pre nás je toto testovanie veľmi dôležité, aby sme umožnili ľuďom prísť do práce,“ povedal v Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ Veselý.

Dodal, že ešte v utorok mohli vlastné testovanie na covid-19 realizovať iba firmy nad 4 000 zamestnancov a výhradne počas víkendu, no aktuálne sa už situácia zmenila a dávajú sa povolenia na piatkové testovanie.

„Rozumiem, na čo sú virológovia, infektológovia, krízový štáb. Ale myslím si, že to vákuum, tá nekomunikácia nielen s priemyslom, ale aj s hospodárstvom ako takým, je podľa mňa problém a toto by sa malo do budúcna zlepšiť,“ dodal Veselý. (tasr, e)

„Vzhľadom na limitované interné kapacity odporúčame najmä nevýrobným zamestnancom, aby sa zúčastnili víkendového, štátom riadeného testovania v mieste svojho pobytu,“ povedala hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová.

Od pondelka 2. novembra bude do všetkých závodov Volkswagen Slovakia umožnený vstup len tomu, kto sa na požiadanie preukáže certifikátom s negatívnym výsledkom antigénového testu.

„Ostatným osobám bude z dôvodu ochrany zamestnancov pred nákazou vstup do závodov zakázaný. Rovnaké pravidlo platí aj pre vstup do autobusov zmluvnej dopravy,“ dodala hovorkyňa bratislavskej automobilky.

Pracovná skupina, v ktorej má rozhodujúce slovo rezort pôdohospodárstva, rozhodla o zvýšení kvóty z vlaňajších 35 na tohtoročných 50 kusov.

Mičovský argumentoval ochranou oviec, jeho ministerstvo tiež odkázalo, že štátna ochrana prírody nezverejnila, koľko vlkov na Slovensku žije. Budajovi vyčítal, že preceňuje úlohu vlka ako predátora proti diviakom, ktoré roznášajú africký mor ošípaných.

Podľa ministra pôdohospodárstva poľovníci zastrelili v uplynulej sezóne 75-tisíc diviakov, zatiaľ čo vlky ulovili vlani len 135 kusov.

Budaj tiež argumentoval potrebou vlka chrániť a legislatívou EÚ. Ochranári hovoria, že od roku 2000 zastrelili na Slovensku 1 800 vlkov, do čoho nepočítajú nelegálne odstrely.

Štátni ochranári upozorňujú, že v dôsledku lovu môže zo Slovenska vymiznúť pôvodný vlk karpatského typu a nahradí ho nížinná forma žijúca v Česku, Poľsku alebo Nemecku.

Prečítajte si

Budaj chce urobiť z vlkov chránené živočíchy a z lovu trestný čin, tento rok to odstrely zrejme ešte nezastaví

Samostatné testovania, ktoré by umožnili zamestnancom chodiť do práce, si môžu robiť firmy nad 4 000 zamestnancov. Je ich zhruba 20, štátne železničné spoločnosti ŽSR a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia však napríklad oznámili, že testovanie robiť nebudú, keďže zamestnancov majú na celom Slovensku, nie na jednom mieste.

Na čo sa sťažuje aliancia

• Informácie dostáva len z tlačových besied. „Rozumieme však, že pripraviť v takom krátkom čase takú rozsiahlu operáciu, ako je celoplošné testovanie, je mimoriadne náročné,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič.
• Krajčovič sa prihovára za uvoľnenie pravidiel pre firmy, ktoré by dali otestovať svojich zamestnancov cez riadne akreditované spoločnosti. „Takéto usmernenie však dnes chýba, čo môže spôsobiť problémy pre nepretržité prevádzky, ako sú napríklad distribučné centrá,“ upozornil.
• Štát nemá s alianciou odkomunikovaný model, čo sa stane v prípade výpadku väčšieho množstva zamestnancov.  „Netýka sa to iba sektora obchodu, ale aj iných odvetví v rámci Slovenska. V tomto smere nemá Slovensko vypracovaný žiaden krízový plán,“ dodal Krajčovič. (tasr, e)

Organizátori môžu tiež majiteľovi v cene lístka ponúknuť poukážku na iné podujatie konané do polovice roka 2022.

Ak držiteľ vstupenky trvá na vrátení peňazí, organizátor je povinný mu vyhovieť do 13 mesiacov od neuskutočnenia podujatia. (tasr)

• cena severomorskej ropy Brent o 16:00 klesla o 5 % na 39,14 dolára za barel
• americká ľahká ropa WTI zlacnela o 5,6 % na 37,36 dolára za barel

Spojené štáty, Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny zaznamenali v posledných dňoch rekordné prírastky počtu nových prípadov ochorenia covid-19. Mnoho európskych vlád zavádza nové obmedzenia pohybu a snaží sa tak spomaliť rýchly rast počtu nakazených.

Americký inštitút API oznámil, že zásoby ropy v uplynulom týždni stúpli o 4,6 milióna barelov. Podľa vládneho úradu pre energetické informácie EIA vzrástli o 4,3 milióna barelov. Analytici pritom čakali zvýšenie zásob len o 1,2 milióna barelov. (čtk, reuters)

Štáty by mali určovať hladinu minimálnej mzdy podľa svojej hospodárskej situácie tak, aby motivovala ľudí pracovať a zmenšila dosahy koronakrízy na najchudobnejších. S chudobou sa stretáva takmer desatina pracujúcich v Európe.

