Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Doosan Škoda Power získala zákazku za 28 miliónov eur na modernizáciu turbín druhého bloku elektrárne Mochovce. Cieľom projektu je tiež zvýšiť výkon jadrového bloku na asi 501 megawattov z terajších 470. Práce prebehnú na jeseň budúceho roka počas plánovanej odstávky.

Doosan Škoda Power môže podľa zmluvy získať k cene zákazky bonus v hodnote okolo 210-tisíc eur, ak práce ukončí skôr.

Podľa Slovenských elektrární je plzenská firma právnym nástupcom pôvodného výrobcu zariadenia, ktoré bolo inštalované v 80. rokoch. (čtk)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme rodina podporuje daňových podvodníkov
  • Novela: Minimálna mzda v budúcom roku stúpne na 623 eur, schválili to poslanci v novele zákona o minimálnej mzde
  • Konkurz: Do užšieho výberu na šéfa Finančnej správy sa dostali Jiří Žežulka, Renáta Bláhová a Peter Pavlovič
  • ÚVO: Diaľničiari dvanásťkrát porušili zákon pri súťaži na južný obchvat Prešova
  • Doprava: Bratislavské letisko bude mať od nedele len štyri pravidelné linky do Británie a Írska
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Spor: Ministerstvo spravodlivosti USA a s ním 11 štátov podali protimonopolnú žalobu na Google
  • Švédsko: Zariadenia od Huawei a ZTE sa nebudú môcť použiť v 5G sieťach
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Ceny ropy mierne rastú. Podľa obchodníkov rope pomáhajú rokovania o novej koronavírusovej pomoci v USA. Rast však brzdí celosvetový nárast počtu nakazených COVID-19 a s tým spojené karanténne opatrenia, ako aj zvýšenie ťažby v Líbyi, vyvolávajúce obavy o dopyte po rope.

Cena severomorskej ropy Brent stúpla o 0,5 % na 42,83 dolára (asi 36,19 eura) za barel. Ľahká americká ropa WTI zdražela o 0,7 % na 41,13 dolára (asi 34,75 eura) za barel. (čtk)

Parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o úrazovom príplatku v prípade ochorenia covid-19. Za skrátený režim hlasovalo 111 poslancov zo 132 prítomných. (tasr)

EÚ začala právne kroky voči Malte a Cypru pre program, cez ktorý udeľovali pasy ako odmenu za miliónové investície. Európske pasy tak získavali obyvatelia nečlenských krajín EÚ. Oba štáty majú dva mesiace na nápravu situácie.

Cyperská vláda oznámila zastavenie programu už minulý týždeň, keď sa v médiách objavilo video, v ktorom predseda parlamentu vyjadril ochotu pomôcť získať pas čínskemu obchodníkovi s kriminálnou minulosťou.

Na Malte program ponúka získanie pasu výmenou za investíciu v hodnote približne jedného milióna eur. Na Cypre bola požadovaná investícia dvoch miliónov eur.

Problémom tzv. zlatých pasov sa Európska komisia zaoberala už v roku 2019. EÚ nemôže takúto praktiku zakázať, ale môže krajiny prinútiť, aby požadovali fyzické usídlenie v krajine na dlhší čas. (reuters, čtk)

Minimálna mzda v budúcom roku stúpne na 623 eur, schválili to poslanci v novele zákona o minimálnej mzde. Zmení sa aj systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, určí sa pevná suma príplatkov za prácu.

Za vládnu novelu zákona o minimálnej mzde, ktorou sa mení aj Zákonník práce, hlasovalo 85 zo 134 prítomných poslancov.

Keď sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo vlastné návrhy. Finálny návrh sa zrodil až na rokovaní tripartity.

Po novom sa upraví zavedený automat zvyšovania minimálnej mzdy a v budúcom roku má minimálny zárobok dosiahnuť 623 eur v hrubom, dnes je 580 eur. Suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu zamestnanca má byť na budúci rok 3,58 eura.

