NAKA podľa špeciálnej prokuratúry zlyháva pri úvodných štádiách odhaľovania korupcie. Vyplýva to zo Správy špeciálneho prokurátora o činnosti špeciálnej prokuratúry a z jej poznatkov o stave zákonnosti za rok 2018. Správou sa v utorok zaoberal parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, prišiel ju prezentovať špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
„Operatívna a analytická činnosť polície sa iba veľmi okrajovo a s malou efektivitou zameriava na odhaľovanie komplikovaných korupčných schém pri verejných obstarávaniach, vybavovaní dotácií z rozpočtu SR a EÚ, verejných zákazkách s vysokou hodnotou a obdobných závažných veciach, kde dochádza k obrovskému plytvaniu s verejnými financiami,“ píše sa v správe.
Dôvodom je podľa ÚŠP najmä zlyhávanie analytickej zložky polície. Tá by mala podľa slov úradu najmä v úvodných štádiách ešte pred začatím trestného stíhania vykonávať analýzy finančných tokov či personálnych a majetkových prepojení medzi podozrivými osobami. Získať by tak mala základný prehľad o tom, či z konkrétnej podozrivej operácie mohli získať prospech osoby, ktoré mali vplyv na rozhodovanie o predmetnej zákazke alebo inom nakladaní s verejnými zdrojmi.
ÚŠP tiež poukázal na to, že prokurátori v niekoľkých prípadoch reagovali na nedostatočné prešetrenie podozrení v tejto oblasti tým, že zrušili vyšetrovateľovi uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vydali pokyny, aby sa polícia vecou dôslednejšie zaoberala.
Správa poukazuje na to, že problémom polície môže byť nedostatok odborného personálu. V tejto súvislosti Kováčik spomenul medializované informácie o príprave organizačných zmien v NAKA. Aj preto podľa svojich slov listom upozornil policajného prezidenta Milana Lučanského aj šéfa NAKA Branislava Zuriana, aby dbali na tieto problémy a určité posilnenie.
Okrem toho ÚŠP hovorí aj o legislatívnych problémoch. Policajti podľa správy nemôžu pri operatívnom odhaľovaní korupcie vyžadovať od bánk výpisy z účtov podozrivých. Prokurátori poukázali na to, že pri niektorých iných trestných činoch toto oprávnenie majú. „Bez kvalitnej činnosti finančných analytikov v Národnej protikorupčnej jednotke nie je možné účinne odhaľovať komplikované korupčné schémy, a tým postihovať osoby, ktoré sa nelegálnym spôsobom obohacujú z verejných zdrojov,“ doplnil ÚŠP v správe.
Kováčik na výbore povedal, že úniky a následné medializovanie informácií z vyšetrovacieho spisu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej mohli dať dostatočný čas podozrivým osobám pripraviť sa na možné úkony polície. Úniky vnímajú negatívne aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.
„Taký masívny únik informácií zo spisu som za svoju dlhoročnú prax nezažil. Všetko sa to robí pod pláštikom nejakého verejného záujmu,“ povedal Kováčik.
„Dopredu ľudia vedia, čo sa ide robiť, či už sa tam dáva aj komunikácia s menami, kto čo povedal. Potom idete robiť úkony, idete toho človeka vypočuť a on má minimálne 14 dní sa na to pripraviť, nejakým spôsobom hodnoverne vysvetliť niektoré skutočnosti,“ dodal.
V komunikácii Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema sa pritom spomína aj Dušan Kováčik a jeho kamarátstvo s Norbertom Bödörom. Práve vďaka zverejneniu komunikácie je Kováčik mimo vyšetrovania vraždy a nemá na rozhodovanie prokurátorov žiadny vplyv. Kritizuje teda niečo, čo upozorňuje aj na jeho konflikt záujmov.
Na otázku o výzve prokurátorov k osobám, ktoré mohli byť v dotknutej komunikácii, odpovedal, že to bolo ich rozhodnutie. Keďže prípad nedozoruje, nevie podľa svojich slov relevantne na to odpovedať. Rovnako nevedel ani zhodnotiť, či budú ešte získané dôkazy hodnoverné v ďalšom dokazovaní.
Úniky zo strany obhajcov poškodených kritizovali aj prokurátori. „V súvislosti s touto trestnou vecou bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní a zo strany úradu špeciálnej prokuratúry mimoriadne negatívne vnímaná skutočnosť, že médiá, ktoré vyšetrovaniu vraždy venovali osobitnú pozornosť, sa prostredníctvom právnych zástupcov poškodených dostávali k získaným dôkazom, založeným vo vyšetrovacom súpise, a tieto následne publikovali,“ píše sa v správe ÚŠP. (tasr, n)