O čom je plán Komisie

Zámer EK nepočíta so zavedením jednotnej úrovne minimálnej mzdy pre celú Úniu, ale navrhuje postup, ako by jednotlivé krajiny mali dospieť k jej dostatočnej výške.

Štáty by mali okrem iného zmeniť často nejasné kritériá výpočtu minimálnej mzdy, pravidelne ich aktualizovať podľa ekonomického vývoja alebo obmedziť výnimky, na ktoré sa nevzťahuje.

Kontext

Brusel dlhodobo plánuje zladenie podmienok minimálnej mzdy. Naráža však na odpor časti štátov, ktoré sa spoliehajú na kolektívne vyjednávanie a nemajú úradne stanovenú minimálnu mzdu.

K týmto krajinám popri severských členoch EÚ patrí Taliansko či Rakúsko. Návrh Komisie ich nenúti k zmene prístupu, aj ony by však mali viac priblížiť najnižšie vyrokované mzdy priemeru.

Zostávajúcich 21 krajín EÚ má pravidlá pre minimálnu mzdu, podľa Bruselu však nie vždy zabezpečujú jej dostatočnú výšku. (čtk)

• Zmeny sa týkajú dopravcov SAD Zvolen a SAD Lučenec, od ktorých si kraj objednáva dotované prímestské autobusy.
• Podľa kraja vypadnú najmä školské spoje, ktorými jazdili stredoškoláci v rannej a poobedňajšej dopravnej špičke alebo v nedeľu na internáty.
• Upravené cestovné poriadky budú platiť od nedele 1. novembra do odvolania, najneskôr však do 12. decembra, keď nastáva pravidelná zmena cestovných poriadkov.

Podobne už dopravu redukoval Trnavský kraj. Počas jarnej prvej vlny bola doprava zredukovaná do prázdninového alebo víkendového režimu takmer na celom Slovensku.

„Situácia je veľmi, veľmi vážna. Potrebujeme teraz zaviesť ďalekosiahle opatrenia a musíme zmierniť ich dosah,“ povedal podľa zdrojov Reuters minister financií Olaf Scholz.

Minister chce malým a stredným firmám, ktoré budú musieť zavrieť, preplatiť 75 % ušlých novembrových tržieb. Väčšie podniky by mali dostať 70 % tržieb, o ktoré prídu na budúci mesiac.

Plošná karanténa by sa v Nemecku mohla začať od 2. novembra, napísal Bild. Kancelárka Angela Merkelová chce termín dohodnúť s hlavami spolkových štátov. Podľa dokumentu, o ktorom už skôr informoval Reuters, má byť začiatok celoštátnej karantény 4. novembra. (čtk, reuters, bild)

Oravská vodárenská spoločnosť posiela svojich ľudí do karantény od 13. októbra, keď sa potvrdili prvé pozitívne kontakty a u niektorých zamestnancov príznaky.

Nasledovalo trasovanie, testovanie a rastúci počet potvrdených prípadov nákazy. Firma si preto 21. októbra objednala od súkromnej firmy Medirex testovanie 53 zamestnancov PCR testami.

„Mimo tohto testovania na základe výzvy vedenia spoločnosti veľká časť zamestnancov podstúpila aj plošné antigénové testovanie v rámci ‚štátneho‘ testovania v oravských okresoch. V rámci obidvoch testovaní sa u zamestnancov zistila nákaza u 19 osôb z celkového počtu 159 zamestnancov, čo predstavuje 12 percent. Plus 4 zamestnanci sú v karanténe z dôvodov na strane rodinných príslušníkov,“ povedal pre Denník E výrobno-technický riaditeľ firmy Marcel Bakoš.

Ľudia s potvrdeným vírusom síce od pondelka ostali doma, ale do práce sa už vrátili zamestnanci, ktorí sa nakazili predtým, a už im karanténa uplynula. „Týka sa to aj časti vedenia spoločnosti,“ povedal Bakoš.

Výpadok pracovníkov podľa neho zvládajú aj za cenu toho, že odložili niektoré investície a opravy, ktoré nie sú urgentné. Napríklad, ak nie je ohrozená dodávka pitnej vody, lebo akumulácia vody vo vodojeme je dostatočná. „Všetky rizikové stavy sa priebežne sledujú a vyhodnocujú dispečermi,“ ubezpečil Bakoš.

„Aktuálne výpadky zamestnancov momentálne zvládame v rámci fondu pracovnej doby zastupovaním a nadčasmi, časť zamestnancov vykonávala, respektíve vykonáva prácu z domu. V rámci rozdelenia našej spoločnosti na príslušné strediská je vhodne minimalizovaný kontakt pracovníkov v rámci týchto stredísk,“ priblížil Bakoš.

Ďalšie testovanie zatiaľ neplánujú, lebo neevidujú žiadne príznakové osoby.