Pozitívny vplyv na náklady zamestnávateľov bude mať podľa ministerstva práce aj nový spôsob určenia minimálnych mzdových nárokov, ktorý sa v jednotlivých stupňoch náročnosti práce bude viazať na nárast mesačnej minimálnej mzdy medzi jednotlivými rokmi a zastabilizovanie mzdových zvýhodnení naviazaných na minimálnu mzdu na úrovni roku 2021. Nárast bude o fixnú sumu. (tasr, n)

Firma Aero môže prevziať výrobcu lietadiel Aero Vodochody zo skupiny Penta. Rozhodol o tom český úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Aero vlastní skupina Omnipol a maďarský podnikateľ András Tombor.

Rozhodnutie úradu je právoplatné, informuje ÚOHS na internetovej stránke. Podľa neho spojenie nebude viesť k vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia na trhu ani k podstatnému narušeniu konkurencie.

Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni, hodnota transakcie nebola zverejnená. Tombor má v kupcovi Aero podiel 51 %, skupina Omnipol ovláda 49 %. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol

Súťaž na dodávku nového mýtneho systému plánuje Národná diaľničná spoločnosť vyhlásiť v novembri, aj keď minister dopravy Andrej Doležal ju chcel v septembri. Diaľničiari aktuálne dokončujú a kontrolujú súťažné podklady.

Zmluva o prevádzke aktuálneho mýtneho systému medzi NDS a SkyTollom vyprší na konci roka 2022. NDS má teda dva roky na to, aby objednala nový systém a nechala dodávateľovi nejaký čas na jeho vybudovanie. Tento termín je veľmi krátky a minister dopravy Doležal už priznal, že sa nemusí stihnúť.

Ak nebude nový systém pripravený k 1. januáru 2023, NDS buď predĺži zmluvu so SkyTollom, alebo dočasne obnoví diaľničné známky aj pre kamióny.

Zmluva so SkyTollom je finančne nevýhodná, lebo v prvých 10 rokoch si firma takmer polovicu vybratého mýta nechávala pre seba, v posledných rokoch je to zhruba 30 percent.  Čím viac sa tender na nový mýtny systém odďaľuje, tým je väčšie riziko, že bude táto nevýhodná spolupráca pokračovať.

NDS hovorí, že príprava tendra je už na konci. „Aktuálne finalizujeme prípravu tendra na elektronický výber mýta, kontrolujú sa súťažné podklady. NDS plánuje tender vyhlásiť v priebehu budúceho mesiaca,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Nový mýtny systém bude rozdelený na viacero samostatných zákaziek. Tú najpodstatnejšiu – systém výberu mýta – by mal vlastniť štát.

Grécko žiada EÚ o zváženie dočasného pozastavenia dohody o colnej únii medzi EÚ a Tureckom. Dôvodom má byť opakované porušovanie zmienenej dohody zo strany Turecka.

Za vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana sa Turecko stáva čoraz priebojnejšou regionálnou mocnosťou, zapojenou aj do aktuálneho konfliktu Grécka a Cyprusu týkajúceho sa zásob ropy a zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.

Európski lídri v piatok na samite v Bruseli odsúdili turecké „jednostranné konania a provokácie“ v Stredomorí. Únia varovala Turecko, že pokiaľ svoj prístup nezmení, na ďalšom samite EÚ, ktorý sa má uskutočniť v decembri, voči nemu zváži prijatie sankcií. (tasr, afp)

Google čelí protimonopolnej žalobe. Ide o najväčšiu kauzu od 20-ročného prípadu Microsoftu

Ministerstvo spravodlivosti USA a s ním 11 štátov podali protimonopolnú žalobu na Google. Obviňujú ho z porušovania zákona o zneužití trhovej sily za účelom obmedzenia konkurencie. Ide o jednu z najväčších protimonopolných káuz v USA.

