Daňová poradkyňa Renáta Blahová bráni banky ako dobrého platcu daní: „Nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach.“
Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:
V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu?
Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku
Sektorové dane: dva protichodné príklady
Sektorové dane môžu byť v konkrétnych prípadoch rozumným nástrojom na reguláciu nezákonne alebo agresívne sa správajúcich podnikateľských subjektov, avšak musia byť racionálne zdôvodnené, diskutované s odbornou verejnosťou a rešpektovať základné právne princípy. Do tejto kategórie podľa môjho názoru spadajú technologickí giganti (GAFA), ktorí, ako je už známe, vo väčšine európskych krajín platili dlhodobo len symbolické alebo žiadne dane z príjmu, najznámejším je zrejme prípad Apple.
Už viac ako rok EÚ, G20 a OECD vedú v tomto smere intenzívnu odbornú diskusiu a väčšina krajín vrátane Slovenska trpezlivo čaká na jej výsledok.
Na druhej strane spektra sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré sa najmä populistické vlády snažia dodaňovať preto, že sú zahraničné, a chrániť tak malých domácich obchodníkov, a to napriek rozporu s európskym právom a nezriedka bez relevantných ekonomických argumentov. Do tejto kategórie jednoznačne patrila na Slovensku už zrušená Dankova potravinová daň.
Čo sa týka bankového odvodu, všetci zrejme rozumieme nutkaniu politikov zdaniť celý sektor viac a selektívne, lebo sa javí príliš ziskový, a to na úkor občanov aj malých podnikateľov.
Avšak takéto nutkanie je v logickom rozpore s pôvodným účelom zavedenia odvodu, či už v Európe alebo na Slovensku. Pre pochopenie hlbšej podstaty špeciálneho odvodu pre banky bude užitočné aspoň krátke historické zhrnutie.
História a právny rámec bankového odvodu
Európska únia sa už od roku 2011 snažila jednak o zavedenie jednotného odvodu (účelom malo byť financovanie prípadnej ďalšej finančnej krízy a vytvorenie jednotného rezolučného fondu, ďalej len „SRF“), a zároveň o zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií, ktorej účelom má byť ochrana menších investorov a súťaže na kapitálovom trhu.
Kým na dani z finančných transakcií ani po letnom rokovaní Ecofinu nie je zhoda, na vytvorení SRF sa dohoda uzavrela už v roku 2015, pričom prispievať do neho budú jednotlivé krajiny v období 9 rokov, až do roku 2023 (graf). Fond sa zatiaľ darí plniť úspešne.
Z vyššie uvedených dôvodov sa mal aj odvod schválený na Slovensku v roku 2011 platiť len do naplnenia jednotného európskeho rezolučného fondu, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz finančných inštitúcií.
Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o bankovom odvode z roku 2011. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili fondu 110 miliónov eur a v zmysle deklarovaných dohôd legitímne očakávali jeho ukončenie.
Ak vláda deklaruje, že zvýšenie odvodu bude znamenať viac sociálnych balíčkov, tak nehovorí pravdu. Použitie príjmov z tohto odvodu je limitované právnym rámcom vyššie.
Koľko daní okrem odvodu platia banky na Slovensku?
Je povšimnutia hodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 Mio EUR, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.
Takéto nepredvídateľné správanie sa voči skupine veľmi spoľahlivých daňovníkov je nezodpovedné a predstavuje pre celé podnikateľské prostredie nebezpečný precedens.
Nebezpečný precedens: dohody neplatia, štát je nepredvídateľný
Až 40 % najväčších platiteľov dane na Slovensku chce podľa prieskumu Taxparency® jednoduchší systém a menej časté, ale predvídateľné zmeny, je to väčšia priorita než znižovanie daňových sadzieb. Toto platí pre nefinančný sektor, u bánk sa dá predpokladať, že predvídateľnosť je ešte dôležitejšia.
Navyše ich zdravie má priamy vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne zhoršilo.
Riskujeme ešte väčšiu kritiku ako Rumunsko, ktoré zaviedlo pred rokom zatiaľ najvyššiu sadzbu bankového odvodu, a to vo výške až 0,9 % z ,pasív (pre porovnanie, v Maďarsku je to do 0,5 %, v Rakúsku do 0,4 %, na Cypre do 0,1 % a v Nemecku len do 0,04 %). Analytici jej dali skratku „daň z chamtivosti“, tí cynickejší tvrdia, že chamtivejšia než banky je vláda.
Ak tento odvod napriek dohodám parlament schváli, Slovensko tým vyšle do sveta ďalší signál obrovskej právnej neistoty.
Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.