Keď na projekty zostávajú namiesto siedmich rokov len tri, je ťažšie získať do nich špičkových vedcov zo zahraničia, hovorí Branislav Hadzima zo Žilinskej univerzity o jednom z dôsledkov zrušenia veľkých eurofondových výziev za ministra Petra Plavčana. Vedci stratia tiež niektoré výsledky, na ktoré by inak prišli.

Po viacročnom prerušení financovania vedy a výskumu sa teraz podmienky zlepšia, hovorí šéf výskumu na Žilinskej univerzite Branislav Hadzima. Mnohí mladí vedci však podľa neho odišli do zahraničia a na dokončenie projektov je menej času.

Ako môžu vyzerať požiadavky štátnej agentúry pri eurofondovom vedeckom projekte? „Chceli, aby sme na roky 2021 – 2024 naplánovali cesty do zahraničia tak, že uvedieme konferencie, na ktoré pôjdeme, ceny leteniek, ceny hotelov, kde budeme bývať, a všetko v troch ponukách,“ opisuje Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV.

Vedec Ivan Chodák opisuje, ako pripravoval europrojekt na bioplasty, a po dvoch rokoch byrokracie agentúra ministerstva školstva výzvu zrušila. „Je škandalózne otravovať dva roky vedcov administratívnymi nezmyslami a potom im bez vysvetlenia zrušiť eurofondové výzvy,“ hodnotí v rozhovore.

Vláda s pripomienkami schválila zlúčenie dvoch operačných programov. Dotácie na výskum presúva pod ministerstvo dopravy, čím chce zabrániť prepadnutiu eurofondov. Proti zmene sa postavila SAV a päť najväčších univerzít.

Ministerka Lubyová bráni slabé čerpanie eurofondov aj obavami z mediálneho tlaku. „Rýchlosť čerpania je ovplyvnená nižšou absorpčnou schopnosťou, dopytom prijímateľov, taktiež zložitými procedúrami, ale napríklad aj objektívnymi ťažkosťami, ktoré predstavuje nezáujem potenciálnych hodnotiteľov, obávajúcich sa mediálneho nátlaku.“