Žaloba na Google je jedným z najvýznamnejších krokov vlády na ochranu hospodárskej súťaže od prelomovej kauzy Microsoftu pred vyše 20 rokmi. Mohla by viesť k podaniam na ďalšie technologické firmy, ako sú Apple, Amazon a Facebook.

Krok americkej administratívy prichádza len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami. Šéf Bieleho domu Donald Trump sľúbil svojim priaznivcom, že niektoré firmy sa budú zodpovedať z údajného potláčania konzervatívnych hlasov.

O čom je žaloba

Zákonodarcovia aj skupiny na ochranu spotrebiteľov dlhodobo obviňujú Google zo zneužívania dominantného postavenia vo vyhľadávaní a internetovej reklame na potlačenie konkurencie a zvýšenie ziskov.

Kritici tvrdia, že pokuty rádovo v miliardách dolárov a povinné zmeny správania, ktoré Googlu v posledných rokoch nariadili európske regulačné orgány, neboli dosť prísne a že Google potrebuje prejsť štrukturálnymi zmenami.

Materskou firmou Googlu je technologická spoločnosť Alphabet, ktorej trhová hodnota presahuje 1 bilión dolárov.

Vyhľadávač Googlu sa stal prakticky všadeprítomným, jeho názov sa dokonca používa ako sloveso bežne používané pri vyhľadávaní na internete. Tržby firmy vlani dosiahli 162 miliárd dolárov, čo je viac než ročný HDP Maďarska. (čtk, reuters)

Modernizácia úseku Kapušany – Demjata je takmer hotová, odovzdali úsek Kapušany – prieťah a Fulianka – Demjata. Prešovský samosprávny kraj ho zrekonštruoval za pomoci eurofondov, náklady sa vyšplhali na vyše 4 milióny eur.

„Teší ma, že tento 6,5-kilometrový úsek sa dočkal svojej rekonštrukcie, bolo to už naozaj nevyhnutné. Táto cesta je vysoko frekventovaná, jednak ľuďmi, ktorí migrujú za prácou a do školy medzi Prešovom a Bardejovom, ale aj turistami v rámci cestovného ruchu. Verím, že nová cesta im bude dobre slúžiť,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.

S rekonštrukčnými prácami medzi Kapušanmi a Fuliankou sa počíta na jar budúceho roku po zimnej údržbe. Ide zhruba o kilometrový úsek cesty aj s okruhovým objazdom, ktorý sa napojí na obchvat Kapušian.

Na jar budúceho roku by mali práce pokračovať z Demjaty až do obce Raslavice, kde sa preinvestuje viac ako 3 milióny eur.

Úsek Kapušany – Demjata je po ceste Prešov – Klenov a Janovce – Kľušov už tretím z pätice cestných komunikácií rekonštruovaných pomocou európskych zdrojov v rámci projektu Modernizácie cestnej infraštruktúry v PSK s objemom takmer 18 miliónov eur. Do konca októbra budú podľa Heilovej ešte oficiálne odovzdané do užívania aj úseky Poprad – Starý Smokovec a Malá Poľana – Medzilaborce. (tasr)

Vývoz hodiniek zo Švajčiarska v septembri klesol ôsmy mesiac po sebe, čo je nadlhšie obdobie útlmu za zhruba tri roky. V septembri sa export prepadol o 12 % na 1,49 miliardy eur, od začiatku roka je nižší o 28 %.

Hodinky sa podieľajú švajčiarskom exporte zhruba desatinou, ich najväčšími výrobcami sú firmy Swatch, Rolex a Richemont. Odvetvie sa stáva čoraz viac závislé od Číny.

Vývoz švajčiarskych hodiniek do Číny v deviatom mesiaci stúpol o 79 %, zatiaľ čo do takmer všetkých ostatných krajín klesol. Čína nahrádza tiež Hongkong ako hlavnú destináciu pre luxusné švajčiarske hodinky.

Ako stráca Hongkong

Hongkong bol pre švajčiarske hodinky najväčším trhom viac než desať rokov. Bohatí Číňania tam často nakupovali, aby sa vyhli domácim daniam z luxusu.

Švajčiarski hodinári sa príliš spoliehali na Hongkong, preto ich tvrdo zasiahli prodemokratické protesty, ktoré vypukli na ostrove vlani v lete. Čína sa tak začala snažiť o presun predaja luxusného tovaru na pevninu.

Ako získava Čína

Švajčiarski výrobcovia hodiniek sa teraz zameriavajú na juhočínsku provinciu Chaj-nan, ktorá je vyhľadávanou turistickou destináciou. Nachádza sa v nej najväčšia zvláštna ekonomická zóna v krajine.

Čína v júli zvýšila v provincii limit na nákupy bez dane v prepočte na 12 700 eur ročne na osobu z predchádzajúcich približne 3800 eur. (čtk, bloomberg)

Kvóta na lov vlka sa v tejto sezóne môže zvýšiť. Pracovná skupina zatiaľ neprijala žiaden návrh, väčšina účastníkov dnešného rokovania je však podľa ministerstva pôdohospodárstva za 50 – 70 kusov. Vlani bola kvóta na 35 zvierat.

Skupina je zložená zo zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, štátnej ochrany prírody, chovateľov, poľovníkov, veterinárnej správy, Národného lesníckeho centra, štátneho podniku Lesy SR, vojenských lesov a mimovládnych organizácií.

Ochranári a ministerstvo životného prostredia žiadali nulovú kvótu. S návrhom 50 – 70 kusov prišlo Národné lesnícke centrum, ktoré patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Tvrdí, že vlkov tento rok pribudlo a chovatelia argumentovali útokmi na ovce.

Šéf komisie Michal Tomčík nakoniec podľa ministerstva pôdohospodárstva požiadal dôslednejšie zanalyzovať hustotu populácie vlka, koncentráciu chovov hospodárskych zvierat na vidieku, škody spôsobené vlkom a územia, kde ho treba prísne chrániť. Potom pracovná komisia opäť zasadne.

Investičný fond IFIS podal insolvenčný návrh na Rastislava Veliča, majoritného vlastníka spoločnosti Arca Investments. Český fond vykupuje pohľadávky voči skupine Arca. Tá označila podanie návrhu za zjavne účelový krok.

Arca Capital sa dostala do problémov v súvislosti s koronakrízou, v dôsledku čoho jej slovenská aj česká vetva získali súdnu ochranu pred veriteľmi.

Arca tento mesiac oznámila, že jej financovanie zabezpečí londýnska spoločnosť Blantyre Capital. Firmy sa dohodli na podmienkach dlhového financovania, čo pomôže pri rekapitalizácii skupiny.

Čo tvrdí fond IFIS

Podľa fondu dlhy Veliča u veriteľov na území Česka presahujú miliardu korún (vyše 36 miliónov eur). Hodnota jeho nehnuteľného majetku sa pohybuje do 20 miliónov korún (731-tisíc eur) a priebežne sa znižuje postupným rozpredajom majetku.

„Podľa názoru odbornej verejnosti je to (insolvenčný návrh) jediný efektívny spôsob, ako účinne obhajovať záujmy veriteľov, a to tým, že IFIS sa snaží presadiť riešenie úpadku v ČR, hoci dlžník má formálne trvalé bydlisko na Slovensko,“ uviedol fond.

Ako reaguje Arca

Skupina tvrdí, že podanie fondu IFIS je zjavne účelové s cieľom získať neprimeraný prospech prostredníctvom získania kontroly nad procesom jej revitalizácie, prípadne ho úplne zmariť.

„Velič a manažérsky expertný tím ďalej pracujú na čo najefektívnejšom riešení pre klientov a veriteľov skupiny bez ohľadu na podobné teatrálne výstupy spoločnosti IFIS alebo jej podobných zoskupení,“ konštatuje Arca Capital.

IFIS investuje do nákupu pohľadávok. Vo väčšine prípadov ich preberá od českých bánk, prípadne od iných veriteľov.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať